Narutova sestra 48 - Záhadná vražda

Stála pri stole a v ruke držala list od Peina. Chcela ho otvoriť, aj napriek tomu, že jej to zakázal. Nakoniec si to však rozmyslela, pretože vážne nechcela, aby ju z Akatsuki vykopol. Úprimne povedané – kašlala na to. Hodila ho na zaprataný stôl a chcela odísť. No v tom momente, keď sa jej pohľad premiestnil z listu na stôl, niečo uvidela. Z hromady bielych papierov vytŕčal jeden zašednutý. Nečudo, boli to noviny. Bola zvedavá, tak ich spomedzi papierov vytiahla. Zarazila sa. Na titulnej strane bol veľký, hrubo vytlačený titulok.

Záhadná vražda: Našlo sa telo Sasukeho Uchihy

Zmeravela. Veľmi dobre si uvedomovala, čo to znamená – Sasuke, Itachiho mladší brat, je mŕtvy. To znemená, že práve Itachi je už teraz posledný z klanu Uchiha. Keby zomrel, klan Uchiha by zanikol. Ale na také veci nemyslela. Nechcela ani pomyslieť na to, akoby sa cítila, keby ju Itachi opustil. Zbláznila by sa.
Započula buchot a krik. To ju vytrhlo z rozmýšľania. Rýchlo poskladala noviny a strčila si ich do vnútorného vrecka, z ktorého pred chvíľou vytiahla list.
Zvuky a hlasy išli z chodby, takže nemohla odísť dverami. Uvidela veľké okno, z ktorého bol krásny výhľad na celú Konohu. Avšak keď ho chcela otvoriť, uvidela to, čo by ju ani vo sne nenapadlo. A aj keby ju to napadlo, zatrhla by tú myšlienku, pretože vyznela úplne ironicky a hlavne absurdne.
Skoro odpadla. Začala sa jej trochu točiť hlava, ale udržala sa na nohách. Až keď sa pozrela lepšie a uistila sa, že sa jej nesníva, uvidela jeho – Naruta. Vedľa neho išla ružovlasá Sakura. Vyzerali uponáhľane.
Znova buchot. Kľučka sa začala hýbať. Začula Tsunadin hlas. S niekým sa rozprávala, s nejakou ženou. Bola to Shizune, pretože ju tak oslovila.
Dvere sa začali pomaly otvárať. Nane bilo srdce ako nikdy. Tsunade dvere pootvorila, no potom ich zase zavrela a dnu nevstúpila.
Nana sa začala obzerať ako šialená. Pod oknom sa začalo hromadiť priveľa ľudí. Zväčša to boli muži a ANBU.
Len čo sa na dverách znova pohla kľučka, zaliezla pod mohutný zaprataný stôl a v duchu sa modlila, aby ju nikto nezbadal. Keby sa to stalo, bez váhania by ju zabili.
Tsunade vošla. Najprv sa zastavila pri okne, chvíľu doňho pozerala a niečo si pri tom hovorila, ale nebolo jej rozumieť. Pred stolom bola pravdepodobne Shizune.
„Vojdite!“ skríkla Tsunade, keď niekto zaklopal.
Dnu vošiel Naruto ako namydlený blesk. Za ním vošla Sakura. Hrôza na ňu pozerať – tvár mala bledú, bledšiu ako akýkoľvek človek, oči mala červené a uplakané a pod nimi veľké kruhy. Aj slepý by si všimol, že nespala.
„Sakura,“ prehovoril medovým hlasom Naruto a natiahol ruky, aby ju objal.
Bola ako mŕtva. Ako živá chodiaca mŕtvola. Zastala a padla na kolená. Život jej z očí odišiel tak rýchlo, ako odišiel život Sasukeho. Zrútila sa.
„Tsunade, prosím, povedz, že sa našiel vinník.“ povedal Naruto.
Aj na ňom bolo vidno to nešťastie a utrpenie, avšak znášal to oveľa lepšie, ako Sakura, aj keď v poslednom čase nemali so Sasukem dobré vzťahy. Sakura ho však stále milovala. Ale krutá realita to zariadila tak, že ich naveky oddelila.
Tsunade pokrútila hlavou. „Ešte nie, ale robíme všetko preto, aby sa našiel.“
Sakura spustila mohutný plač, až z toho Nane naskočili zimomriavky.
„Musím sa odtiaľto dostať skôr, než ma nájdu.“ pomyslela si. „Dopekla, nech už odídu!“
V tom si spomenula na Hiro a zaplavené ulice Konohy, aj keď bolo skoro ráno. Potajme dúfala, že ju dostali a ona už od nej bude mať pokoj. Situácia bola však k Hiro milostivá, stačila sa skryť za bránami Konohy.
„Je mi to ľúto, tým 7.“ súcitila Tsunade.
Dala Shizune znamenie, aby odviedla Sakuru von. Keď v miestnosti ostali len oni traja. O Nane však ešte nikto ani netušil.
„Naruto, Sasuke bude pochovaný tu.“
„Nie je náhodou zakázané pochovávať v Konohe nukeninov?“
„Sasuke pochádzal z Konohy a klan Uchiha pre nás v minulosti toho veľa urobil. Bolo by netaktné, poslať jeho telo preč.“
„Rozumiem.“
„Pohreb bude o tri dni.“
„A čo Sakura?“
„Postaraj sa o ňu, prosím, aby si niečo neurobila. Je na tom zle. Bude dobré, aby si ju mal stále na očiach.“
„Nasťahujem ju k sebe, aspoň dočasne, kým sa bude mať lepšie.“ navrhol a po líci sa mu skotúľala slza. „Stále tomu nemôžem uveriť.“
„Vraha čoskoro nájdeme.“ povedala a spolu odišli preč.
Nana vykukla spod stola. Vzduch bol čistý, bola tam len ona. Nejakým božím zázrakom sa nepozorovane dostala až k hlavnému východu, ale keď Hiro nikde nevidela, došlo jej, že ju už určite čaká niekde mimo Konohy. ANBU boli takmer všade.
Hiro bola asi kilometer od Konohy.
„Úloha je splnená.“ vydýchla si Nana. „List je doručený.“
„Dúfam, že si ho otvorila, Pein sa to dozvie a vykopne ťa z Akatsuki.“ zaškerila sa pomstychtivo Hiro.
Nana tento krát tú jej odporne ironickú, až sarkastickú a prehnane úprimnú poznámku, ignorovala. Stále rozmýšľala nad tým, čo sa u Hokage vlastne stalo. Ale najviac ju však trápilo, ako to všetko príjme Itachi. Bude mu to musieť povedať, aj keď by mu to najradšej nikdy nepovedala. Bála sa jeho reakcie, pretože vedela, že svojho mladšieho brata má skutočne rád.
Myslela si, že keď si pohnú, zajtra večer by už mohli byť v sídle. Nevedela však to, že sa mýli. Do sídla nedorazia možno nikdy ... Čaká ich veľká hrôza, o ktorej ani netušili...