Narutova sestra 3 - Zničený prívesok

Na druhý deň ráno, keď sa Nana zobudila, Naruto bol preč. Vstala z postele a poobzerala sa po byte. Nakoniec išla do kuchyne, kde našla malý lístok s odkazom:
"Nana, nehľadaj ma .Som pri Tsunade. Vrátim sa čo najskôr. Naruto."
Nana si len vzdychla a išla sa obliecť. Nebola hladná, takže neraňajkovala a išla von.
„Mám pocit, že to dnes bude nuda.“ pomyslela si v duchu Nana. „Vlastne, keď je Naruto preč, môžem si robiť, čo chcem. Hmm ... pôjdem sa prejsť do lesa.“
Keď vychádzala z Konohy, pri hlavnej bráne mali službu znovu Kotetsu a Izumo.
„Kam že, kam?“ spýtal sa milo Izumo.
„Prejsť sa.“ odpovedala Nana.
„Dávaj si pozor. Tu v týchto lesoch môže byť čokoľvek.“ mudroval Kotetsu.
„Nebojte sa. Mňa len tak hocikto nedostane.“ usmiala sa a pobrala sa preč.
Nana išla pomalým krokom čo raz hlbšie do lesa. Vnímala len sladkú vôňu kvetov. Ale vôbec si nevšimla, že ju niekto sleduje. Keď bola Nana vzdialená od Konohy asi tri kilometre, začula niečo. Zastala. Počula kroky, ktoré mierili k nej. Srdce jej začalo od toho napätia biť rýchlejšie, dych sa zrýchľoval. Kroky boli čo raz bližšie. Nana chcela siahnuť po zbrani keď ... keď sa z krovia vynoril ... Sai
“Jéj, ahoj Nana.“ povedal milo Sai.
„Sai?! Čo tu prosím ťa robíš?“ spýtala sa.
„Mal som pomôcť na jednej farme.“ a usmial sa na Nanu. „Stalo sa niečo? Čo sa tak vystrašene tváriš?“
„No ... Nečakala som tu teba. Myslela som, že sa blíži nejaký nepriateľ. Išiel si tak potichu, že keby som ťa nezbadala, hodila by som po tebe kunai.“ povedala Nana.
„A ty tu čo vlastne robíš?“ spýtal sa Sai.
„Chcela som sa prejsť ale ... idem už naspäť.“
„ V tom prípade pôjdem s tebou.“
Celú cestu bolo ticho. Nana sa dívala pred seba a Sai na Nanu.
„Čo sa tak pozeráš?“ spýtala sa Nana.
„Nemôžem?“ uškrnul sa Sai.
Nana len pokrútila hlavou. Do Konohy prišli, keď sa začalo stmievať. Pri hlavnej bráne sa rozdelili, pretože Sai býval na druhej strane Konohy. Keď prišla Nana domov, Naruto bol už späť.
„Kde si bola?!“ skríkol na ňu Naruto. „Bál som sa o teba!“
„Bál?“ spýtala sa prekvapene Nana. „Naruto, viem sa o seba postarať.“
„Nie nevieš!“ kričal Naruto. „Je to tu nebezpečné!“
„Prestaň!!!“ skríkla Nana a vrazila Narutovi päsťou.
Naruto vpálil celou silou do steny. Keď sa konečne pozviechal, uvedomil si, že si to zaslúžil. V tom začul jemné praskanie. Bolo úplne slabučké, takže to Nana vôbec nepočula. Naruto hneď vedel o čo ide. Jeho prívesok od Tsunade. Pozeral sa na neho a v tom sa prívesok roztrieštil na tisíc drobných kúskov, ktoré dopadli na drevenú podlahu. Boli také maličké, že ich skoro nebolo ani vidieť. Naruto nebol schopný povedať ani slovo. Len pozeral na malé kúsky s otvorenými ústami. A Nana tiež. Potom pozrela Narutovi do tváre. Bála sa čokoľvek povedať. Naruto bol ako obarený vriacou vodou.
„N - N - Naruto ... Ja ... Toto som fakt nechcela, prepáč.“ ale vedela, že týmto si to u neho nevyžehlí.
Po asi dvoch minútach sa Naruto pozrel na Nanu. Pozeral na ňu nenávistným pohľadom.
„Vypadni....“ mrmlal nezrozumiteľne Naruto, ale Nana to počula. V očiach mala slzy, ktoré jej neskôr tiekli po celej bledej tvári.
„Vypadni!!!“ zreval Naruto na celé hrdlo.
Nana vedela, čo pre Naruta znamená ten prívesok. Znamenal pre neho veľa. Ale neurobila to naschvál. Tak veľmi ju to mrzelo, tak veľmi chcela vrátiť čas. Ale čo sa stalo, stalo sa.
„Dobre, odídem.“ povedala s plačom Nana.
Bolo jej to ľúto, no nečakala že Naruto až tak vybuchne. Bola tiež trochu naštvaná. Zobrala svoj svitok a zbrane. Posledný krát sa pozrela na Naruta.
„Zbohom, Naruto.“ povedala mu láskyplne Nana.
Nane záležalo na Narutovi ale toto u nej všetko zmenilo. Skôr ako Nana stihla tresnúť dverami, Naruto jej stihol zakričať vetu:
„Nenávidím ťa!!!“
Nana to počula, ale tvárila sa že nie. Len tresla dverami a odišla. Naruto odtrhol pohľad od črepov. V tom si uvedomil, čo vlastne spravil. Povedal Nane, svojej vlastnej sestre to, čo by nepovedal nikomu. Keď sa konečne spamätal, rozbehol sa za ňou. Ale vedel, že je už pozde.

„Som taký somár!!!“ nadával si nahlas Naruto a búchal do steny.
Myslel si, že Nana nebola až taká nahnevaná a že prespí len niekde v Konohe. Mýlil sa. Nana sa rozbehla cestou z Konohy. Zamierila do lesa. Celú cestu plakala. Ani nevedela kam ide. Len myslela na tú vetu „Nenávidím ťa. Nenávidím! Nenávidím!“ . Myslela len na to. Skákala rýchlo po stromoch a vzďaľovala sa od Konohy.
-XXX-
(Zatiaľ v Akatsuki)
„Itachi a Sasori! Bude to na vás a na mne.“ povedal im Pein.
„A plán?“ spýtal sa Itachi.
„Takže! Prvý pôjde Sasori, ktorý bude dávať pozor vpredu, za ním pôjdem ja a nakoniec Itachi.
„Fajn...“ povedal ľahostajne Sasori.
„Pein, Pein!“ skríkla Konan.
„Čo, horí?“ spýtal sa humorne Pein.
„Dostali sme správu, že to dievča Nana, je preč z Konohy.“
„Čože?! Čiže teraz by sa mala nachádzať niekde v lese. To je úžasná príležitosť! Takže náš plán nevyužijeme. No nič ... Ideme!“ zavelil Pein.
Sasori, Pein a Itachi uháňali, ako o život. Nana skákala veľkou rýchlosťou po stromoch a rukami si utierala slzy.
„Musím na neho zabudnúť.“ hovorila si Nana v podvedomí.
Takto išla asi tri hodiny. Vôbec sa nedívala, kam ide. Oči mala úplne zaslzené. Až nakoniec do niečoho prudko vrazila. Zľakla sa. Nevedela do čoho. Až keď sa spamätala, pozrela sa trochu vyššie a uvidela tvár. Uvidela staršieho chlapca s červenými vlasmi, hnedými očami a chladným výrazom v tvári. Až keď videla, že má na sebe čierny plášť, ktorý nosia členovia Akatsuki, vedela koľko bije. Sasori ju držal za ramená a díval sa jej do očí.
„To je ona!“ zreval Pein.
„Pein?“ povedal s milým tónom Sasori. „Ja som tu vedľa teba, nemusíš tak revať!!!“ zreval mu priamo do ucha.
Nana sa nejako dostala preč od Sasoriho a skočila na vedľajší strom.
„Akatsuki? Čo tu chcete?“ spýtala sa Nana.
Pein sa postavil do popredia.
„Prejdem rovno k veci. Chceme, aby si sa priala k nám.“
„Čo? ... Načo?“ prekvapila sa Nana.
„Potrebujeme ťa. Chceme dobyť Konohu.“
„Lenže ja nechcem byť jedna z tých, ktorý chcú zničiť Konohu. Nemám na to dôvod. Nepridám sa k vám.“
„Nechcel som to robiť.“ povedal Pein.
Pein troch ustúpil dozadu a kývol na Sasoriho a Itachiho. Itachi aktivoval svoj Sharingan, Sasori zase poslal na Nanu svoju vražednú bábku. Bábka vystrelila veľkú dýku. Mierila priamo na Nanu. V tom, keď bola dýka len pár centimetrov od Naninej tváre, chytila ju. Chytila ju do holej ruky.
„Čo?“ prekvapil sa Sasori. „Ani ju to neškrablo. Ale ako....“
„Sústredila som veľa chakry do svojej ruky.“ povedala Nana. „Ten vzadu má Sharingan. Musím ho nejako odstaviť.“ pomyslela si a začala robiť nejaké jutsu. Zrazu sa objavila hustá hmla. Bola taká, ako pri boji so Saiom. Nana sa v nej úplne stratila.
„Do čerta, kde je? Vôbec ju nevidím.“ povedal Pein. „Čože?!“ skríkol Pein.
Nana ho chytila za nohy a stiahla ho z konára stromu. Pein dopadol na zem a Nana mu dala poriadny úder päsťou. Pein prerazil tri stromy až nakoniec padol na zem.
„Vstávaj Pein!“ kričal Itachi. „Nevidím ju. Do čerta!“
Keď sa Itachi otočil, videl Nanu. Chcela mu vraziť ale Itachi ju chytil za ruku a odhodil ju preč. Tvrdo vrazila do stromu. Nana sa o neho oprela, no spoza stromu vyšla Sasoriho bábka a chytila ju.
„Tak, je po zábave.“ povedal Sasori.
Nana sa len usmiala.
„Nemyslím si.“ povedala.
„Ku*va, Itachi!“ skríkol Sasori. „Máš na plášti papierovú bombu!“
„Čo? To musela urobiť vtedy keď som ju odhodil.“ a stihol urobiť výmennú techniku.
„Aspoň že sme ju už chytili“ povedal Sasori.
Ale Nana ,ktorú chytila Sasoriho bábka, bol v skutočnosti vodný klon. Nana sa objavila za Itachim a mierila na neho kunaiom. Už – už ho skoro porezala, ale zrazu ucítila v tele veľmi veľkú bolesť a upadla do bezvedomia.

Obrázok k dielu: