Sila hriechu

U akatsuki bola ako zvyčajne, nuda. Vonku pražilo a Pein udelil Kisamemu, Zetsuovi a Tobimu "zvláštnu" misiu: nakúpiť.
Niežeby tých 40° tak strašne vadilo, to sa ešte prežiť dalo, ale keď je šéf nas*atý, nikomu nič nedovolí a všetkých diriguje. Práve, keď sa Deidara s Hidanom hrali karty, šiel náhodou okolo nich a bez premyslenia kopol do stola, na ktorom bola rozložená hra.
,,Ku*va, čo robíš ty ko*ot?!" Začal po ňom štekať Hidan.
,,Ukľudni sa, nestojí to za to, nevidíš, aký je dnes kyslý? Je skysnutý ako pokazené mlieko, očividne mu niečo…. Chýba." Ukázal smerom ku Konan.
Pein to hneď pochopil a zaprel to: ,,Čo ty môžeš vedieť? Teda, aby si vedel, medzi nami je to v najväčšom poriadku!"
,,Jasné, jasné. Vieme.." Odvetil okoloidúci Sasori, ktorého nebaví, keď sa niekto háda.
Pein len zodvihol nos a odišiel a ako nedával pozor, dívajúc sa do neba, udrel do Kakuza, ktorý si rátal peniaze a veľká čiastka sa mu roztrúsila po zemi.
,,Hej, nevieš dávať pozor?!"
Peinovi sčervenali uši a na to celá tvár. ,,Tak dosť!" skríkol. ,,Všetci do obývačky!" Zvreskol po celom sídle.

Keď si všetci šiesti ( Tobi, Kisame a Zetsu nakupujú ) posadali na miniatúrny a nevkusný gauč, Pein sa postavil pred nich a začal s ,,prednáškou": ,,Akatsuki, toto ma naozaj prestáva baviť. Zaobchádzate so mnou ako s rovnocenným!"
,,No, je mi trochu trápne zaobchádzať s vami na vašej pravej úrovni, predsa len by to bolo pre vás potupujúce, keby ste sa plazili na zemi…" zasmial sa Kakuzu. Peinovi na čele navrela žila a milo sa usmial.
,,Ale Kakuzu, ty mi zrazu vykáš…som dojatý. Čo to malo znamenať?!!"
,,Nič!" Vykríkli Akatsuki zborovo, nechceli mať totiž kvôli Kakuzovým ,,humorným" poznámkam problémy. Teda, všetci okrem Hidana, ktorý si začal mlieť niečo o nadraďovaní ryšavého dementa.
,,Musí tu byť nejaký poriadok! Asi by som vám mal dať nejakú prácu, všetko tu totiž robí len Konan a vy sedíte celý deň na zadku, ak nemáte misiu."
,,Presne tak!!" Pridala sa Konan.
,,Takže, na začiatok "poriadku". Každý si po sebe umyje riad, nikto si nebude vykladať nohy na stôl, nebude trúsiť a každý ma počúvne na slovo! Čokoľvek mu poviem, urobí to, aj keby ho to život malo stáť, jasné?!"
,,Jasné!" Prikývli Akatsuki zborovo.
Pein sa usmial. ,,A teraz do postele!" Všetci zrazu zmeraveli.
,,Ale veď sú štyri hodiny po obede!" pozrel sa Kakuzu na hodinky.
,,Nevadí, zajtra nás čaká práca!"
,,Ale…!"
,,Žiadne ale, do postele!"

Akatsuki sa neradi pobrali do izieb. Dúfali, že keby boli potichu na izbe, Pein by si ich nespanie nevšimol, ale mýlili sa.

Samozrejme, keď sa Zetsu, Kisame a Tobi vrátili z obchodu, tiež museli ísť spať.

Deidara si ľahol do postele a pod paplónom si začal vytvárať céčka.
Itachi si potajomky pustil mp4. Vlastne, každý robil v posteli utajované činnosti.
Kakuzu počítal peniaze, Hidan sa modlil, Kisame si vzal do vodnej postele malé akvárko s rybičkou Nessie, Sasori sa hral s mini- bábkami, Tobi sa pokúšal lízať lízatko prilepené na jeho maske, Zetsu sa hádal sám so sebou, dokonca aj Konan neposlúchla šéfa a skladala si origami.
Toto bola ich činnosť po dobu jedenástej večernej hodiny a všetci znudení z párhodinovej "práce" zaspali.
A akoby toto Peinovo počínanie nestačilo, o piatej rannej hodine sa ozvalo sídlom Akatsuki hlasné trúbenie. Všetci boli v priebehu sekundy na nohách s výkrikmi, len Hidan padol s postele - ešte stále mal ruky zopäté, akoby sa modlil - a Deidara si dal do uší štuple; nejako to čakal.
Tak šiel po tých dvoch Pein osobne; ostatní už boli nastúpení v obývačke.
Keď sa dostavil zvyšok na čele s Peinom, zaujal pozíciu šéfa.
,,Teraz sa postavte podľa toho, aby ste vysokí, od najvyššieho po najnižšieho. Akatsuki naňho valili oči, ale nič nepovedali a urobili, čo im povedal: Kisame, Kakuzu……………………. Sasori.
,,Najprv chcem niečo povedať Tobimu, Kisamemu a Zetsuovi. Ostatní si sadnite."
Všetci sa posadili, okrem menovaných.
,,Včera ste nakúpili fakt nemožne, verte mi. Z tampónov sa nenajeme. Takže, nech sa páči!" Ukázal smerom na dvere a všetci sa zasmiali. Teda, všetci až na Kakuza, ktorý keď uvidel, akú im podáva šéf čiastku, skoro odpadol.
,,Na čo čakáte? Bežte!!!" Všetci traja vyleteli zo sídla.
Chvíľku bolo ticho a potom šéf otvoril ústa, že niečo povie, keď v tom niekto zaklopal na dvere.
Všetci sa pozreli smerom ku dverám.
,,Kto to môže byť?"
,,Neviem.." Všetci Akatsuki sa postavili ako na povel a pomalými krokmi prešli ku dverám.
,,Kakuzu!" postavil sa Pein za jeho veľké telo.
,,No ďakujem." Zamračil sa, potiahol za kľučku………
Vo dverách stála vysoká postava, bola celá zahalená do čierneho kabátu a na hlave mala klobúk. Bol to muž, ale do tváre mu nebolo vidieť..
,,Prišla vám pošta.." Povedal suchým, priduseným hlasom. Zakrytým pohľadom smeroval k schovávajúcemu sa Peinovi.
,,Ah.. ha.. okej… ďakujem.." vykoktal a postavil sa pred Kakuza.
,,No tak už vypadnite, do haj*lu!" skríkol Hidan, keď Pein prevzal balíček a ,,poštár" neodišiel.
,,Tešilo ma." Usmial sa a už ho nebolo.

°

Desať tvárí sa skláňalo nad divnou "vecou" položenou na stolíku.
,,Otvoríme to…" Povedal Deidara.
,,A čo ak to bude bomba?" zhrozil sa Itachi.
,,No však práve." Usmial sa Deidara.
Kakuzu prevrátil očami: ,,Nie je to bomba, to by sme počuli…"
,,Jasné…"

,,Je to Peinov balíček, nech ho teda otvorí on!" pridala sa Konan.
,,Oná má pravdu." Zastal sa jej Kakuzu a smeroval k nadriadenému.
,,No dobre…" vydýchol Pein. Nikto si nevšimol, že Kisame, Zetsu a Tobi sa ešte stále nevrátili, popravde, ani ich to teraz moc netrápilo.
Pein vzal opatrne balíček a potiahol za šnúrku, ktorou bol previazaný. Strhol z neho papier a naskytol sa mu pohľad na malú skrinku vykladanú diamantmi.
,,No teda.." usmial sa Kakuzu, ale šéf naňho hodil prísny pohľad.
,,Otvorte ju!" skríkol natešené Hidan.
,,Hm.. no dobre.." Pein dal dole veko skrinky, dá sa povedať skôr hracej skrinky. Vnútro skrinky bolo čierne, úplne čierne. Začala hrať a v malom diamante uprostred sa niečo hmýrilo. Všetkých to vydesilo, ale sledovali ju ďalej.
,,Vav.." hlesol Pein. Zrazu sa žiara vychádzajúca z diamantu rozprestrela a vyprskla všade okolo. Po celom sídle Akatsuki sa blýskalo sedem svetielok, voľne sa pohybujúcich. Všetkých to vyľakalo, nestihli utiecť. Než sa stihol niekto "zobudiť", zasiahlo každého jedno svetielko. Nikto si nikoho nevšímal, Akatsuki padali k zemi a chytali si jednotlivé časti tela; prúdila im telom strašná bolesť. Po jednom poodpadávali a zostalo strašné ticho.

°

Pein sa prebudil na jemný dotyk. Otvoril oči a pred ním stáli traja členovia akatsuki: Zetsu, Kisame a Tobi.
,,Šéfe, čo vám je? A ako to, že tu všetci ležia?" spýtal sa Tobi.
Pein sa ticho posadil a poobzeral. Spomínal si na scénku spred pár hodín jasne.
,,No, prišiel sem nejaký chlap a doniesol nám hento." Ukázal smerom k skrinke na stolíku.
,,A ja som ju otvoril a niečo sa stalo.. a…"
,,Aha.." poobzeral si ju Kisame.
,,A vieš, čo je zač?"
,,Nie, ale prosím, pobuďte ich." Pein sedel hodnú chvíľu na zemi a len sa díval, ako všetkých budia. Z nejakého nepochopiteľného dôvodu sa mu nechcelo vstávať.

°

Všetci desiati Akatsuki sedeli za veľkým stolom a diskutovali:
,,Čo to môže byť zač?" spýtal sa Pein a posadil sa. Na to si zívol a vyložil nohy na stolík. Všetci to ignorovali, bol divný.
,,Pozrite sa lepšie, čo je na obale skrinky napísané."
,,Neprečítam to, je to nejakým nezrozumiteľným jazykom."
,,Ukáž mi to." Povedal Kakuzu a vytrhol to Deidarovy z ruky.
Kakuzu si skrinku poobzeral a povedal: ,,Je to napísané mŕtvym jazykom. Bude mi trvať, než to rozlúštim."
Všetci sa nechápavo pozreli.
,,No, Kakuzu ovláda dvadsaťštyri jazykov." Usmial sa samoľúbo Hidan, akoby vravel o sebe.
,,No, určite nie je taký dokonalý, ako ja!" prižmúrila oči Konan.
,,Nehádajte sa!" skríkol Deidara napriek tomu, že sa nikto nehádal.
,,Ehm, pardon.."

,,Oou.."
,,Čo oou?"
,,Píše sa tu niečo o hriechoch vkladaných do duše… je to nezrozumiteľné.."
,,Takže to znamená….?" Spýtal sa Itachi a vzal si ďalšiu tyčinku; už asi štvrtú.
,,Že tá skrinka na každého z nás preniesla nejaký hriech."
,,Aha, jasné. Ako to môžeš vedieť?"
,,Píše sa to tu!"
,,No perfekt…" vyvalil oči Pein.
,,Je tam napísané, ako sa toho zbavíme?" spýtal sa Sasori s nádejou v očiach.
,,Neviem, musím to rozlúštiť." Povedal Kakuzu a postavil sa. Zrazu si všimol Itachiho tyčinku a prepadlo ho nutkanie. Potriasol hlavou..
,,Počkaj, musíme zistiť, kto z nás…."
,,To príde samo…" prerušil ho.

°

Pein sa rozvaľoval na pohovke a zdalo sa, že každú chvíľu zaspí, Konan sedela za stolíkom a už pár hodín sa dívala do zrkadla a obdivovala sama seba. Deidara úpenlivo sledoval každý pohyb svojich kamarátov a čo i len tá najmenšia maličkosť, hovadina ho vytáčala. Sasori ticho sedel na zemi a hľadel do blba. Tobi stále za ním chodil, nech mu dá lízatko, ale Sasori lakomstvom priam prekypoval. Hidan sa len divne po všetkých usmieval. Kakuzu stále sledoval Itachiho, ako hlce sladkosti a berie všetko, čo uvidí. Dokonca aj zabudol na skrinku.
No a Zetsu a Kisame nad tým len krútili hlavami.
,,No tak si vypočítaj, ktorý hriech zasiahol ktorého.." pošepkal Kisame Zetsuovi a Kakuzu sa na to otočil: ,,Kto chce čo počítať?"
,,Nič, nič…."
,,Tak.."
,,Nezačínaj.."
,,Aj ja chcem!"
,,Čo?"
,,No, neviem.. to čo máte vy!"
,,Kakuzu, ty závidíš!"
,,A to ani nevie, čo!" zasmial sa Deidara a Kakuzu ho spražil pohľadom.
,,Len sa smej, vybuchuješ tu na všetkých, akoby ti niečo urobili.. ,,
Hidan, poďme!"
,,Kam?"
,,Do izby, ideme už spať."
,,Ale veď je sedem."
,,A?"
,,No okej." usmial sa.
Obaja vyšli hore schodmi a Pein sa na odchádzajúcu dvojicu znudene pozeral.
Keď zašli za roh, chvíľu sa pozeral do ničoty a potom si vzdychol.

°

,,Vieš, Kuzu. Dosť sa nudím a premýšľal som, že by som začal fajčiť." Vravel Hidan Kakuzovi, keď si líhal do postele.
,,Na čo by si fajčil? Len to škodí zdraviu… a stojí to veľa peňazí."
,,No, ja viem.. ale chcel by som to aspoň skúsiť."
,,Haha, ja som to raz skúsil a skoro som sa povracal."
,,Tak mi to vyvráť!"
,,Chceš, aby som ti popísal, aké je nezdravé fajčiť?"

Kakuzu vysvetľoval usádzanie škodlivých látok na priedušky a Hidan poslušne počúval.

,,…….. je to droga, Hidan. A okrem toho, videl si pľúca fajčiara?"
,,Videl, ale stále si ma nepresvedčil!"
,,Aha, takže pôjdeme na tú praktickú časť." Povzdychol si.
Hidan sa usmial a pristúpil ku Kakuzovi. Mykol plecami a šiel telom dole, kľakol si a….

°

U Peina v pracovni:

,,Spýtam sa ťa len jednu vec pred tým, než si pôjdem ľahnúť."
,,Si zdravý?" Hidan zakašlal.
,,Ehm, nie."
,,Hidan, vieš ako to myslím! Kakuzu? Čo si si dočerta myslel?"
,,To nie je len jedna vec." Pripomenul mu Hidan.
,,Hidan, ja sa ťa niečo pýtam!"
,,No dobre, ale vieš.. vyznelo to tak."
,,Nie, nevyznelo! To len ty počuješ!" ohradil sa Kakuzu.
,,No nič, s týmto musíme niečo robiť. Kakuzu, prosím, pozri sa na tú skrinku."
,,Jasne." Povedal zamyslený Kakuzu a hľadel na malý prstienok na Peinovom stole.
,,Tak idem…"
,,Aj ja!" skríkol Hidan.
,,Papa." Odišiel, než stihol Pein niečo povedať, ale počul za sebou ešte upozornenia, aby sa to už nestalo.

°

Postupne sa všetci poukladali spať. Samozrejme, Deidara ešte s výbuchom ponadával Tobimu a bol trochu naštvaný, lebo mu nechcel Sasori požičať lak na nechty.
Konan sa ešte hodinu česala pred zrkadlom, Pein zaspal hneď a Itachi do seba hodil tri rožky.
Všetci nad jeho obžerstvom a privlastňovaním vecí len krútili hlavou. Jediný, kto nespal bol Kakuzu a o pol dvanástej v noci sa sídlom Akatsuki ozval šťastný výkrik. Všetci boli hneď na nohách a a ponáhľali sa na miesto, odkiaľ ten zvuk išiel.
,,Kakuzu, čo sa deje?" spýtala sa Konan s nosom niekde v oblakoch.
,,Prišiel som na to!.... a kde máte šéfa?"
,,Spí… stále len spí…" ozval sa Deidara a na čele mu navierala žila, lebo Tobi okolo neho priam ,,tancoval".
,,Takže budete už všetci ako pred tým?"
,,Snáď…"

°

Kakuzu sedel na stoličke a v ruke zvieral malú hraciu skrinku.
,,Tak čo?"
,,Pod viečkom som našiel malý latinský nápis. Píše sa tu, že musíme použiť opak hriechu. Proste, musíme spolu vychádzať."
,,Ty si ale šikovný." Povedal Hidan a sadol si naňho, ale Kakuzu ho odstrčil.
,,Tak, ako na to?"
,,Jednoducho, naše správanie musí byť úprimné."
,,Super!" pochválil ho Itachi a odhryzol si z koláča.
,,Kde si to zobral?" spýtal sa Kakuzu.
,,Z chladničky." Povedal ironicky It.
,,Aj ja chcem!"
,,Posledný!" vysmial sa mu Itachi.
,,Nehádajte sa, sakra!" začal pískať Deidara.
,,Hej, hej, len zase nevybuchuj!"
,,Choďte si všetci ľahnúť, Sasori, pusti to, nikto ti to nezoberie." Rozkázala zástupkyňa šéfa.

°

Prešlo pár dní. Akatsuki sa k sebe správali najmilšie, ako to šlo, ale bolo to naozaj ťažké.
Zetsu a Kisame sa len prizerali a niekedy sa aj dobre bavili, keď napr. namyslená Konan zistila, že ju Hidan špehuje v sprche, alebo Itachi do seba "narve" šesť tyčiniek naraz.

Čas bežal a zdalo sa, že sa všetko vracia do normálu, Sasori požičal Deidarovi všetko, čo chcel, a Pein dokonca cez deň nespal a normálne pracoval. Konan netrávila v kúpelni štyri, ale len dve hodiny a Hidan už na nikoho neslintal. Kakuzu sa zmieril s tým, že mu nemôže patriť všetko na svete, Deidara sa snažil byť kľudný, len jako to šlo. A Itachi sa snažil krotiť svoj jedálny lístok.

Raz, keď bolo obyčajné ráno, ozval sa zvonček.

Každý robil nejakú činnosť, no vzápätí sa všetky tváre obrátili k tej hrôze.
,,Choď tam!" skríkol šéf na Kakuza.
,,Zase ja…."
Kakuzu šiel otvoriť, a keď sa tak stalo, skoro onemel. Vo dverách stál ten rovnaký chlap, ako minulý mesiac. Bez pozdravu, či inej formality vstúpil len tak ledabolo do vnútra a začal sa prechádzať.
,,Ako je to možné?" mrmlal.
,,Itachi, nechutí ti? Konan, pozri sa na seba! Si najkrajšia žena na svete." Ani jeden z menovaných nič nepovedal, len tam stáli s otvorenými vrátami. Chlap sa nevzdal a pokračoval.
,,Hidan, nepriťahuje ťa snáď?" Hidan chcel niečo povedať, ale Kakuzu mu stupil na nohu.
,,Nebuď naňho taký, veď ti môže patriť. Alebo ľudia sa ti zdajú moc? A ty Deidara, nerozčuľuje ťa, že ti stále behá ten skrček za zadkom? Čo je to s vami?"
Pein sa postavil.
,,Ty.. ty! Ty si nás chcel poštvať proti sebe!"
,,Ale nevyšlo to…." Sklonil hlavu.
,,Kto si?" spýtal sa Sasori.
,,Ja…. Ja som zlo." Zrazu sa všetko začalo miešať, rozmazali sa farby a ostala len tma.

,,Ten hajzel…" chytil sa za hlavu vstávajúci Kakuzu.
,,Ako som mohol?" skríkol Hidan pri pohľade na Kakuza.
,,Čo tým myslíš?"
,,Si taký odpudzujúci…" zaškeril sa.
,,Takže sme to zvládli!" ozval sa Pein a začal po dlhej dobe skákať.
,,Fuj!" skríkol Itachi, keď zistil, že drží v ruke ďalšiu sladkosť.
,,S tebou som skončil!" Odhodil ju na druhý koniec miestnosti.
,,Zlo…" zamyslel sa Sasori.
,,Nechápem to.."
,,To asi nikto z nás.."
,,Ale prečo? Bola to snáď nejaká skúška?"
,,Možno…."
,,Alebo snáď ponaučenie…"

Ozval sa strašidelný smiech, víťazoslávne zapískanie a ticho.

Ticho a tma.