Legend of Uchihas 4 day full of surprises 2/2

Vtom sa mu objavili 3 chakrové chvosty. Postrehla som na Sakurinej tvári zdesenie, keď som nedávala pozor, zahnal sa na mňa jedným z nich.
Vtom momente som pocítila, ako ma niekto zdrapil za ruku, a hneď v ďalšej sekunde, sme sa ocitli, kdesi v lese.
Otočila som sa, aby som zistila, kto ma zachránil.

,,Vy?!!" boli to tí z Akatsuki, Deidara, a Tobi.
,,Stačilo by Ďakujem." Deidara sa tváril urazene.
,,Tak tebe teda ďakovať nebudem, lebo ty si ma nezachránil. Tobi, tebe by som sa mala správne poďakovať."
,,Nemáš za čo."
,,Ale teraz k veci, čo tu robíte?"
,,Itachi nás požiadal, aby sme ta strážili, kým sa nevráti."
,,Čo?! ... ale, ale.." keď ten príde, ja mu to ešte vytmavím!
,,Ideš s nami." prekvapene som na neho pozerala:
,,No to určite!" chcela som odtiaľ odpochodovať... ale, veď vlastne ani neviem, kde to sme. Tí dvaja sa mi začali smiať.
,,Takže ideme." dodal z rehotom Deidara.

Dosť ma prekvapilo to že vedeli kde Itachi býva.
,,Kľúč si prosím." začala som ho hľadať.. no nenašla som ho.
,,Stratila som ho."
,,To nevadí." vytiahol druhý kľúč. No teda.. tak on si odo mňa pýta kľúč, a pritom má vlastný?!
,,Keby sa mladá dáma obťažovala.." čakal kým vojdem, ale naschvál som nešla, keď si to uvedomil chcel vojsť prvý, a na to som čakala, keď prechádzal dverami, strčila som ho tak, že spadol. Zúrivo sa postavil otočil sa a zdrapil ma za šaty.

,,Čo si to dovoľuješ!!!"
,,Prepáč, ale stál si mi v ceste.." celý naštvaný ma tak zúrivo odsotil, že som spadla. To ma už na***l.
,,Čo si o sebe myslíš?! ..babám ubližujú iba zbabelci!"
,,Čo si to povedala??!" vyskočila som na strechu, a chcela som zdrhnúť, no Deidara bol rýchlejší stihol ma chytiť. Začala som okolo seba kopať hlavou som hodila do zadu, čo spôsobilo, že sme obaja spadli zo strechy. Našťastie môj pád zastavil Deidara. Počula som ho, ako začal nadávať.
,,Pusti ma..!"
,,Nič také, Tobi, čo tam stojíš zviaž ju." začala som sebou hádzať ešte viac, no aj tak sa im podarilo ma zviazať.

Deidara ma položil na gauč.
,,Počkaj, až to poviem Itachimu!"
,,To mi je jedno, máme ťa strážiť, a ja nedovolím, aby si niekam utiekla."

Večeru pripravovali spolu, a ja som mala šancu sa oslobodiť. Pokúsila som vytiahnuť kunai, no Deidara nazrel, z kuchyne, a keď zbadal že ho držím v ruke, pribehol ku mne a zobral mi ho. Taktiež mi zhabal shurikeny.
Myslela som, že to vzdám, ...počkať spona do vlasov.. !
,,Tak večera je hotová." doniesli tri taniere z nejakou brečkou. Nato si Deidara sadol ku mne.
,,Tak, otvor ústa.."
,,No fuj, nečakaj že to budem jesť."
,,Ale čo princezná nemám vám doniesť kráľovské menu?"
,,Nie, ale.. hunmn..." nečakane mi strčil lyžicu do úst. Následne som ho tým humusom opľula.

,,Už mám toho dosť!" zdvihol ma a zaniesol ma do spálne, položil ma na Itachiho posteľ. Zamkol dvere a začal ma rozväzovať.
,,Ak budeš milšia a nebudeš chcieť utiecť budem sa aj ja slušnejší."
,,Podaj mi môj batoh."
,,Načo?"
,,Chcem sa prezliecť, do pyžama."
,,Aha... " bez ďalších rečí mi podal ruksak." kým som hľadala nočnú košeľu, Deidara šiel odomknúť dvere potom sa hodil na moju (Kisameho) posteľ.

_________________________________________________________________________________

Povedala mi, aby som sa nepozeral, no aj tak som sa pozrel v mesačnom svite jej pleť žiarila ako krištáľ, vlasy mala čokoládovo-hnedé, dlhé, ako anjel hľadel som na ňu v nemom úžase, nevšimla si že sa na ňu pozerám a aj keby ma mala za to zabiť ten pohľad stál za to. Temné zelené oči jej žiarili ako smaragdy...
Aj keď dokáže byť veľmi protivná, pri tomto pohľade by na to zabudol každý muž..

_________________________________________________________________________________

Netrvalo dlho a zaspala som.

_________________________________________________________________________________

Išiel som ich skontrolovať či už obaja spia lebo Deidara chrápal. Keď som prechádzal popri Sajurinej posteli na kraji postele som zbadal papier. Bol to výsledok DNA testu.
Nemohol som uveriť vlastným očiam. Ja mám dcéru.