Spolu až do smrti

Na oblohe sa vznášali mračná. Všade ležali bezvládne telá a vzduchom sa niesol ťažký pach zdochlín. Hladné supy krúžili nad masovou kôpkou tvorenou ľudskými mŕtvolami. Starý bezvetvý strom pomaly pukal poď ťarchou hnijúceho tela. Okrem kaluže krvi a iných pozostatkov vnútorností človeka však bolo sucho. Dokonca ani vlhkosť vznášajúca sa pod mrakmi nemala odvahu priblížiť sa.

Medzi touto masovou hrobkou ležal človek. Sťažka oddychoval a zdalo sa, že každú chvíľu zomrie.
Viečka mal zavreté a z úst mu tiekol slabý pramienok krvi. Mal rozdrvené lýtko a hruď prebodanú na pár častí. Nadýchol sa a do krku sa mu nahrnula zmes krvi a nepopísateľného slizu a hlienu. Nahromadila sa mu tam glča a pomaly sa dusil.

Zrazu sa cez bojisko ozval tlmený krik. Mladý muž sa hnal k umierajúcemu človeku. V očiach mal slzy a na tvári sa mu týčila hrozná bolesť a strach. Chlapec dobehol až k mužovi sťažka dýchajúcemu na zemi. Bolestivo otvoril oči a pokúsil sa niečo povedať, ale chlapec mu dal na pery prst.
,,Nie, nič nehovor. Ešte viac si ublížiš. Musím ťa dostať k šéfovi, ináč zomrieš." povedal a nanovo sa rozplakal. Muž ale nemal rovnaký názor.
,,Nie, ja tu už dlho nebudem. Toto je koniec. Buď silný a nezabudni, že každí sme jedineční a každí máme niečo, čo ten druhý nie. Ďalej slúž svojmu Bohu a prosím, nikdy na mňa nezabudni,…. Budem… budem dávať na teba odtiaľ z hora pozor. Prosím, nezabudni…." Tmavovlasý muž sťažka vydýchol a vypľul krv.
,,Nie, nie…. Nie, láska, to nehovor! Ty neumrieš, ty nesmieš umrieť! To nie… pomôžem ti!" nešťastne sa ho pokúsil zodvihnúť, ale jeho priateľ ho zastavil.
,,Nevymýšľaj, nemá to cenu…."
,,Vždy si mi to vravel! Nechaj ma aspoň raz… prosím, ty nesmieš zomrieť! Nesmieš! NIEEE! Zavolám pomoc, musím.. nie… neumieraj!"
,,Čššt…tichučko. Len ticho. Pamätáš sa, keď ma vtedy niečo trápilo?"
,,Nie, nie…. Prosím, nie!" mužovi prúdom tiekli slzy.
,,Nie, nechcem! Ak zomrieš, odídem s tebou! Život bez teba nemá zmysel!"
,,Nenamýšľaj si. Je koniec…. Poď sem." Muž chytil kamaráta jemne za hlavu, naklonil ho
k sebe a pobozkal ho…

Keď nastane môj čas,
neplač, lebo ty ma raz budeš nasledovať,
no kým ten čas príde,
život si užívaj, užívaj si každý deň,
akoby to mal byť tvoj posledný.
Lebo nikdy nevieš, kedy to ten posledný naozaj bude,
Láska Moja.

A prosím, nezabudni.

Muž posledný raz vydýchol. Supy hladne krúžili nad zdochlinami ľudí, ktorí žili. Mali svoju minulosť, prítomnosť a kedysi aj budúcnosť. No kedysi bolo, ono už nie je. Bezvetvý strom praskol a krv a vnútornosti sa začali miešať s vodou, ktorá padala ako zázrak z doteraz suchého neba. Po tom dlhom čase a suchu pršalo. Boh plakal. Plakal nad stratou svojho podriadeného, no zároveň verného a oddaného priateľa.

Kakuzu, týmto ti chcem preukázať svoju vďaku za ten čas, čo si u mňa strávil. Za tú oddanosť a vernosť, a že práve kvôli mne si umrel. Ďakujem za všetko.

,,Pein?"
,,Konan."
,,On zomrel, však?"
,,Áno."
,,A Hidan?"
,,Časť sa už nikdy nevráti."

Časť vás umiera vo chvíli, keď zomrie
ten, komu tá časť patrila. A
tej časti sa vraví srdce…

,,NIEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!"

Všetci odišli, len jeden tu ostal stáť. Jeho vnútro tvorila prázdnota. Len on neprestal myslieť NAŇHO a len on nikdy nezabudne. On ho naozaj miloval, miluje a navždy milovať bude. Jeho slzy boli v tejto chvíli najúprimnejšie na svete.
Časť jeho ostala v tom tvrdom a studenom kameni, na ktorí tak hľadel. Hľadel na tie zvláštne znaky, vyryté na tom kameni, ktoré tvorili meno toho, koho miloval a kto ho opustil. Nikdy skutočne nevedel, čo je to bolesť psychická, ale teraz si to uvedomuje priam dokonale. A je to omnoho horšie ako tá druhá. Nie je to zlé, nie je to hrozné, je to ešte OMNOHO horšie.
Nikdy nemal možnosť povedať mu, čo k nemu cíti. Na čo je život, ak nemáme pre koho žiť?
Život nie je prechádzka ružovou záhradou, ale bolesť, utrpenie, veľké prekážky. Tvorí ho aj láska, ale tá často odíde a my tu zostaneme sami a opustení. V tej chvíli nám je jedno, že ľudia hovoria ,,Chápem to!", či ,,Je mi to ľúto!" , lebo nikto z nich skutočne nevie, aké to je.

Aj takýto je život a cesta ninji. Lepšie nezamilovať sa, ako zamilovať, milovať a umrieť…
No nie telom, ale dušou…

A on zomrieť nemôže. Zostane tu navždy. Sám a opustený.