Sleeping without dreams (Spánok bez snov)

Zaspávam a spím,
tichým spánkom žalostným,
zaspávam, a stále myslím na to,
čo v živote urobiť som nestihol.
Názdávam,
snáď sa možno len nazdávam,
že spánok uľahčí mi to,
nebolo by lepšie, keby som radšej zo sveta zmizol?

Príčinu vám radšej nepoviem,
aj tak by vás veľmi nenadchla,
aj tak už len spím a bojujem,
s vecou ktorej ktrivda už napáchla
zlobou a navždy zmizla pred svetom,
v ktorom už nie je ani slovom.

Táto krivda možno utiekla pred svetom,
nie však predo mnou,
a preto s nádejou,
(ak vôbec ešte stále je),
utekám za tebou,
snáď ma rozhovor s tebou ďalej posunie.

Posunie ďalej v istej veci,
po ktorej pátram, nebojím sa jej moci,
veď len myšlienka na ňu,
vedie ma vodne, i v noci,
a ja nedokážem ďalej skrývať ten zvláštny pocit,
pre ktorý si občas dávam otázku: ´Kto si?´

A vlastne, prečo by som to mal ďalej tajiť,
radšej vám to poviem,
tá vec je láska,
s tou ja bojujem.

S láskou si veru netreba začínať,
na ňu si radšej lepšie počkať.
Ja som nepočkal, a teraz môžem len ľutovať,
že som sa vtedy nemal tak ponáhľať,
a do lásky tak naslepo vstupovať.

Bolo to také hlúpe, nevinné,
no tá strata ma neskôr strašne ranila,
že ja stratil som ju, to dievča bláznivé,
tie lásky chvíľe čo so mnou zažila.

Od tej chvíľe, som už lásku viac nestretol,
bola to strašná strata,
stále ju hľadám,
no chladný vietor ju už navždy preč odniesol,
a mňa sa zmocnila samota.

A tak len ďalej spím,
spánkom bezsenným,
veď viem, že ked sa z toho spánku prebudím,
budem už v raji,
s dievčaťom bláznivým.