Sakura, už dosť!

Splnil sa jej sen. Po dlhých rokoch trápenia čakaním sa konečne dočkala. Lásku jej opätoval mladý muž, ktorého už od detstva obdivovala a milovala. A dosť sa to na jej osobnosti odrazilo. Začala sa o seba omnoho viac starať, aby bola pri ňom dokonalá... Svoje nedostatky menila na prednosti a jej sebavedomie sa omnoho zvýšilo. Bola takou, akou presne chcela byť - milovanou a obdivovanou. Veď ako sa hovorí: Trpezlivosť ruže prináša... a žiaľ s nimi aj tŕne...

Sakura práve stála pred Ichiraku ramen a čakala na svojho milovaného - na Sasukeho. Keď v tom k nej podišiel Lee.
"Ahoj, Sakura, rád ťa vidím," srdečne sa jej prohovoril.
"Ach, Lee... To si ty... hm... čakala som niekoho iného..." povedala bez akéhokoľvek záujmu.
Na Leeho tvári sa zražilo sklamanie. "Ako sa ti darí, Sakura?" snažil sa nadviazať rozhovor.
Sakurá sa tvárila, že nepočuje otázku... Práve zbadala Sasukeho a rozbehla sa rovno za ním. Na privítanie sa pobozkali a spolu šli do Ichiraku ramen. A chudáka Leeho tam nechali úplne samého...

Na druhý deň mala Sakura dohodnuté stretnutie s Narutom. A samozrejme, ako inak - v Ichiraku ramen. Sakura prišla s dvadsať minútovým meškaním. Povedala si, že ona si môže dovoliť meškať... Že na ňu sa oplatí čakať...
Počas nudného čakania na Sakuru sa Naruto dal do reči s Leem. Sakura si tam k nim prisadla a pripojila sa do debaty. Teda rozprávala sa hlavne s Narutom a Leeho úplne ignorovala. Sotva ho pri príchode pozdravila...
Takú ignoráciu už Lee nezniesol a urazene a hlavne sklamane vstal a odišiel preč.
Čakali ste skôr hnev? ALe Lee predsa taký nie je... Stále mal Sakuru rád, aj napriek jej príšernému veku.
"Sakura!" pohoršene ju oslovil Naruto a len nemo sledoval Leeho odchod s nachápavým výrazom na tvári. "Čo sa to len so Sakurou deje?" spytoval sa sám seba. Taká predsa nikdy nebola... Bol rád, že Sakura je omnoho sebavedomejšia, ale toto je už vážne moc.
"Čo je?" spýtala sa ho znudeným hlasom.
"Správaš sa nemožne!" vytkol jej a zdvihol sa na odchod.
"Kam si myslíš, že ideš?!" spýtala sa už podráždene.
"Za Leem. Ten aspoň vie, čo je to slušné správanie! Mala by si sa nad sebou zamyslieť, Sakura," dodal sklamane a pobral sa preč.
Sakura tam zostala úplne sama. Ešte chvíľu tam pobudla, a potom sa tiež zdvihla a odišla. Celou cestou domov jej neschádzali z mysle jeho slová.
Čo ak mal Naruto pravdu? Naozaj sa správam príšerne?"
Ani doma jej tieto a mnoho ďalších podobných otázok neprestalo hmýriť hlavou. Až sa napokon od zúfalstva rozplakala... Prikázala si nemyslieť na to, vypustiť to z hlavy, ale nedarilo sa jej... Tak sa rozhodla, že sa tomu nebude brániť.
Uvedomila si, že sa naozaj správala nemožne a že by sa mala ospravedlniť. Ale to už nechá na zajtra... na to sa treba poriadne vyspať...

Čo si Sakura zaumienila, to aj plánovala splniť. Práve bola na ceste za Narutom do Ichiraku ramen. Len čo vošla, zamierila si to rovno k nemu.
"Naruto? Máš chvíľu čas?" spýtala sa ho.
"Jasné..."
"Chcela by som sa ti ospravedlniť za svoje nemožné správanie. Prepáč... Sľubujem, že sa polepším."
Naruto sa na ňu srdečne usmial. Bol rád, že si priznala chybu. "Myslím, že nie som jediný, komu by si sa mala ospravedlniť. Hlavne Leemu."
"Áno, ja viem... Nevieš, kde ho nájdem?"
"Ešte by mal byť doma."
"Ďakujem. Za všetko."

Potom si to namierila rovno k Leemu. Len čo jej otvoril dvere, hodila sa mu okolo krku a s plačom sa mu začala ospravedlňovať
Zaskočený Lee nevedel, čo má robiť, a tak iba opätoval jej objatie.
"Ja... Lee... Je mi to tak ľúto. Správala som sa úplne nemožne a sobecky... A nedbala som na tvoje city. Veľmi sa to ospravedlňujem. Odpusť mi to."
A Lee jej odpustil. Veľmi ho potešilo, že Sakura úprimne oľutovala svoje správanie. Pozval ju dovnútra a tam strávili niekoľko hodín rozprávaním.

Sakure spadol kameň zo srdca, keď jej obaja chlapci odpustili jej nemožné správanie - a hlavne Lee. Prisahala si, že bude omnoho ohľaduplnejšia a menej sobecká. Poučila sa, že také nemožné správanie sa jej nevypláca. Potom si s kľudom ľahla do postele a po chvíli zaspala bezstarostným spánkom...