Projekt Man-ha~tsu-tan

„Skúška! Skúška! Toto je test nahrávacieho zariadenia, vynájdeného za účelom toho, aby som nebol odkázaný na asistenta, zapisujúceho, čo mu nadiktujem. Mám totiž dobrý dôvod, aby do mojich plánov nevidel niekto cudzí. Za jeho vznik a za jeho prínos pri mojej práci vďačím konexiám môjho priateľa Chamarua vo výskumných kruhoch. To iba tak na okraj.“

„Všetkým nasledujúcim generáciám. Aby sa v budúcnosti predišlo akýmkoľvek špekuláciám o mojich pohnútkach, zámeroch alebo spôsobe vzniku môjho životného diela, nahovorím sem teraz svoj príbeh a všetko vysvetlím. No dobre, možno nie úplne všetko, ale vynasnažím sa.“

„Narodil som sa tri mesiace pred vypuknutím poslednej vojny a hoci mnohí považujú to, čo sa im zdalo počas Mugen Tsukuyomi, iba za obyčajnú ilúziu, ja som presvedčený, že som zazrel pravdu. Všetky moje doterajšie skúsenosti ma v tom iba utvrdili. A čo je tá pravda? Výskumy dostupných prameňov ma utvrdili v podozrení, že Kaguya Ootsutsuki bola v skutočnosti pes. Názov „Králičia bohyňa“ jej dali ľudia v snahe zamaskovať pravdu o tom, že pôvodne vládli svetu psi. Ľudia sa proti našej vláde vzbúrili, zotročili nás a presvedčili, že sme na nich závislí. Aby nám v čo najväčšej miere zamedzili možnosť vzdelávania a šírenia myšlienok, začali čoraz viac vedomostí zapisovať do kníh, v ktorých sa nám ťažšie listuje a problematickejšie sa nimi manipuluje a tiež vytvorili zložité znakové písmo, ktoré sa nám ťažko píše. Pritom by bolo možné písať aj omnoho komfortnejším hláskovým písmom, ktoré by malo iba nejakých 30 – 40 jednoduchých znakov. A tiež vyvraždili najmocnejších spomedzi nás. Nebolo vám nikdy podozrivé, že niet skutočne gigantických psov, tak ako dosahujú obrovské rozmery iné summony? Nie je to tak dávno, čo ľudia vykopali obrovské kostry a označili ich za pozostatky dávno vyhynutých zvierat. Nie, prosím nenechajte sa teraz uniesť labužníckymi fantáziami, nakoniec, tie kostry boli skamenené, a skúste namiesto toho spolu so mnou logicky uvažovať. Tvrdia, že išlo o plazy, ale schválne, prečo by najmocnejšiemu z nich dali meno Rex? A je toho viac, ale vráťme sa ku mojej osobe.
Na ninjaakadémii som nijako zvlášť nevynikal. Ostatní mi nehovorili inak, než pudel, čo by povedzme ani nebol problém, veď technicky pudel skutočne som, ale ten tón, ktorý používali. Na mňa, mňa, čo mám v rodnom liste Van der Waals*, sa dívali ako na nejakého neschopného pudla. Bolo mi jasné, že musím niečo zmeniť, ale dlho som nevedel, že čo. Až kým som neukončil Akadémiu a nezačal byť priraďovaný na misie s jedným človekom, ktorý ani nestojí za to, aby som spomenul jeho meno, ale jedna vec na ňom bola zaujímavá. Ten skrachovanec neustále používal v rôznych kontextoch formuláciu „psí svet“. A vtedy mi svitlo. Nechtiac prezradil, čo nám malo byť navždy utajené a to dalo môjmu životu novú vzpruhu a cieľ. Založil som Psooslobodzovacie hnutie bielych tesákov odplaty. Hneď na začiatku svojej rebélie som získal jednu veľmi cennú skúsenosť, a to, že nie je jednoduché presadzovať svoje ciele, keď ste v jednom psovi predsedom, podpredsedom a vlastne aj jediným členom odboja. Teda nie že by sa vôbec nikto nepridal, to nie. Lenže tých pár nadšencov trvalo na tom, aby sa hnutie preorientovalo na boj proti mačkám, až na jedného, ktorý chcel riešiť svoju fóbiu zo žiab, tak som ich z hnutia vylúčil. Možno je to vina toho, že som dal organizácii príliš všeobecný názov, ale hlavne za tým vidím problém zakoreného pocitu podriadenosti a rešpektu voči ľuďom. Dospel som k záveru, že zmenu môžem dosiahnuť iba jediným spôsobom – dať psom dostatočnú silu, ktorá ich presvedčí o tom, akí sú ľudia vlastne bezmocní a úbohí. Nadobudli by pocit nadradenosti, nevyhnutne potrebný k bezvýhradnému znovuovládnutiu nášho sveta. Ale ako sa k takej moci dostať? A tu sa dostávame k jadru celého nášho problému – doslova a do písmena. Využijúc som svoj prirodzený talent, ktorý som nesporne zdedil po predkoch - na margo toho odporúčam čistokrvným sučkám, hľadajúcim vhodného partnera, do pozornosti svoju štúdiu o genetickej pamäti, ktorú som uverejnil v prvom a zatiaľ poslednom čísle magazínu Pes a vek - som sa preorientoval zo štúdia psích jaskynných malieb a výroby výbušnín z umelého hnojiva na fyziku. Mojim cieľom bolo zviesť sa na aktuálnej vlne záujmu o nové technológie cez priateľa Chamarua, ktorý je otrokom jednej Inuzuki – nech Kaguya skára ten prekliaty klan – pracujúcej ako asistentka jedného z významných ľudských vedcov, som upútal na seba pozornosť niekoľkými nie veľmi významnými objavmi a vynálezmi. Väčšina z nich je v praxi prakticky nepoužiteľná. Tí hlupáci vôbec netušili, že som iba oprášil pár poznatkov z prastarých opomínaných zvitkov a sadli mi na lep. V nádeji, že zneužijú moje výskumy vo svoj prospech, mi poskytli prostriedky pre môj skutočný výskum. Pre projekt Man-ha~tsu-tan.“ **

„Budem ku vám úprimný. Pôvodne som mal v úmysle dať celému projektu názov „Ľudský jazyk“, no počas nahrávania na diktafón sa mi podarilo uprostred názvu kýchnuť. A keďže za najväčšiu cnosť géniov pokladám improvizáciu, rozhodol som sa krycie meno projektu ponechať v tejto podobe.“

„Aby nikto neprišiel na to, na čom vlastne pracujem, rozdelil som svoj projekt do viacerých, zdanlivo navzájom nesúvisiacich, častí. O čo vlastne ide? V prv spomínaných prastarých záznamoch som našiel zmienku o ťažkých prvkoch zaujímavých vlastností, z ktorých ma najviac zaujala schopnosť žiariť. To znamená vydávať energiu. Dodnes známe technológie umožňujú získavať energiu pomocou chemických reakcií. Zistil som, že v tomto prípade nejde o chemickú reakciu, čo ma priviedlo k fascinujúcej myšlienke. Ak si vezmeme, koľko energie – odhliadnuc od čakry - je možné získať zmenou väzieb medzi jednotlivými prvkov, tak o koľko väčšiu energiu by bolo možné získať zmenami priamo vo vnútri atómov. Povedzme ich štiepením. Tak som sa pustil do práce a výskumu a dnes, dnes v noci konečne spustím štiepnu reakciu, ktorá zmení chod psích dejín. Najskôr samozrejme spustím falošný poplach, aby budove neboli ani najzarytejší workoholici – a že ich tam pár je – následne behom niekoľkých minúť poprepájam jednotlivé časti. Než ľudia prehliadnu môj trik, bude neskoro.
Bude to malý krok pre pudla, no veľký skok pre pstvo!
No tak ja už idem.
Končím!“