Pomsta Priaťela - part 2

V dverách stál mladý muž s dlhými čiernymi vlasmi, pomaly splývajúcimi s jeho oblečením. V tvári mal, ktovie prečo, pobavený výraz.
Naruto nemohol uveriť vlastným očiam.
Nevidel ho po dlhú dobu, ale zmena ktorú videl ho pomerne prekvapila.
Už nebol taký ako za mlada, veselý a stále šťastný.
Asi to bolo aj tým že postupom rokov sa z neho stal cynik a pesimista preto mu na tvári bolo vidieť že si vážny výraz ako keby si uvedomoval že život nie je trvalý.
Lifaen zabuchol za sebou dvere plnou silou a horko ťažko zo seba dostal: „To si sa tak skoro vrátil?".
Odpoveď bola nasledovná: „Skoro? Bol som preč približne dva či tri roky!"
„Akosi som nevnímal čas, ale to je teraz jedno čakáme už len na jednu dámu ale ako vidím dáva si na čas takže by sme mohli prejsť rovno k veci nie?" povedal Lifaen a vytiahol si z kapsičky ktorá mu visela z opasku fľaštičku a vypil približne polku jej obsahu.
Tsunade sa len prizerala a potmehúdsky sa usmievala sa nakoniec pri tejto otázke k Lifaenovi otočila: „Radšej by som počkala na dámu ale..." jej slová prerušila Sakura ktorá skoro vyrazila dvere s pántov a keď videla Naruta namierila si to k nemu priateľsky ho objala: „Narutoooo! Konečne si v Konohe! Musíš mi porozprávať čo všetko si zažil až tu budeme hotový."
„Na to nemôžem povedať nie Sakura." usmial sa Naruto a znovu riekol:„ Dobre Bábi, keď už sme všetci tu môžeš nám konečne prezradiť zadanie našej misie?".
Tsunade si povzdychla a vybrala zo zásuvky na stolíku zvitok.
Rozvinula ho.
Bolo vidieť že je veľmi dlhý a napísaný zjavne v nejakej cudzej reči.
Tsunade s ním narábala opatrne ako s veľmi vzácnou relikviou.
„ Vy traja" povedala znovu „ ste boli vybraní spomedzi veľkého množstva schopných nindžov aby ste doručili tento zvitok s rozkazmi Kakashimu." odmlčala sa „nájdete ho v Doline Zábleskov 2dni pochodu na východ z Sunagakure a bzť vami očakávam nepríjemnosti. Ten zvitok má rozkazy ktoré, ak by padli do nesprávnych rúk, by mohli vyrobiť Konohe mnoho nepríjemností. ROZUMIETE? Tak môžte ísť.
Pokračovanie nabudúce...