Čo nevidno zo zeme.

Ako mladý ninja zo Sunagakure no sato som sa vždy chcel stať legendárnym bábkarom ako Sasori z Červených pieskov, alebo brat Kazekageho - Kankuro. Nikdy som ich síce nevidel bojovať, ale chýry sa nesú rýchlo a mňa chytili za srdce.
Preto som poctivo trénoval, každý deň, bábka proti bábke. Keďže nepochádzam z bohatej rodiny, musel som sa naučiť techniku piesočných klonov a bojovať pomocou nich.

Misia za misiou, lekcia za lekciou som zdokonaľoval svoje umenie. Príliš som si veril a vyzval Kankura na súboj. Robil som, čo som mohol, ale jeho Karakuri engeki bolo prisilné, po uzavretí do Kuroari som si uvedomil, že ešte som od jeho úrovne ďaleko. Začal som sa modliť, aby ma nechal prežiť.
Nechal ma. Vyhodil ma z Kuroari so slovami: "Ešte sa musí presypať veľa piesku, aby si ma prekonal."

Bol som veľmi skľúčený, že toľké hodiny driny v porovnaní s Kankurovou genialitou nič neznamenajú. Zhodou okolností dostala moja skupina misiu: Pomôcť Konohagakure s obranou, keďže Akatsuki znovu udreli.
Ako som kráčal okoli Skrytej listovej počul som údery. Klon ma vyhodil na strom. Pomocou neho som zistil, kto robí taký hluk. Bol to ninja, o pár rokov starší ako ja. Mal tmavé vlasy a biele oči. Kontrast jeho vlasov a oblečenia bol dokonalý. Čierna a biela, Ying-a-Yang.
Bez otočenia sa na mňa zvolal: "Čo tu pohľadáva mladý chuunin?"
V hlave mi prebiehal monológ:
"Nemohol ma počuť, dal som si záležať, navyše zvuk jeho úderov bol veľmi hlasný."
"Cítiť ma tiež nemohol, som predsa na strome."
"Senzibil by ma vycítil na sto honov, ale tento ninja bojuje na blízko, senzibilovia zvyčane užívajú genjustu."
"Jediný zmysel, ktorý ostáva je.... zrak." Bol síce otočený chrbtom, avšak predsa o mne vie - odhalil ma.
Zdvorilo pozdravím.

Ninja prestane udierať, v okamihu sedí pri mne na strome. So široko otvorenými očami na neho pozerám. Nemá len biely oblek, ale aj biele oči, či dokonca nie úplne biele, majú slabý nádych do fialova.
Zrazu si spomeniem: "Byakugan!"
Tai-jutsu bojovník odpovedá: "Všetci vidia len oči..."
Získal som pocit, že som ho silno urazil, nuž som sa ospravedlnil.
Slová "to je v poriadku" povedal, akoby mi nadával.
Po krátkej odmlke riekol: "Ešte si mi neodpovedal na otázku."
Nemal som dôvod klamať, preto: "Listová požiadala Piesočnú o pomoc s obranou, kým sa plne nezotaví."
"Takže spojenci z Piesočnej... kedysi to tak nebolo."
Týmto ma zaujal: "Čo sa dialo, ozaj, ako sa voláte?"
Tajomný ninja odpovedal: "Hyuuga Neji. Všetko sa zmenilo predposlednou chuuninskou skúškou. Vtedy som si príslovie -Aj keď vylezieš na najvyšší strom, orlom sa nestaneš.- Príliš bral k srdcu. Dôležitú úlohu v zmene vzťahov so Sunagakure zohral, teraz už veľmi známy a uznávaný, Naruto. Nebudem ti klamať, hoci o ňom vedia takmer úplne všetci, je to blázon. Blázon v dobrom. Pred pár rokmi sa správal ako úplný idiot, bol hlučný, do všetkého sa rozbehol bez rozmyslu.
Stal sa mojim súperom na chuuninskej skúške. Hoci ma to doteraz mrzí, prehral som s najväčším blbom, akého poznám. Táto hrozná potupa ma však preniesla ďalej. Uvedomil som si, že orli hľadia príliš z výšky
a nevedia liezť. Bol som povýšenecký, ale Naruto ma zmenil. Teraz viem, že prehra trápi len vtedy, ak človek nedal všetko do boja, ak nemá prečo bojovať alebo je jeho presvedčenie slabé. Práve trénujem, aby som ochránil rodinu. Prímerie medzi našimi skrytými dedinkami súvisí s bojom Naruta a Sabaku no Gaaru. Osobne si myslím, že Naruto tomu horenosovi vysvetlil niečo podobné ako mne."
Týchto pár viet mi otvorilo oči.
Neji-san pokračoval: "Tak čo? Ideme trénovať?"
Takú poctu som nemohol odmietnuť: "Jasné."
"Technika piesočných klonov."
"Byakugan."

Zaútočil prvý, ledva som stihol vyblokovať klonom. Chakrové vlákno sa mi zachytilo na ruku. Nechal som si to ako eso v rukáve, takže som ním netrhal. Zlá správa bola, že už mi ostával len 1 klon. Odrazil som sa od neho s kunajom v ruke, keď tu zrazu ma trhlo nazad. Klon ma zahránil, keby nie, dostal by som od Neji-san tvrdú ranu. Tentokrát som zaútočil klonom. Klon zmizol v lieviku. Neji mal nednoznačnú prevahu, mne však ostávalo eso. Keď ma išiel udrieť, trhol som chakrovým vláknom a ruka ma tesne minula. Mal zapnutý Byakugan, takže vedel, akú lesť som na neho pripravil, ale aj tak ma nechal. Teda, dovtedy, kým som na neho nehodil kunai a pomocou chakrových vláken mu nedovolil ujsť.
On ich však jednoducho "prestrihol" so slovami: "Našiel si prirodzeného súpera."
Podali sme si ruky, sadli vedľa seba, začali meditovať. Neubehlo veľa času, keď ma členovia mojej skupinky zavolali, že už je neskoro a ideme nazad domov.

Arigato Nejimu s chuťou a radosťou do tréningu.