Ojiisan - 2.časť Posol z Listovej

prepacte ze mi to trvalo tak dlho mam naozaj dost nabity program

Po celom okolí sa rozliehali zvuky boja. Jedna rana striedala druhú. Všade naokolo sa ozýval zvuk rinčiaceho železa.
„ Výborne Naruto, dobrý kryt,“ pochválila Tsunade asi osem ročného chlapca.
„ Tsunade –chan, dajme si prestávku, prosím,“ bol riadne zničený. Jeho oblečenie bolo dotrhané a kde tu mal aj malý šrám.
„ Myslím, že si sa za tých pár mesiacov, čo sme sa nevideli, výrazne zlepšil.“
„ Ale stále nie dosť. V lekárskom ninjutsu sa ti už vyrovnám, ale v boji si stále o dve, až tri triedy lepšia,“ sťažoval sa popritom ako sa sám liečil.
„ Uvedom si prosím ťa, že ja som sannin a ty máš len osem. Už len to že dokážeš vykryť moje údery je priam neuveriteľné.“
„ Ale...“
„ Žiadne ale. Ako ti pokračuje tréning rassenganu?“ zmenila čo najrýchlejšie tému. Videla na ňom ako ho to, že ju nedokázal poraziť trápilo.
„Viem ho už spraviť aj bez pomoci klonu, ale nedarí sa mi tam pridať manipuláciu podstaty. Neporadíš mi, neechan?“ nahodil svoj psí kukuč, pod ktorým sa jej vždy podlomili kolená. Dobre, že jej nestiekla slza.
„ Bohužiaľ, ale nemám ani potuchy. Skús to s klonmi. To je predsa tvoja špecialita.“
Jeho nálada sa zmenila, ako lusknutím prstu. Ten nápad s klonmi sa mu viac ako zapáčil. Ihneď sa rozbehol lesom a rozlúčil sa s ňou so slovami – niečo ma napadlo, musím to povedať Ojiisanovi.-
Dívala sa na jeho chrbát miznúci v diaľke a myseľ mala zaneprázdnenú množstvom myšlienok.
„Naruto máš iba osem a už si na úrovni jounina. Čo všetko od teba môžeme čakať???“ spolu so svojou nezodpovedanou otázkou sa vydala do domu ktorý teraz Naruto s Jiraiyom obývali.

Bežal lesom a neustále si opakoval Tsunadine slová. Skús to s klonmi. To je tvoja špecialita.
„ Prečo ma to do pekla nenapadlo?“ nadával sám sebe. Trápil sa s tou technikou už niekoľko mesiacov a stále nič. Iste je to technika ktorú nedokončil ani Yondaime, ale predsa. Ak si niečo zmyslí tak to aj musí splniť. To je jeho cesta ninji.
Ani nevedel ako a stál pred menšou chalúpkou. Zrýchlene dýchal a čelo mal posiate kvapkami potu. Otvoril si dvere a už aj upaľoval do jeho izby.
„ Ojiisan, ojiisan,“ rozliehali sa výkriky po celom dome.
Jiraiya ho počul a už vedel, že ho niečo podstatné napadlo. Vždy keď na niečo prišiel bol hrozne nedočkaví a ihneď mu to musel vytárať. Jednoducho Naruto.
„ Naruto, prosím ťa upokoj sa a nekrič.“
„ Jasne. Neechan mi poradila ako pridať do rasenganu manipuláciu podstaty chakry,“ pri tejto vete Jiraiyovi spadla sánka. Vedel, že Naruto je v podstate génius, ktorý prekonal Kakashiho talent, ale predsa, aby v ôsmich bol len pár krôčikov od dokončenia rassenganu ho ani vo sne nenapadlo.
„ Č- čo si... vravel?“ vysúkal zo seba neschopný slova.
„ Ty ma vôbec nepočúvaš!!!“ urazil sa na oko.
„ Nie, to nie. Ja len, že... že to je asi najťažšia vec o ktorej viem. Preto ma to tak prekvapilo.“
„ No keď myslíš,“ pokrčil ramenami a otočil sa na päte.
„ Ojiisan, keby niečo nájdeš ma trénovať na mojom zvyčajnom mieste.“
„ Tak to teda nie. Pozri sa na seba ako to vyzeráš. Tsunade ťa riadne doriadila,“ zavrtel hlavou na znak toho, že má pravdu.
„ Ale ojiisan...“
„ Žiadne ale, Naruto. Musíš sa trochu krotiť. Tréning nesmieš preháňať,“ dával mu kázeň sannin.
„ Že si to ty.“
Takto by sa častovali narážkami asi donekonečna, avšak v debate ich prerušila Tsunade ktorá vletela do domu ako strela a nebola sama.
Za sebou tiahla celkom vysokého shinobiho s páskou cez oko a zakrytou skoro celou tvárou. Na sebe mal jouninskú vestu a jeho výraz tváre bol dosť ťažko čitateľný.
„ Jiraiya poď sem rýchlo máme tu návštevu. Neuveríš kto nás prišiel pozrieť.“ Kričala splna hrdla.
„ Tá ženská vie byť pekné otravná, čo Naruto?“ pretočil očami a lenivým krokom sa vydal na miesto, kde sa nachádzala Tsunade s naším „neznámym“.
„ No tak, kde sa toľko flákaš? Na teba čakať, je ako čakať na smrť,“ sťažovala sa sama sebe.
„ Si ako tŕň v zadnici. Uvedomuješ si to?“ len čo to dopovedal strnul v pohybe. Zazrel známu tvár, ktorú nevidel už osem rokov. Než stačil niečo povedať, pristála mu Tsunadina päsť na tvári. Neplánovane sa vydal na výlet cez pól lesa.
„ To máš za ten tŕň v zadnici a teraz sa pozbieraj a poď sa pozdraviť s Kakashim.“
„ Veď už idem. Už idem,“ pri spiatočnej ceste si masíroval boľavé miesto a sám sebe nadával, že si nedával pozor na ústa.
Kakashi to celé pobavene pozoroval. Mal však dôležitejšie veci na starosti ako sa vyškierať.
„ Vítaj Kakashi. Nevidel som ťa už pár rokov a ako sledujem stal sa z teba riadni ninja.“
„ Jiraiya- sama, aj ja vás rád vidím,“ nepatrne sa uklonil.
„ Povedz mi, čo ťa sem privádza a ako si nás našiel?“
„ Posiela ma Sandaime. Môžeme si niekde v pokoji porozprávať?“
„ Iste. Tadiaľto,“ ukázal mu smerom do veľkej miestnosti. Tá miestnosť bola celkom slušne zariadená. Uprostred bol stôl a steny zdobili krásne obrazy.
„ Tak teda spusť,“ vyzval ho Jiraiya hneď potom ako sa usadili. Tsunade šla spraviť čaj.
„ Ako som už povedal posiela ma Sandaime- sama. Chce vás poprosiť, aby ste sa s Narutom vrátili do Listovej. Chce aby Naruto išiel na akadémiu a stal sa ninjom.“
„ Asi ťa sklamem Kakashi, ale ja Naruta na akadémiu nepustím,“ povedal rozhodne Jiraiya.
„ ČOŽE?!!! Ale veď má právo na to stať sa ninjom. Okrem toho je to prianie vášho senseia,“ rozhorčene obhajoval svoje slová.
„ Upokoj sa. Z neho už ninja je. Trénoval som ho ja aj Tsunade. Okrem toho jeho liečiteľské schopnosti sú na jej úrovni. Myslím, že by si mal sním riadne problémy pri súboji. Okrem toho, je len krôčik od dokončenia rassenganu.“
„ To je vtip, pravda?“ zmätene sa ho opýtal Kakashi.
„ Pravdaže nie. Jeho schopnosti sú už na úrovni jounina. Veď aj ty si sa stal jouninov neuveriteľne skoro.“
„To áno, ale mňa trénoval Yondaime a potom mi veľmi pomohol sharingan.“
„ A jeho otcom je Yondaime a má Kyuubiho. Ak neveríš mne, tak sa opýtaj Tsunade. Už aj ide.“
Otvorili sa dvere a v nich sa zjavila Tsunade a na tácke mala tri šálky s horúcim čajom. Položila ho na stôl a pred každého postavila šálok čaju. Pohodlne sa usadila a popri tom sa celkom slušne bavila na Kakashiho nechápavom výraze.
„ Deje sa niečo? Zízaš na mňa, akoby si práve videl ducha,“ s ťažkosťami zakrývala smiech.
„ Je pravda všetko to, čo mi tu práve Jiraiya- sama povedal?“
„ Neviem, čo ti ten starý senilný blázon narozprával, ale z Naruta je slušný jounin a jeho lekárske schopnosti sú na mojej úrovni,“ to už Kakashi skoro nevydržal. Nechýbalo veľa a bol by zamdlel.
Horko, ťažko sa upokojil a znova spustil: „ V Listovej máme teraz veľký problém s ninjami. Preto ma Sandaime poveril, aby som tam priviedol Naruta a vás dvoch. Potrebujeme pomoc. Máme nepotvrdené informácie, že sa chystá útok na Listovú. Preto by sa podpora dvoch sanninov viac ako hodila.“
„ Zaujímavé. Viete už aj kto ho chystá, alebo máte iba takúto neúplnú informáciu?“
„ Orochimaru. Nevieme kedy, ako a ani s kým. Je to celkom frustrujúce.“
Jiraiya sa postavil a začal sa prechádzať po miestnosti.
„ Vieš Kakashi, ak chceš, aby bola misia úspešná, musíš vedieť získať informácie a...“ ďalej sa však nedostal. Kakashi bol zjavne prekvapený z Jiraiyovej náhlej prednáške o zbere informácií. Preto ho prerušil dosť ráznym spôsobom.
Prudko vstal od stola a zahľadel sa mu do očí. Tsunade sa iba pousmiala.
„ Jiraiya- san, mám z vás pocit akoby ste ma mali za hlupáka. Už nie som gennin tak to prosím berte na vedomie. Okrem toho sa tu s vami snažím doriešiť istú záležitosť. Dosť dôležitú záležitosť!!!“
„ Kakashi- kun, práve preto že nie si gennin ma udivuje, že si si nevšimol nášho malého samozvaného priateľa. Však Naruto,“ okolo steny ktorá bola za senninovím chrbtom sa začal formovať obrys postavy.
„ Ojiisan, to nie je fér. Vždy ma odhalíš. Okrem toho mám právo vedieť, čo chce tento shinobi odo mňa,“ na oko sa urazil a nahodil výraz malého fagana.
-S- sugoi. Nemal som najmenšie tušenie, že je v miestnosti ešte niekto. Má osem a jeho techniky maskovania ďaleko prevyšujú tie moje.¬- kakashi neveril vlastným očiam. Poznal už mnoho géniov no tento mu doslova vzal vietor z plachiet.
„ Naposledy ti opakujem Naruto. Toto sa nerobí. Nemôžeš špehovať koho sa ti zachce. Vedel som, že nemám Tsunade dovoliť, aby ťa naučila túto techniku tak skoro.“- mala ju radšej naučiť mňa. To by sa informácie pre moju knihu zbierali jedna radosť.- dodal si sám pre seba a lišiacky sa pritom pousmial.
„ Tsunade- sama, Jiraiya- sama, ako sa teda rozhodnete? Pôjdete na žiadosť Sandaimeho naspäť do Listovej, alebo jeho žiadosť odmietnete?“ Kakashi už bol celkom nesvoj. Zatiaľ si pripadal ako najslabší ninja v miestnosti a to tam bol aj osem ročný chlapec.
„ Kakashi- kun, myslím, že nevrátiť sa na senseiovi žiadosť by bolo veľmi nevďačné. S Narutom sa vraciame do Listovej. Čo ty Tsun? Ideš snami?“
„ Kto by na vás dvoch dal pozor jasne, že idem. To by dopadlo. Zvrhlík a hiperaktívne pako bez dozoru po Konohe. Zbohom rodina,“ zalomila rukami nad nimi a všetci v miestnosti mali slzy na krajíčku. Od smiechu.

Neďaleko chalúpky************************

Dvaja muži sedeli pod stromom a oddychovali. Jeden mal celkom divnú tvár, vyzeral ako ryba, a ten druhý bol ako z kameňa.
„ Čo je na tom chlapcovi také zvláštne, že sa mu nesmie nič stať. Teda okrem Kyuubiho samozrejme, Itachi- san?“
„ Jeho schopnosti sú unikátne,“ v jeho hlase nebola známka ani po kúsku citu.
„ Unikátne? To však bude na nič. Po tom ako z neho vyberieme démona tak či onak umrie.“
„ V tom sa mýliš. Teoreticky by mal umrieť, no démon potrebuje na splinutie so svojím Jinchuuriki istý čas. Ten závisí od počtu jeho chvostou. Počítaj rok na každý chvost a on má v sebe deväť chvostého. To znamená, že ešte rok potrvá kým splinie úplne chlapec a démon,“ Kisame ho celú dobu napäto poslúchal hneď z dvoch dôvodov. Prvý bol, že o tejto veci v živote nepočul a druhý, že Itachiho ešte nepočul naraz povedať toľko viet. Bol z toho vyvedený z miery.
„ Zajať ho bude ale problém. Dvaja sannini, sharingan Kakashi a ten malý je moc aj na nás nemyslíš?“ strachoval sa Kisame.
„ Mám plán. Počúvaj ...“
Asi o hodinu skončil s vysvetľovaním.