Krátka vianočná poviedka

Bol posledný deň pred najkrajším sviatkom roka a po uliciach behali mnohí, ktorí ešte nenašli čas na kúpu darčeka. Našťastie náš milý Naruto a jeho žena mali už všetko nakúpené a pripravené na ich prvé spoločné Vianoce. Sedeli spolu na obede u Ichiraku, pretože aj oni na sviatky zatvárajú a tak si chcel Naruto vychutnať svoj posledný tohtoročný rámen. Po tom, čo si objednali ich obľúbený, pozreli sa jeden na druhého a letmo sa pobozkali.
"Naruto, myslíš, že by som nemala napiecť ešte nejaké koláče? Myslím, že toho máme málo."
"Hin, neboj, aj tak k nám príde iba tvoja rodina a tím tých sedem druhov rozhodne bude stačiť."
"No vieš, keď si ráno spal tak som napiekla ešte linecké kolieska. Nehnevaj sa ja si bez nich nedokážem predstaviť Vianoce, takže máme osem druhov," Hinata hodila smutný a roztomilý kukuč.
"Aspoň budem mať toho viac na jedenie," potešil sa a pohladil si brucho.
Medzitým pred nimi pristáli misky.
"Itadakimas!" vykríkli a najedli sa.
Keď Naruto ládoval do seba už tretí rámen, Hinata si začala pohmkávať vianočné koledy, ktoré v Ichiraku púšťali miesto bežných pesničiek.
"Ďalší rámen!" zakričal Naruto, keď skončil s tým tretím.
"Naruto, už by stačilo,bude ti zase zle," povedala Hin s obavou, ale aj hnevom v očiach.
"Hin, ale veď oni nebudú vyše týždňa otvárať."
"Vieš čo, ja ti v pondelok sama jeden uvarím," Naruto aj Teuchi sa na seba pozreli a začali sa smiať. Hinata sa zdvihla a začala utekať.
Naruto rýchlo vytiahol peňaženku.
"Ďakujem za rámen, tak po Vianociach a šťastné a veselé," poprial a hodil na bar peniaze a dva kupóny.
Bežal ako mohol, ale Hin nemohol nájsť. Bola príšerná hmla a začalo pršať.
"To som asi dobabral," povedal si pre seba a radšej išiel domov. No ani doma nebola. Sadol si na gauč a čakal kým príde. Po hodine a pol, keď už bol Naruto ozaj vynervovaný, sa otvorili dvere a dnu vošla Hin. Okamžite za ňou bežal.
"Miláčik, prepáč ja som ťa nechcel uraziť," povedal, ale potom sa zarazil. Hin držala v rukách dve tašky plné ingrediencií na rámen.
"Ja ti ten rámen uvarím a budeš ho jesť. Keď nie dobrovoľne tak ho do teba napchám," povedala nahnevane, ale potom, čo videla jeho prekvapený vyraz, začala sa smiať až jej tie tašky padli na zem. Objala Naruta a on ju tiež.
"Prepáč mi, verím, že ty mi skutočne dokážeš navariť rámen."
"Ty mne prepáč, chovám sa ako šialená ženská."
Ešte sa pobozkali a keďže bolo už veľa hodín, išli spať a ráno mohli prísť Vianoce.
Ráno sa Naruto prebudil a pozrel von oknom. No vonku nebol krásny biely sneh, bola hmla, cez ktorú nebolo vidieť ani na krok. Pokrčil plecami, a keďže Hinata nebola v posteli začal ju hľadať po byte. Nenašiel ju, iba lístok.
"Som u našich, prídem o desiatej. Nachystaj mi prosím zemiaky na šalát. Ľúbim ťa Hin."
Narutovi sa vyčaril na tvári úsmev, no keď sa pozrel na hodinky a zistil, že je za desať desať okamžite zobral misku a šup ho do pivnice. Samozrejme robil Naruto šalát prvýkrát. Vždy si vystačil len s nejakou špeciálnou edíciou rámenu a tak nevedel, že do šalátu idú zemiaky, ktoré sa varia v šupke a tak ich všetky ošúpal. Samozrejme by to nestihol za desať minút sám a tak si vytvoril aspoň pätnásť klonov. Akurát, keď došúpal posledný a zrušil klony, zašuchotali kľúče v dverách a otvorili sa.
"Som doma," zakričala Hin, zabuchla dvere a vyzliekla si kabát.
"Vonku je škaredo, občas aj mrholí."
Medzitým prešla do kuchyne.
"Ahoj!" pozdravil ju Naruto.
"Ahoj!" odpovedala a pobozkali sa.
"Prichystal si mi tie zemiaky? Musím ich už dať variť."
"Tu sú," ukázal hrdo na misku plnú ošúpaných zemiakov.
Hinata sa pľasla rukou o čelo a začala sa smiať. Naruto na ňu nechápavo pozeral.
"Ty si ešte nerobil zemiakový šalát?"
"Ja som vždy mal na Vianoce misku rámenu."
"Však ako inak. Zemiaky sa majú variť v šupke vieš? Ale nevadí, ja ich budem sledovať a vypnem ich v čas."
"Prepáč mi, ja sa budem teraz držať tvojich rád a pomôžem ti s prípravou."
Takto spolupracovali presne podľa Hinatiných pokynov a o tretej už mali všetko nachystané. Potom sa išli aj oni umyť a obliecť a dali darčeky pod stromček, ktorý mali v obývačke. Stačilo už len sadnúť za stôl a vychutnať si večeru.
"Už si môžeme ísť pozrieť darčeky?" opýtal sa Naruto po večeri a tešil sa ako malý chlapec.
"Poďme," povedala Hin a začala utekať do obývačky. Naruto ju rýchlo dohonil a spoločne otvorili dvere. A však to, na čo sa najviac tešili, tam nebolo. Darčeky zmizli a pod stromčekom našli iba lístok.
"Ak chcete späť svoje darčeky, príďte si po ne pod stromček pred budovou Hokage."
"Tak ideme?" opýtala sa Hinata.
"Jasné a hneď si to s tým uličníkom vybavím," povedal Naruto nahnevane.
Obaja sa obliekli a utekali pri stromček. Po ceste však nešli sami.
"Ahojte, aj vám ukradli darčeky?" opýtal sa Shikamaru.
"Áno, aj vám?" odpovedal Naruto.
"Ja ho rozsekám," zakričala Shikamarova žena, Temari.
"Najskôr sa pozrieme, kto to urobil a prečo," snažila sa všetkých ukludniť Hinata.
Keď prišli, bola tam už skoro celá Konoha a zvyšok už pomaly išiel tiež. Pod stromčekom však zatiaľ žiadne darčeky neboli. Zrazu sa zasvietilo jasné svetlo, ktoré ukazovalo na druhé poschodie budovy Hokage.
"Ste tu všetci?" zakričal ešte z tieňa neznámy hlas.
"Daj nám darčeky!"
"Vráť nám ich, sú naše!" kričali ľudia z davu.
V tom sa pred to svetlo postavil už všetkým známa postava. Bol to náš šiesty Hokage Hatake Kakashi.
"Prepáčte, že som vás sem takto donútil prísť no ja bohužiaľ nemám rodinu a je veľa z vás, ktorí ju tiež nemajú, preto som chcel, aby sme na Vianoce boli spolu ako jedna veľká rodina. Pretože Konoha nie je len obyčajná vesnica, každý tu má každého rád a navzájom si pomáhame."
Všetci mali slzy na krajíčku a uvedomili si, akú mal pravdu. Potom sa im vrátili darčeky a všetci začali spievať koledy.
Naruto kúpil Hinate sveter, ktorý aj skutočne využila, pretože vybehli na rýchlo a mala len šaty a tenký kabát. A Naruto dostal od Hinaty pätnásť kupónov na obed u Ichiraku s neobmedzeným množstvom a rukavice, ktoré tiež okamžite využil. Kakashi tam stretol novú obyvateľku Konohy, do ktorej sa okamžite zamiloval. Hmlu a dážď vystriedal krásny biely sneh a tak skončili ich prvé Vianoce.