Rozlúčka s letom

Keď hľadím na leto
ako odchadza mi pred očami,
ako lenivá lienka,
ktorá lúči sa s kvetami.

Zas príde jeseň,
zas tá bude kraľovať,
lienka preč musí odletieť,
pred zimou sa schovať.

Lúči sa už lúči,
lienka bodkovaná,
ktorá sa za slnka lúčmi
v lete naťahovala.

Lietala si z kvetu na kvet,
no lupienkov na nich už viac niet.
Tak lúči sa ´Zbohom, šíry svet´,
už jeseň prichádza,musím preč odletieť.

Lákali ju lúče ranné,
tance, hry a zábavy,
no počasie je už chladné
a lienka padá od únavy.

Padá, padá,
niet už kvetov čo mala rada
tak len krídla tíško roztiahne,
aby z tejto básne zmizla v nedohľadne.