Narutova sestra 53 - Nikdy si ma nemiloval!

Nastalo ticho. Také, že by každému v takejto situácii naskakovala husia koža. Ticho, ktoré nastalo, prerušil dunivý zvuk. Vietor sa zdvihol a začal rozfukovať všetok popol, ktorý ostal z domu.
Nikto nevedel, či má hovoriť, konať, alebo čakať. Bola to hrozná situácia.
Nane sa roztriasli kolená. Keď Deidara zomrel, znášala to asi zo všetkých najťažšie. Trvalo celé mesiace, kým začala so všetkými opäť normálne komunikovať. Dostala sa z toho, avšak nikdy nie úplne. Stále bola v kútiku duše uzavretá. Nenastal deň, kedy naňho nepomyslela. Nosila mu na hrob, ktorý bol blízko sídla, krásne čerstvé kvety. Vždy mala pocit, že aj keď je jeho telo pod zemou, jeho duch je stále s ňou. Cítila to.
Za kopcom zmizol aj ten posledný lúč svetla. O pár minút bola tma. Vytváralo to ešte desivejšiu atmosféru. Bolo to strašidelné.
Najviac ju však prekvapil Sasori. Keď ho videla naposledy, vyzeral zničene a nahnevane zároveň. Vedela, že sa jej bude chcieť pomstiť. Poznala ho až príliš dobre. No nikdy by nepovedala, že sa pridá práve k Orochimarovi. Sám jej predsa hovoril, že ho nemá rád. Boli spolu totiž v týme. A to dosť dlho. Aj napriek tomu, že Sasori bol nekonfliktný typ, často dochádzalo k hádkam. Popravde, odľahlo mu, keď odišiel z Akatsuki.
„Nechám to na teba, Sasori.“ prehovoril do ticha ten slizký had.
„Ako si to mohol urobiť?“ vyčítala mu Nana.
Podopieral ju Itachi. Nikdy sa ešte necítila tak slabá a bezmocná. Vedela, že jemu nevyhovorí Orochimara. Bol príliš tvrdohlavý.
„Nečuduj sa,“ odvetil.
Z jeho hlasu akoby odišla všetka radosť a život. Nikdy nebol najveselší, to netvrdila. Ale bolo dosť cítiť, že sa zmenil.
„Je to všetko kvôli mne, však?“
„Samozrejme, a kvôli komu inému to bolo? Rozmýšľaj predsa.“
Aj blbec by si všimol, že jeho cieľom je len ona.
„Dávaj si pozor na jazyk, ty bastard!“ povedal nenávistne Itachi.
Schytil Nanu ešte pevnejšie za pás a pritiahol si ju k sebe. To bolo jeho typické gesto, keď ju chcel chrániť, keď žiarlil alebo aby ukázal, že ona je iba jeho.
Nana ho chytila za ruku, pozrela sa mu do očí a dala mu na znak, aby ju pustil, že ona to sama zvládne.
„Sasori, prosím...“
„O čo prosíš?“
„Neurob hlúposť.“
„Už som ju urobil. Kedysi dávno, keď som sa do teba zaľúbil, pamätáš?“
Oči jej zaplavili slzy. Pristúpila o krok bližšie.
„Nana!“ skríkol Itachi. „Čo si sa zbláznila?! Poď sem! Veď ten blázon iba trepe blbosti, zabije ťa!“
Ona to nevnímala. Ani nevedela prečo.
„Ty to nechápeš,“ povedal pokojne Sasori. „Nevieš, aké to je. Nezažila si to. Bola si jediný stred môjho vesmíru, moja jediná láska. Miloval som ťa tak strašne, že sa to slovami ani nedá povedať. Každá chvíľa s tebou bola neskutočne krásna.“
Pomyslela na temné chvíle s ním. „Hovoríš, že každá chvíľa bola krásna?“
„Každá.“
„Aj vtedy, keď si ma prvý krát udrel? A dokonca aj vtedy, keď si sa chcel nasilu so mnou vyspať?!“
Zamrzol mu úsmev.
„Ty si ma nemiloval, Sasori. Muž, ktorý udrie ženu, je slaboch. Keby si ma vážne miloval, správal by si sa inak.“
„A pre to si skončila s ním v posteli, čo?!“ ukázal prstom na Itachiho. „Ty šte*ka!“
Itachi zaťal päste, no keď sa chcel za ním rozbehnúť, Nana ho zastavila.
„Tu nejde o žiadnu posteľ, ani o sex.“ spresnila. „Viem, že on ma naozaj miluje. Presne tak, ako ja jeho. Nikdy by ma neudrel, môžem mu dôverovať. Nenúti ma robiť veci, ktoré nechcem.“
„Keby som ťa nebil, liezla by si do postele s každým jedným!“
„To nie je pravda.“
„Mala by si si ceniť to, čo som pre teba urobil. Keď ťa prijal Pein do Akatsuki, nikto ťa nemal rád. Nikto.“ zdôraznil.
„Never mu, Nana.“ povedal Deidara.
Sasori mal dosť. To, čo počul, mu stačilo. Napojil chakrové vlákna na Deidarovo telo. Keď pohol pravým ukazovákom, pohla sa Deidarova pravá ruka. Vyskúšal, či všetko funguje. V tomto bol predsa majster.
„Musíme odtiaľto nejako zdrhnúť.“ prehodil do vetra Kakuzu. „Ja ich zabavím, vy traja sa zatiaľ niekam skryte. Niekde do bezpečnej vzdialenosti.“
„A čo ty? Nemôžeme ťa tu predsa nechať!“
„Ja si už nejako poradím,“ žmurkol na Itachiho. „Dobehnem vás čo najskôr, ako sa len bude dať.“
„Zabavím ich ja,“ navrhol Itachi. „Ty sa choď s babami niekam ukryť.“
„BAAAAAAAAAAAAAAAANG!“ zreval Deidara, ktorý potajomky sformoval z ílu pár malých pavúčikov.
Našťastie tu bol Itachi, ktorý bol rýchly, ako namydlený blesk. Jeho rýchlosť bola úchvatná. Tiež niečo predvídal vďaka Sharinganu.
„KATSU!“
Do ticha a tmy teraz vstúpil nenormálny hluk a svetlo. Všetko vybuchovalo. Všetko! Všetci unikali tak rýchlo, čo im telo dovoľovalo.
Keď výbuchy ustali, zastavili aj oni.
„Dori*i!“ skríkol Itachi.
„Čo?“ zľakol sa Kakuzu.
„Kde je Hiro, k*rva?!“
„Ešte pred chvíľou tu bola!“