Nenávidené územie- CAPT 3= Problémy aliancie

Yama Hatake stála na vrchole kopca v Takume a prehliadala si zem, v ktorej sa jej podarilo vytvoriť tu najnepravdepodobnejšiu alianciu v histórií tejto zeme. Takume bolo samozrejme v severnom teritórií, ale Yama s Raikagem sa dohodli, že vzhľadom k jej schopnostiam bude najlepšie, keď sa ich schôdzky budú konať na pôde severu, tam kde sa Raikage obyčajne nachádzal. Čo sa týkalo Yami, tak vďaka jej schopnostiam dokázala byť behom sekundy, kdekoľvek si zmyslela.
Popravde, bolo pre ňu úľavou, keď ju Raikage zavolal. Zdalo sa, že celý Yamin život bol len cesta z jedného problému do druhého. Bojovala s démonmi, Kagmi aj proti celému severu a niekoľkokrát mala vo svojich malých rukách osud celého sveta.
Kedysi bývala Itachiho milenkou, ale to bolo ešte kým sa nepridal k Akatsuki. Vedela, že jedného dňa proti nemu bude musieť bojovať.
Postavila sa na okraj vrcholku a zahľadela sa do diaľky na malú dedinu na úpätí kopca. Drsnú hnedú krajinu zdobili ako bodky dobre chránené sídla. Medzi domami prechádzalo niekoľko ľudí, zdravili sa a niektorí sa zastavili, aby prehodili pár slov. Yama sa pri pohľade na taký jednoduchý obraz bežného života nedokázala ubrániť úsmevu. Potom začula kroky. Bol tu sám.
,,Rada ťa znovu vidím, priateľu,“ povedala s prívetivým úsmevom.
V jeho očiach videla zúrivosť.
,,Nestvrdili sme spojenectvo žiadnym papierom,“ začal okamžite, bez toho, aby jej odpovedal na pozdrav. ,,Verili sme, že naše puto nám koluje v žilách a že nikdy jeden druhého nezradíme.“
,,Nezradila som ťa.“
Yama bola krátko napätá, ale potom vďaka svojej dlhoročnej praxi ľahko udžala svoje emócie na uzde. Iba pevnejšie stiskla rukoväť svojej katany, ktorú vždy nosila so sebou- práve tú, ktorou jej prerezali hruď.
,,Nemyslím zrovna TEBA.“
Jeho hlas znel stále útočne. Na rozdiel od iných ,,severčanov“, nebola mrzutosť Raikageho štandardnou náladou. Aspoň nie pri Yame.
,,Ale vyzerá to asi tak, že tvoj ľud našu dohodu ignoruje.
Yama sa pevným hlasom spýtala: ,,O čom to hovoríš?!“
,,Jednu z našich obchodných lodí napadli piráti.“
Yama sa zamračila. Akokoľvek sa snažila tomu zabrániť, pirátstvo ostávalo na mori problémom.
,,Zvýšili sme hliadky, ako len to bolo možné, ale...“
,,Hliadky sú zbytočné, ak budú len tak nečinne stáť a prizerať sa! Moji ľudia na tej lodi videli jednu z vašich hliadok nablízku. Boli dosť blízko, aby ju videli aj v tej hustej hmle, ale aj tak neurobili NIČ, aby kapitánovi Tarovi a jeho posádke pomohli. Taro dokonca zatrúbil na roh, ale vaši ľudia len čakali na mieste."
S kľudom tak kontrastujúcim s Raikageho hnevom sa Yama spýtala:
,,Hovoríš, že ich vaša hliadka videla. To ale neznamená, že aj oni videli vašu loď.“
To Raikageho umlčalo. Yama pokračovala:
,,Vašu ľudia majú lepší zrak, ako naši. A keď počuli roh, zrejme to považovali za znamenie, aby uvoľnili cestu.“
,,Ak boli dosť blízko, aby ich moji ľudia videli, boli tiež dosť blízko, aby počuli, ako piráti útočia! Môj ľud má síce lepší zrak, to je pravda, ale zároveň nebojuje zrovna najtichšie. Neverím, že by vaša hliadka nepočula, čo sa tam deje.“
,,Raikage...“
Otočil sa a zamával rukami naprázdno.
,,Myslel som, že tu to bude iné! Myslel som, že sa tvoji ľudia konečne naučili uznávať tých mojich za seberovných. Mali mi dôjsť, že keď príde na to pozdvihnúť zbrane proti svojim a pomôcť nám, tvoji ľudia nás nechajú len tak!“
Teraz mala pre zmenu Yama čo robiť, aby ovládla zúrivosť.
,,Ako sa opovažuješ?! JA som si myslela, po tom všetkom čím musela Listová prejsť vo vojne proti vám, že nám dáš aspoň šancu, ale ty zapochybuješ?!“
,,Dôkazy...“
,,AKÉ DôKAZY?! S kým si hovoril okrem kapitána Tara a jeho posádky?!“
Odpoveďou na Yaminu otázku bolo Raikageho mlčanie.
,,Zistím, kto velil tej hliadkujúcej lodi. Kde bola vaša posádka napadnutá?“
,,Pol kilometra od pobrežia blízko Na no Kumi, hodinu od prístavu.“
Yama prikývla.
,,Nechám to prešetriť. Tieto hliadky sú riadené z Kiba no Kumi."
Raikage stuhol.
,,Čo je?“
Znovu sa otočil, aby sa jej pozrel do tváre.
,,Je na mňa vyvíjaný tlak, aby som sa Kiba no Kumi zmocnil silou.“
,,A na mňa je vyvíjaný tlak, aby som ju udržala.“
Raikage a Hokage na seba chvíľu uprene hľadeli.
,,Ako sa to stalo?“
Raikage položil otázku značne tichším hlasom. Všetok hnev zjavne vyprchal.
,,Ako sa to stalo, že sa tu hádame kvôli takej blbosti?“
Yama sa nedokázala ubrániť smiechu.
,,Sme predsa Kagovia, spory patria k našej práci.“
,,Prisahám, že ak moji ľudia nesplnili svoju povinnosť, budú potrestaní.“
Raikage prikývol.
,,Ďakujem ti, Hatake- dono. A ospravedlňujem sa za to obvinenie.“
,,Pošlem do Kiba no Kumi veliteľku Yuuku a ako náhle mi podá hlásenie, dám ti vedieť."
Raikage zavrtel hlavou.
,,Ďalšia žena medzi tvojimi ANBU. Ty ma dokážeš ešte stále prekvapovať. Nechaj tvoju veliteľku všetko prešetriť. Stretneme sa, až skončí.“ Vykročil, že odíde.
,,Raikage-sama..“
Zastavil sa a otočil sa k nej. Pozrela naňho tak povzbudivo, ako len dokázala.
,,Nenecháme túto alianciu zničiť.“ Raikage prikývol a odkráčal dolu kopcom.
Yama zamrmlala premiestňovaciu techniku a zhlboka sa nadýchla. Objavil sa pocit, akoby jej niekto vysával žalúdok von nosom a potom sa kopec a celé Takume premenili na známu pracovňu na druhom poschodí budovy Hokage.
Väčšinu práce vykonávala práve v tejto miestnosti so stovkami papierov. Táto pracovňa vyzerala presne, ako za čias Tretieho. Boli tu dokonca aj jeho stará zvitky, pomocou ktorých si vytvárala nové techniky. Cítila sa tu, ako doma. Premiestňovanie bol intenzívny a vyčerpávajúci proces, a aj keď bola Yama vďaka výcviku pripravená k boju okamžite po presune, radšej si vždy dopriala nejaký čas, aby sa dala úplne do poriadku. Aj teraz chvíľu počkala, než zavolala svoju pomocníčku, ,,Shizune!“
Mladá žena vošla dnu. Shizune sa na Yamu otrávene pozrela.
,,Nemusíte kričať, sedím hneď za dverami, ako vždy. Tak ako dopadla schôdzka?“
Yama si povzdychla. Shizune nad ňou mávla oboma rukami tak silno, že skrori stratila rovnováhu.
,,To je fuk, tak ako to šlo?“
,,Máme problém. Zožeň mi okamžite Asumu, nech niekto z jeho týmu nájde kapitánku Nanami a povie jej, aby dala dohromady skupinu, ktorá pôjde do Kiba no Kumi, a hlásila sa mi."
Yama sa posadila za stôl a začala prehrabávať papiere v snahe nájsť záznami o hliadkach.
,,Prečo zrovna Yuuku-san? Nemala by ste tam poslať Asumu, alebo Kakashiho? Niekoho menej... ja neviem, ženského? V Kiba no Kumi je to drsné..“
Yamu napadlo, že podobná rozhovor bude musieť absolvovať vždy, keď dôjde na Nanami.
,,Yuuka je oveľa drsnejšia, ako Kakashi a Asuma dohromady. Poradí si.“
Shizune si zahryzla do pery.
,,...Čo nie je správne. Velenie nie je nič pre ženy.“
Yama vzdala snahu nájsť hľadané záznamy a miesto toho uprela pohľad na sekretárku.
,,A velenie Listovej už vôbec nie!“
,,No, to je niečo iné,“ vyhlásila Shizune neisto.
,,V čom?!“
,,Proste niečo iné!“
Yama zavrtela hlavou. Tri roky a Shizune ešte neprišla s lepšou odpoveďou, než je táto.
,,Proste bež zohnať toho Asumu a pošli ho pre Nanami, než z teba urobím poleno!“
,,Urobíte zo mňa poleno, a už nikdy nič nenájdete.“
Yama pokrčila plecami.
,,Už teraz nemôžem nič nájsť. Kde sú tie prekliate záznamy o doprave?!“
Shizune sa usmiala: ,,Má ich Asuma. Poviem mu, nech ich zoberie so sebou, mám?“
,,Áno, prosím...“