Keby Obito prežil namiesto Kakashiho: 6. Posledná časť

„Povedz, no niesom ja geniálny herec?“ Škeril sa Obito na Naruta, keď kráčali ďalej lesom. Naruto neodpovedal a iba povzdychol zo znudeným výrazom na tvári. Obita jeho neochota zaskočila. „Tak neflákaj sa! Miesto, o ktorom som ti hovoril je už blízko.“ Obito rozmýšľal nad tým, či Kurenai náhodou neskrýva svoj skutočný vzhľad pod nejakým genjutsu. Možno svoju krásu iba predstiera a v skutočnosti je to poriadna škrata! Takéto hlúposti chodili Obitovi po rozume, keď vstupoval ešte hlbšie do lesa.
Ni Yugito odvážne splnila svoje poslanie a odniesla Obitov testament do Konohy. Myslela si, že toho úbožiaka naozaj zabila a preto ju ťažil pocit viny. Sarutobi od nej zobral list so slovami vďaky. Yugita odišla za Killer-Beejom a starému Hokage vybehli slzy, keď testament čítal. Toto určite napísal Obito, pomyslel si. Ale kde tu preboha je nejaká sopka? Tejto časti listu Sarutobi nerozumel, pretože je už na svete nejaký ten piatok a v živote nepočul o žiadnej sopke v okolí Konohy, no nevadí.
Kurenai sa potmehúdsky škerila, keď Hokage čítal list nahlas. Gai sa usmieval a pritom mu po tvári tiekli slzy. Anko zavrčala od hnevu, že ten starý hlupák sa nechal zabiť nejakou sprostou sopkou. Asuma sa zamyslene zadíval na svoje cigarety. Tsunade tam síce nebola, no Jiraiya si niečo zapisoval do oranžovej knihy, ktorá bola určená len pre dospelých.
„Myslíš si, že nám na to naletia?“ Opýtal sa Obito, keď na pníčku jedol ryžoví koláčik.
Naruto stále neodpovedal. Veď bol ešte decko, preboha! Pochyboval o tom, že dospelý ninja naletí na takúto hlúposť.
Obito sa zaškeril a vytiahol jeden z mnoho, mnoho inkriminujúcich obrázkov sanninov. Bola na ňom Tsunade, veľmi sporo oblečená. Naruta to zaujalo a začal naťahovať hlávku za obrázkom. Obito ho ihneď schoval späť do kapsy. Nenechal by šesťročného chlapca nakuknúť do takýchto vecí! „O chvíľu dorazíme do nejakého malého mestečka a tam tú fotku predám.“ Hrdo povedal Obito...
„Tisícpäťsto jenov.“ Vyvreskol Obito, keď kráčal von z obchodíku s obrázkami. Toľko mu zaplatili za Tsunadinu fotku. Naruto neprejavil žiaden záujem. Obito mu predtým povedal, že má v banke odložené nejaké peniaze pod falošným menom a nikto netuší, aký je Obito v skutočnosti bohatý.
„Rýchlo, padáme odtiaľto! Ak sa Tsunade dozvie o tej fotke...“
Naruto nasledoval rozvášneného Obita, ako uháňa preč z tohoto mestečka. „Ponáhľaj sa! Edo je veľmi blízko.“
Naruto tomu veľmi neveril. Vždy, keď Obito o niečom povedal že je to blízka, tak cesta k tomu miestu trvala najmenej týždeň.
Obito si umýval ruky od krvi pri malom vodopáde. Cestou zbili nejakých chlapíkov, čo si hovorili ninjovja. Čo je to za ninju, keď ho dokáže poraziť aj šesťročné decko? Bol to boj dvaja proti dvom. Cudzinci bojovali zahalený v maskách.
„Táto maska sa mi páči.“ Povedal Obito, keď si nasadil masku smutného klauna. Naruto bol radšej ticho. Jeho maska bola hlúpejšia, ako tá Obitova. Jeho maska zobrazovala rybiu hlavu.
„Veľké plus je, že s týmito maskami nás nikto nespozná, keby nás náhodou hľadal niekto z Konohy.“ Obito pritom robil zvuk búšiaceho srdca. Naruto neveril, že Konoha uverila, že Obito umrel. Musel uvažovať o skutočnej inteligencii Konohy.
„Rybia tvár, prisahám ti, že toto mesto je dokonalé.“
Ešte chvíľu kráčali tmavým lesom a terén pomaly prešiel do lesoparku, až sa za pár hodín dostali na asfaltovú cestu.
„Ponáhľaj sa, rybia tvár!“ Obito zrýchlil krok, keď zbadal v diaľke žiaru veľkomesta. Každý zaryto tvrdil, že Minato bol perfektný ninja aj človek. Nemal by teda problém zabiť hoci aj démona, no on si radšej vybral kliatbu, ktorá jemu aj jeho žene vzala život. Obito tvrdil, že je to tak lepšie. Keď Naruto zbadal krásy veľkomesta Edo, nadchol sa, ako nikdy predtým.
„Keby si stretol nejakého vodcu, kageho, či kráľa správaj sa k nemu slušne. Neviem, kto to tu riadi. Vieš čo, keby si náhodou stretol niekoho takého, povedz mu, že sme duchovia. Vždy som si chcel vyskúšať, ako budú ľudia reagovať na informáciu, že som duch.“
Naruto si Obitove reči nevšímal. Nato že mal šesť rokov, bol veľmi vyspelý, inteligentný a rozvážny ninja. Nikdy nedokázal pochopiť, ako môže byť Obito vždy taký divoký. Teraz, sa im začal krásny nový život v ešte krajšom novom meste. Obito si nájde slušne platenú prácu a Naruto pôjde študovať na prestížnu školu. Oficiálne končia zo životom ninjov a začínajú úplne normálny život bežných mestských chlapíkov. Obito z vrecka vytiahol maličkú knižku. „Ako nenaštvať svojho bossa.“ Tak znal názov knihy. Naruto sa divil, o čom všetkom ľudia dokážu písať knihy...