*Konečný boj* Najsilnejší z najsilnejších 12. kapitola

“ SASUKE! Prečo si to spravil, veď si vravel že ti na nás záleží.”
“ Nikdy mi o vás nešlo, nikdy som nechcel zabiť Madaru len preto aby sa všetko to zlo čo sa deje skončilo. Robil a robím to len preto, aby som získal jeho oči a potom sa zo mňa stala najsilnejšia žijúca bytosť v tomto vesmíre.” Naruto neveril tomu čo počuje. Bolo mu tak ťažko že sa nevládal postaviť ani na nohy.
“ Naruto, teraz ťa konečne môžem zabiť a už mi v tom nič nezabráni.”
“ Nerob to Sasuke, ešte to môžeš zmeniť. Sasuke zmeň tooooo!”
Naruto už nič nestihol zmeniť. Posledné čo videl bol Sasukeho meč.
“ Vstávaj za chvíľu vyrážame.” Nad Narutom stál Gaara a ten sa na neho dosť nechápavo pozeral.
“ Kde je Sasuke?” to bola prvá Narutová otázka na ktorú sa opýtal hneď ako sa prepudil z nočnej mory.
“ Sasuke? Šiel ešte pred odchodom do horúceho prameňa. Tebe sa čo vlastne stalo, mal si zlé sny?” Dosť ustráchane sa pýtal Gaara lebo videl na Narutovi že ho niečo dosť trápi. Medzi tým už bol na svojej izbe aj Sasuke a začal sa pripravovať na odchod.
“ Ale, bol to len zlý sen, je toho na mňa v poslednej dobe moc. Pomaly už neviem čo je sen a čo je realita. Keď prídeme do Konohy tak si poriadne všetci oddýchneme, dúfam že nám to ten zmetok Madara dovolí. Dobre, idem sa umyť a potom sa nachystám. Určite chcete za chvíľku vyraziť.” Keď to Naruto dopovedal tak vyrazil do kúpeľne. Gaara vyrazil na svoju izbu aby si mohol vziať veci. Keď už stál pri dverách vedúcich z Narutovej izby na chodbu. započul tiché klopanie. Dvere otvoril tak aby to Naruto do kúpeľne nepočul. Vo dverách stál Sasuke a bolo na ňom vidieť že chce Kazekágemu niečo vážne povedať alebo skôr navrhnúť.
“ Gaara, potrebujem sa s tebou porozprávať o jednej veľmi dôležitej veci, ak by si súhlasil, uľahčilo by to nám všetkým veľmi veľa roboty a námahy. Prosím vypočuj si môj návrh.”
“ Dobre. Ja si ťa veľmi rád vypočujem. Ale požadujem ako Kazekáge aby bol pri tejto debate prítomný aj Naruto.”
Obaja počkali kým Naruto dokončí hygienu. Keď Naruto vyšiel z kúpeľne tak ho Gaara oslovil a navrhol mu aby sa k ním posadil. Naruto nemal jediný dôvod nato aby neposlúchol a tak sa k ním pripojil a čakal kým niekto začne rozprávať.
“ Dobre Sasuke, môžeš začať.” Tichším hlasom začal Gaara.
“ Takže. Dostal som jeden nápad ktorý by nám všetkým mohol veľmi pomôcť. Keď prídeme do konohy predložím tento návrh aj Tsunade. Môj návrh teda znie. Spojiť Skrytú Listovú a Skrytú Piesočnu dedinu do jedného územia. Určite si vravíš že to nie je možné lebo ostatný kágovia a feudáli to nedovolia. To však nie je problém, mám povolenie ostatných troch kágov a aj ich feudálnych pánov.”
“ To si ako dokázal?” Naraz sa spýtal aj Gaara aj Naruto.
“ Všetkým som vysvetlil v akej situácií sa nachádzame a čo nám hrozí. Oni pod podmienkou že budú mať možnosť si na našom území vybudovať informačné strediska súhlasili. Tieto ich strediská by fungovali tak že o každom našom kroku by dostali informácie ktoré by spracovali a poslali svojim nadriadeným. Týmto pádom by sa zabránilo všetkým prípadným konfliktom.” Sasuke o tejto téme ešte dlho podával informácie Kazegágemu a Narutovi. Keď povedal všetko čo chcel na chvíľu sa odmlčal a počkal na otázky ktoré mu obaja položia. Ako prvý začal Naruto.
“ A ako by sa toto územie volalo?” V celku zbytočná otázka v tejto vážnej debate, ale Naruto chcel na túto otázku aj hneď počuť odpoveď.
“ Tento názov predložím na stretnutí kágov a feudálnych pánov. Takto znie- Prospekt letiaceho listu v piesočných dunách. Je to len návrh Naruto, takže ťa chcem poprosiť aby si to nebral vážne.” Sasuke odpovedal na položenú otázku a čakal na ďalšiu. No to čo mu povedal Naruto, to vážne nečakal.
“ Ten názov sa mi moc páči. Je omnoho krajší. A to by sme mali aj nové čelenky?” Ďalej sa zaujímal Naruto a zdalo sa že ho táto téma moc zaujíma.
“ Ak by stým súhlasili všetci, tak áno.”
Naruto sa ešte dlho vypytoval Sasuke na všelijaké možné otázky, ale čo bolo divné je to že Gaara nepovedal ani jedno slovo. Napokon keď sa tak stalo bol sám Sasuke prekvapený ako to zobral.
“ Osobne si myslím že ten tvoj návrh je perfektný. Ja ako Kazekáge s tvojím návrhom zatiaľ neoficiálne súhlasím. Zajtra keď dorazíme do Konohy poradím sa s mojím feudálnym pánom. Potom to všetko hádam odsúhlasíme na stretnutí. Takže sme dohodnutý, ale teraz bude už skoro obed a čaká nás ešte dlhá cesta. bolo by dobre ak by sme vyrazili, ak budeme mať také tempo ako včera, tak večer budeme v Konohe. Ja už idem dole a chcem aby ste tam boli o päť minút aj vy.” Gaara na nikoho nemusel čakať lebo aj Naruto aj Sasuke boli zbalený. Opustili izbu, zamkli a kľúče odovzdali na recepcií. Vonka bolo ešte krajšie počasie ako včera. Bolo horúce počasie bez jediného mráčika na oblohe, pofukoval príjemný chladný vetrík ktorý potešil každého kto sa nachádzal na cestách. Počas cesty nezažili nič prekvapujúce. Jediná vec ktorá stála za zmienku bola tá ako Sasukeho zastavili nejaké deti a prosili ho aby im ukázal meč. Sasuke s tým nemal žiadny problém a vybral meč a pochvy a podal ho chlapcovi ktorý stál k nemu najbližšie. Ten sa na meč pozeral s údivom aj úctou. Potom sa Sasukeho spýtal na niečo na čo sa veľmi ťažko odpovedá dieťaťu.
“ Zabil si sním už niekoho?” Spýtal sa ho chlapec.
“ No, áno. Zabil som už pár ľudí s týmto mečom, ale to len preto aby som ochránil svojich priateľov ktorý pre mňa moc znamenajú.” Vysvetľoval Sasuke malému chlapcovi.
“ Aj ja chcem byť Ninja a ochraňovať ľudí!” Chlapec skoro až kričal keď to vravel. Bolo na ňom vidno že to myslí smrteľne vážne.
“ Verím ti že máš dobré úmysly. Preto ti teraz dám jednu vec.” Sasuke vytiahol zo svojho koženého puzdra jeden kunai a podal ho chlapcovi.
“ Tento kunai ti pomôže ochrániť ľudí ktorých máš rad. Staraj sa oňho a on sa potom postará aby sa tebe a tvojím blízkym nič nestalo.” Dôverčivo vravel Sasuke.
Chlapec bol tak zahľadený na kunai ktorý akurát teraz dostal, že si ani nevšimol že trojica je už od nich veľmi ďaleko. Nikto nič nevravel. Ticho pretrhol až Gaarov hlas.
“ Pamätám sa na teba ako na monštrum túžiacej len po pomste. Pre nič iné si nežil. Presne tak ako ja. Ja som bol stvorený len ako zbraň, všetci ma nenávideli a klamali my. Nič iné ako nenávisť som nepoznal. Keď ale zo mňa Akatsuki vybrali Ichibiho a Chiyo ma znova oživila aj vďaka Narutovi a okolo seba som mal ľudí ktorý kvôli mne plakali, vtedy som pochopil prečo žijem. Žijem pre nich aby som ich mohol ochraňovať a oni mohli ochraňovať mňa. Toto ma naučil Naruto. On má proste dar presviedčať ľudí bez toho aby musel bojovať.” Vyspovedal sa Gaara a pri tom čo im povedal mu aj veru dosť odľahlo.
“ Vieš, bolo to pre mňa niečo strašné. V jednu chvíľu som mal celú rodinu. A z ničoho nič som nemal nikoho a nič, ale viem prečo to Itachi spravil a teraz je to už len história. Teraz sa zaujímam len o to ako zničiť toho čo najviac pošpinil meno môjho klanu. Ale teraz je prvoradá cesta do Konohy. Už je to len kúsok za chvíľu tam budeme.” Pripomínal Sasuke.
“ Sasuke mohol by si mi teraz inač vysvetliť čo si myslel tým keď si v mojej kancelárií vravel že Madaru chceš poraziť v dimenzií kde si si skrotil pár démonov?” Z ničoho nič začal s touto témou Gaara.
“ Čo si spravil?” Neveriacky skoro až podozrievavo sa pýtal Naruto.
“ Dobre, vysvetlím vám to obom kým nato máme čas. Počas tých desiatich rokov som hľadal jeden vzácny zvitok s pečaťou tak mocnou že vám v okamihu ako vás zasiahne úplne zničí čakrový obeh a znemožní vám akýkoľvek pohyb a ešte k tomu vás uväzní v svete plnom ilúzií. Potom keď som získal večný mangekyou sharingan tak mi umožnil cestovať skrz dimenzie. Presne tak ako to robí Madara. Po nejakom čase som objavil jeden svet ktorý je aspoň pre mňa veľmi zaujímavý. Žijú v ňom len démoni. Presne taký ako máš v sebe ty Naruto alebo akého mal v sebe Gaara. Lenže z démonmi je to tam troška iné ako to poznáme tu. U nich počet chvostov neurčuje ich silu a množstvo chakry. Naruto, ty máš v sebe démona ktorý ma deväť chvostov. To z teba robí Jinchuurikiho z najmocnejším démonom, ale v tom svete je veľa démonov ktorý majú deväť chvostov. Dobre a teraz vám poviem to čo vás najviac zaujíma, ako sa mi podarilo skrotiť nejakého démona. Démonov som v celku skrotil šesť. Traja majú päť chvostov, dvaja tri a ten posledný ich má jedenásť. Každý z nich má iné schopnosti a každého som si vybral kvôli tomu čo dokáže. Pri boji s Madarom mi veľmi pomôžu. Vždy toho čo som potreboval skrotiť som oddelil od ostatných a preniesol ho do inej dimenzie. Tam som použil špeciálnu pečať ktorá z neho vysala všetku chakru a potom nebol už problém zo samotným zapečatením.” Keď to všetko Sasuke dopovedal boli skoro už v Kohohe. Naruto sa radšej nič nepýtal lebo odpovediam by aj tak asi nepochopil. Po zbytok cesty čo im ostával sa rozprávali už len o bežných veciach, kto, kde, s kým bojoval, kto sa akú novu techniku naučil. Dorazili na miesto kde si mohli dať poslednú prestávku. Z tohto miesta mali krásny výhľad na Konohu. Všetci sa posadili a dali si niečo na jedenie a na pitie. V tom momente povedal Sasuke niečo čo by Naruto nikdy nečakal.
“ Zomriem preto, aby som toto miesto zachránil. Naruto, po tvojom, Sakurinom a Kakashiho boku, pokojne zomriem. Teraz už ale poďme dnu. Už chcem ísť konečne domov.” Sasuke konečne povedal to čo chcel každý počuť. Po pätnástich minútach už stáli pred bránou Kohohy. Na nádvorí za vstupom do dediny čakala skoro polka obyvateľov. Gaara, Sasuke a Naruto vstúpili do dediny. Sasuke čakal všetko, aj to že k nemu dobehne Sakura a zmláti ho ako psa, ale že im trom, začnú všetci tlieskať a rozbehnú sa smerom k nim, v ňom spôsobilo to, že sa nevládal ani pohnúť a jediné čo robil bolo to že stál na mieste a pozeral sa nato ako k nemu beží skoro celá dedina. Zmohol sa len chabé a tiché slovo.
“ ĎAKUJEM.”
Medzi tým ako Naruta a Sasukeho okupovali davy šťastných a zvedavých ľudí sa Gaara postavil mimo tohto šialenstva. Ako tak pozoroval tento dav, tak si uvedomil o čo vlastne ide v tejto veľmi dôležitej vojne. Za chvíľu už pri Gaarovi stála aj Tsunade, no nemala taký šťastný výraz ako ostatný. Práve naopak z jej výrazu sa dali vyčítať obavy a strach z toho čo sa bude diať o skorý čas.
“ Ahoj Tsunade.” odľahčujúco začal Gaara. No ona jeho pozdrav ignorovala a hneď prešla na tému kvôli ktorej sem všetci prišli.
“ Ostatný sú už tiež tu. Rokovanie sa začne zajtra večer. Máš nejaké nové informácie?” Ťažkopádne sa pýtala Tsunade.
“ Hm. Nechcem teraz niečo hlbšie rozoberať, ale zajtra bude chcieť Sasuke predložiť jeden dosť zaujímavý návrh ktorý by nám dosť uľahčil robotu a zvýšil naše šance na výhru v tejto nezmyselnej vojne.” vysvetľoval Gaara
“ Dobre. Počkaj tu, idem po Naruta, niečo mu chcem povedať.” oznamovala Tsunade.
Chvíľu trvalo kým Tsunade našla Naruta v tej tlačenici. Keď sa jej to nakoniec podarilo bola rada že sa z nej dostala živá a celá.
“ Naruto chcela som ti len povedať, že teraz keď už medzi nami nie je Rikudou Sennin nebude potrebné z teba vyberať líšku. Mám pre teba návrh. Raikage tu má aj brata, jeho brat je Jinchuuriki osem chvostého. Ak by si mal záujem, mohol by ťa niečo naučiť. Je známe že Raikageho brat je najlepší Jinchuuriki aký kedy bol. Zajtra to môžeme prebrať ak by si mal záujem. Teraz choď domov si oddýchnuť. Gaaru ubytujem k ostatným kágom a feudálnym pánom a Sasukeho samozrejme pošlem do jeho starého bytu.” Tsunade to dopovedala a bez jediného slova sa od ostatných vzdialila.
Za chvíľu sa rozsvietili svetlá na terase Hokágov a na kraji stála Tsunade pripravené povedať niečo veľmi dôležité.
“ Všetkým obyvateľom by som chcela poďakovať zato čo tu za ten čas spravili. Nachádza sa pred nami obdobie vojny a chcela by som vám povedať že nikomu z vás sa nič nestane. Naruto Uzumaki a Sasuke Uchiha sa o to postarajú.” Keď to Tsunade dopovedala zaznelo mohutné tlieskanie a radostné výkriky. V tento večer ako Gaara, Sasuke a Naruto vstúpili do Kohohy sa vojna začala a už sa jej nedalo zabrániť.