Ťažké rozhodnutie - 6.časť Je toto koniec??? (špeciál)

Dôležité upozornenie

od ďalšieho dieliku sa začína pravá podstata tejto série. predchádzajúce boli niečo ako prolog

dobra sprava. dalsia cast je napisana
nový dielik, sa odklada. som v nemocnici so zlomenou nohou a nemam tu potrebne veci na to aby som mohol vydat dalsi dielik. neviem kedy ma pustia prepacte mi to ale ja za to nemozem. gomenasai

Začínalo svitať. Prvé slnečné lúče sa rozliali po krajine. Zvieratá sa začali prebúdzať do nového dňa.
Obyvatelia Amegakure ešte boli v ríši snov. Do malého bytu na okraji dediny začali oknom prenikať slnečné lúče. Hladili po tvári spiaceho mladého muža.
Lenivo dvihol ruku a zatiahol záves. Chcel ešte spať. Včera až do neskorej noci upratoval svoj nový príbytok. Bolo to aj patrične vidieť.
Dlážka sa ligotala, okná žiarili, kúpeľňa spievala čistotou. Iba kuchyňa bola zahádzaná nespočítateľným množstvom rámenu.
Mladík pomaly vstal a ospalým krokom sa vydal smerom ku kuchyni. Napustil si vodu a dal ju zovrieť. Pripravil si dve misky ramenu a odporúčal sa do kúpeľne. Dal zo seba dole tričko, v ktorom spal, a vošiel do sprchy. Pustil studenú vodu a nechal jej kvapky dopadať na svoju pokožku. Asi po desiatich minútach vyšiel von. Rýchlo bežal do kuchyne a zalial si svoje rámeny.
Sadol si za stôl a dal sa do raňajok. Neubehol ani okamih a po rámene neostala ani stopa.
Odpratal veci zo stola. Vydal sa na opätovnú cestu do postele, keď v tom ho vyrušilo klopanie na okno. Pozrel sa tým smerom a uvidel člena ANBU. Otvoril mu okno a ten ihneď spustil.
„ Inari – sama, máte sa ihneď dostaviť na miesto vašej včerajšej skúšky. Bude vám pridelená misia.“
„ Vďaka,“ hneď ako to dopovedal dotyčný zmizol.
„ To by ma zaujímalo, čo to bude za misiu,“ hovoril si sám pre seba.
Obliekol sa. Prichystal si kunaie, shurikeny a všetky potrebné zvitky. Na pravé predlaktie si pripol dýku a to miesto si zakryl svojím oblečením.
Vyskočil na okno. Skontroloval ešte raz svoj byt a svoje vybavenie. Všetko v najlepšom poriadku. Zoskočil z okna a bežal po strechách domov až ku skrytému cvičisku za dedinou. Tam na neho čakala jeho tímová partnerka a Madara.
„ Výborne. Keďže si dorazil skôr tak teda vám môžem už povedať, čo bude vašou prvou misiou.
Pôjdete asi sto kilometrov smerom na západ. Tam sa momentálne nachádza päťchvostý Jinchuuriki. Myslím, že vy dvaja ani nebudete musieť bojovať. Čakajú vás totižto moji shinobi. Všetci sú na úrovni jounin. Je ich tam pätnásť. Odchod je okamžite a neúspech sa nepripúšťa.
Inari, pre teba tu mám ešte dve veci. Prvá vec je plášť. Druhá je prsteň. Patril Itachimu. Slúži na to, aby som vás mohol kedykoľvek privolať.“ Naruto mu iba prikývol a vzal si obe podávané veci.
Vyskočil na strechu a upaľoval na miesto stretnutia. Už po ceste cítil šestnásť silných chakier. Začínal mať obavy. Nemôžem ich predsa nechať aby získali ďalšieho Bijuu. Budem musieť zakročiť. Sakra, ale ako? Nesmiem sa predsa prezradiť. No to môžem vymyslieť aj potom. Hovoril sám sebe v duchu.
Asi po troch minútach behu dorazil na miesto stretnutia. Chvíľu sedel na strome a sledoval skupinku shinobi ako sa zhovárajú.
„ Počuli ste to? Vraj prijali nejakého nového člena a ten vraj nemá ani dvadsaťpäť rokov. Ako môže niekto taký byť v Akatsuki? Toho ja nikdy neuznám za veliteľa misie. Počuli ste: nikdy!“ hrdo vyhlasoval jeden z prítomných.
Naruto sediaci na strome sa iba šibalsky usmial. Ihneď na to však nahodil vražedný výraz a zoskočil pred toho dotyčného.
„ Takže ty ma nikdy neuznáš? Máš problém s mojím vekom? Tak sa teda ukáž. Ak ma donútiš aspoň k tomu aby som si kľakol na jedno koleno, tak pôjdem za šéfom a poviem mu nech príjme teba miesto mňa. Tak čo, berieš?“
„ Ty malý parchant. Si myslíš, že keď máš na sebe plášť Akatsuki, tak si tu ten najlepší? Za toto ťa zabijem. Rozlúč sa zo životom,“ poslednú vetu zakričal v plnom behu. Z puzdra si vytiahol svoj kunai a hodil ho po Narutovi. Medzi tým začal skladať pečate. Mal jasný úmysel. Zabiť svojho protivníka.
Naruto stál a čakal, čo spraví jeho súper. Ten hneď, ako sa po ňom rozbehol, na neho hodil kunai a začal robiť pečate.
Ihneď ich rozpoznal. Rozbehol sa oproti nemu. No, rozbehol, ako rozbehol. Pre nich to vyzeralo, ako by sa premiestnil. Počas behu vytiahol svoju dýku, ktorú mal pripevnenú na svojom predlaktí.
Jeho súper bol náhle nútený sa zastaviť. Na krku mal priloženú dýku a jeho súper to tak jasne a na plnej čiare vyhral.
Všetci naokolo sa na to neveriacky pozerali. Jeden z najlepších jouninov z Amegakure bol porazený. Jeho súper sa pritom ani nezapotil. Vlastne, ani nebol nútený použiť jediné jutsu.
„ Tak čo? Už som ťa presvedčil o mojich schopnostiach?“
„ H- hai,“ prikývol nesmelo jeho súper. Oči mal plné strachu.
„ Tak to som rád. A vy,“ povedal a otočil sa na skupinku stojacu za ním. „ Máte ešte pochybnosti o mne? Ak áno, tak tu som. Poďte na mňa.“
„ Inari – sama, ja vás, ako vodcu, uznávam,“ ozvalo sa zozadu. Všetci sa rozostúpili tak, aby bolo vidieť na toho dotyčného. Bol to shinobi s dlhými hnedými vlasmi a na sebe mal oblečenú čiernu joninskú vestu, čierne trojštvrťové nohavice a biele tričko s dlhým rukávom. Kľakol si na koleno a sklonil hlavu.
„ Ako sa voláš?“ pristúpil ku nemu Naruto s otázkou.
„ Hirotaro Hasegava,“ povedal stále so sklopenou hlavou.
„ Tak dobre, vstaň. Ty budeš so mnou v skupine. Ostatný sa rozdeľte do dvojíc. Ja s Hirotarom pôjdeme vpredu a Mayuuki ty s tvojím partnerom pôjdete vzadu. Budeme sa od seba držať asi tak dvesto metrov. Je to preto aby sme neboli tak nápadný.“
Všetci na neho hľadeli ako na blázna, ale súhlasili s ním. Veď je to predsa veliteľ a podľa všetkého bude z nich asi aj najsilnejší.
Rozbehli sa určeným smerom. Skákali z vetve na vetvu. Zo stromu na strom. Cesta prebiehala mlčky. Naruto sa zo svojím partnerom nerozprával vôbec. Ostatné dvojice rozoberali, čo bude asi Naruto zač a aký bude asi silný.
Ani si to neuvedomili a bola už noc. Naruto sa zastavil a dal znamenie aj ostatným. Boli presne jeden deň od svojho cieľa. Zoskočili zo stromov a vydali sa smerom k lúčke. Rozložili si stany. Všetci boli uťahaný až na Naruta. Všetkým to nedalo pokoja. Skoro každá téma, na ktorú sa rozprávali, bola typu: Ako to, že nie je vôbec unavený a odkiaľ má takú výdrž.
Na nič sa ho však nepýtali. Proste si rozložili stany, rozdelili hliadky a šli spať. Naruto sa prekvapujúco odporúčal do svojho stanu a ihneď šiel načerpať nové sily. Vedel, že zajtrajšok bude náročný.
Pomaly sa vydal do ríše snov.
***************** Pred troma dňami v Listovej*******************************

„ Shizuneee!!!“ zakričala blonďavá žena na svoju asistentku. Tá len vletela do dverí.
„ Hai, Tsunade – sama,“ postavila sa pred jej stôl s malým prasiatkom v rukách a uklonila sa.
„ Okamžite mi zavolaj tým Kakashi. Mám pre nich misiu a ide o Akatsuki,“ hneď ako to dopovedala tak sa jej asistentka vyrútila z jej kancelárie.

Bolo to asi pätnásť minút od doby, čo poslala Shizune pre tým Kakashi. Zrazu však niekto zaklopal na dvere.
„ Ďalej,“ povedala so znudením hlasom. Mala totižto dosť toho nudného papierovania. Nikdy by si ani len nepomyslela, že práca Hokageho bude taká nuda.
Dvere sa pomaly otvorili a dovnútra vošla Sakura, ktorá mala hneď za pätami Saia.
„ Zdravím vás, Tsunade – sensei,“ povedala ihneď po vstupe Sakura a Sai sa len slušne uklonil. Yamato sa vynoril zo podlahy.
„ Keďže ste tu už všetci tak vám pridelím novú misiu. Je to misia typu A až S. Asi sto kilometrov od sídla Akatsuki, sa práve v tejto chvíli pohybuje Jinchuuriki päťchvostého. Je to veľká pravdepodobnosť, že sa ju pokúsia zajať.
Vašou úlohou bude ju bezpečne doviesť až do cieľa jej cesty. Veliteľom skupiny je Yamato. Máte nejaké otázky?“
„ Nie,“ povedali všetci zborovo. Potom sa slova ujal Yamato.
„ Dobre, decká, za pól hodinu pri bráne. Cesta trvá asi štyri dni. Musíme si pohnúť. Takže, rozchod!“ vydal rozkaz.
Yamato sa už otáčal na podpätku, keď v tom ho Tsunade zarazila.
„ Yamato, stoj! Musím sa s tebou porozprávať ešte predtým, ako vyrazíte.“
„O čo ide, Hokage – sama,“ povedal s vpísanou otázkou v tvári.
„ Podľa všetkého sa tam stretneš s členom starého týmu sedem. Daj prosím pozor, aby Sakura nestratila nervy. To iba pre prípad, že by sa rozhodol ukázať svoju tvár.“
„ Prepáčte, ale vôbec vám nerozumiem. S akým členom starého tímu sedem. Veď Sasuke je stále pod zámkom a Naruto sa k Akatsuki nemôže ani priblížiť.“
„ No nemáš tak úplne pravdu. Asi by som ti to mala povedať od začiatku,“ privrela oči a otočila sa smerom k oknu. Zadívala sa na krásnu modrú oblohu a dala sa do rozprávania. O tom, ako za ňou prišiel Naruto, ako jej vysvetlil svoj plán, ako s tím nesúhlasila a ako na ňu bol nútený hodiť svoje kunaie.
Yamato nemohol uveriť vlastným ušiam. Stál tam akoby skamenel. Sledoval Tsunade neveriacim pohľadom.
„ Tsunade – sama,“ začal tichým, jemným hlasom. „ Ako ste mu to mohla dovoliť???“
Tentoraz však zakričal.
„ AKO??? Čo neviete aké to je nebezpečné??? Veď ho tam mohli bez mihnutia oka zabiť. Veď tu sa jedná o Akatsuki, zločincov ktorý sú hľadaný po celom svete. Najhľadanejší z hľadaných,“ kričal na ňu v záplave hnevu.
Po malej chvíli sa upokojil. Zhlboka sa nadýchol, potom nasledoval dlhý výdych.
„ Prosím, odpovedzte mi. Ako ste mu to mohla dovoliť,“ opäť pokračoval no tento raz už pokojným, rozvážnym hlasom.
Odpovede sa však stále nemohol dočkať. Obišiel teda stôl a postavil sa pred stoličku, kde sedela. Jej telo bolo otočené smerom ku Konohe, no ona mala tvár v dlaniach. Po rukách jej stekali slzy.
„ Tsunade – sama,“ prehovoril do nepríjemného ticha ospravedlňujúcim sa hlasom.
Tsunade spustila pomaly ruky vedľa tela, jej tvár však stále sledovala zem pod jej nohami.
Stiahla si o trochu rukáv a utrela si slzy. Jej pohľad však naďalej smeroval do zeme. Pomaly začala vstávať. Jej telo sa sťažka, no rozhodne odlepilo od stoličky. Postavila sa pred Yamata, no stále sledovala podlahu.
„ Yamato, prosím, priveďte ho naspäť,“ odrazu prudko dvihla hlavu.
„ Prosím, priveď ho naspäť. Nesmie sa mu nič stať. Ak by sa mu niečo stalo, nikdy by som si to neodpustila,“ jej tvár sa zaliala slzami. Oči mala plné zármutku.
Začala plakať. Už ďalej nemohla zadržať ten veľký príval emócií. Nesnažila sa zadržiavať svoje slzy. Nemala na to silu. Len tak ich nechala stekať po tvári. Ako tak kľačala na kolenách, odrazu pocítila ako ju niečie ruky dvíhajú zo zeme. Prekvapene sa na toho dotyčného pozrela. Bol to Yamato.
V tvári mal vpísaný pocit viny. Bolo na ňom jasne vidieť ako ho mrzí, ten predchádzajúci výbuch emócií.
„ Prosím, prijmite moje najhlbšie ospravedlnenie. Ja som si neuvedomil, aké to musí byť pre vás ťažké.“
„ To nič. Ja to chápem. Je to tvoj priateľ,“ odvetila mu milo a žiarivo sa na neho usmiala.
„ No myslím, že toto ste sa naučila od Naruta. Taký úsmev.“ Obaja sa rozosmiali. Po tých pár nepríjemných okamihoch to bolo to čo obaja najviac potrebovali.
„ Yamato, mal by si už ísť. Asi už budú na teba čakať.“
„ Hai,“ spravil pečať a začal sa opäť strácať v podlahe. Tsunade mu, ešte kým zmizol, popriala veľa šťastia a vrátila sa k papierovaniu.

Za pár okamihov pri bráne

Yamato sa začal vynárať zo zeme. Ihneď ku nemu priskočila Sakura so Saiom.
„ Ako vidím tak sme tu všetci. Všetko máte pripravené?“
„ Kapitán Yamato, už nie sme deti. Sme jounini. Vieme sa o seba postarať,“ ihneď ho za jeho poznámku pokarhala Sakura.
„ Ale, Sakura, sa nemusíš hneď vytočiť. Bol to iba žart,“ Yamato nahodil výraz akože ja nič ja muzikant a len pre svoju bezpečnosť odstúpil asi o dva metre dozadu.
„ Fajn, dosť bolo srandy. Sme pripravený, tak môžeme ísť.“
Trojica ninjov sa rozbehla smerom k Amegakure. Bežali v jednom rade. Vpredu bol Yamato, v strede Sakura a vzadu Sai.
Cesta prebiehala bez problémov. Bežali najrýchlejšie ako len mohli.
„ Stáť,“ zavelil pri západe slnka Yamato. Nachádzali sa kúsok od lesného potoka. Všade naokolo bol iba hustý les.
„ Tu ostaneme na noc. Založíme oheň. Dnes nebude pršať, to znamená, že stany nám netreba. Sai, ty pôjdeš po drevo, Sakura, ty pre vodu a ja to tu pôjdem zabezpečiť svojím jutsu,“ rozdal príkazy Yamato. Obaja len mlčky prikývli a odišli si splniť svoju prácu.
Asi o desať minút sa všetci vrátili. Sai zapálil oheň, Sakura dala robiť večeru a Yamato si študoval podklady k misii, čo dostal od Tsunade.
Po chvíli dvihol hlavu od papierov. Bol čas ísť spať.
„ Najeme sa a mali by sme ísť spať. Prvú hliadku si beriem ja, druhú Sakura a posledná ostala na teba, Sai,“ nikto nič nenamietal.
Chvíľu na to im Sakura podala každému jeho porciu. Prekvapujúco to bol rámen. Keď to uvidel Yamato posmutnel.
V mysli sa mu vybavila spomienka na dnešné ráno a na to, čo mu povedala Hokage. Zvádzal tvrdý vnútorný boj. Nevedel totižto, či má, alebo nemá povedať svojmu tímu pravdu o Narutovi.
Vlastne Saiovej reakcie sa nebál. Horšie to bolo so Sakurou. Predsa len to bola študentka Tsunade a jej brutálna sila dokonca prekonala aj svoju učiteľku.
Potichu dojedli a šli spať. Noc bola pokojná. Takto to pokračovalo až kým prišli na miesto, kde sa nachádzala Jinchuuriki päťchvostého.
Náhle sa však zastavili. Vzduch bol až neprirodzene ťažký. Bol nabitý obrovským množstvom chakry. Už z diaľky bolo počuť zvuky tvrdého boja. Rinčanie železa, svišťanie shurikenov letiacich vzduchom, zvuk horiaceho ohňa i zvuky dopadajúcej vody. Takto by sa to dalo vymenovávať donekonečna.
Čím boli bližšie, tým bol vzduch ťažší. – Musí tam byť ohromne veľa ninjov, keď je tu naokolo cítiť toľko chakry.- pomysleli si všetci traja naraz.
Pomaly sa blížili k miestu boja. Zrazu však všetka ta energia opadla. Boj sa skončil. Už mali na dohľad miesto boja.
Obrovské krátery, polámané stromy a všade naokolo mŕtve telá. Pohľad im však spadol na dve postavy uprostred toho všetkého.
Bolo tam to dievča, čo mali ochrániť. V náručí malo chlapca, bol ťažko ranený. V bruchu mal zabodnutú katanu a celý bol posiaty reznými a bodnými ranami.
Sakura sa tam rozbehla, aby mohla toho muža vyliečiť. Na pól ceste sa však zastavila, a pozerala na to miesto akoby videla ducha. Po tvári jej stiekla slza. Dopadla na suchú zem. Hneď na to ju nasledovala ďalšia a ďalšia, až ich bolo mnoho. Nespočetné množstvo sĺz dopadalo na zem.
Sakura sa rozbehla smerom ku nim. Zrazu sa však stalo niečo, čo nechápala. Hneď ako ju ten muž zbadal. Spravil pár pečatí a po tej dvojici ostal iba zvírený prach. Zafúkal vietor a boli preč.
Padla na kolená a do vetra zakričala „...“

V to ráno u Naruta

Prvý lenivý slnečný lúč vyšiel sponad kopcov. Pohladil mladého blonďavého muža po tvári. Ten pomaly otvoril oči a ospalo si ich pretrel.
Mohlo byť nanajvýš päť ráno. Vyskočil na nohy a vydal sa k malému potoku spraviť si rannú hygienu. Zhodil zo seba veci a skočil to potôčiku. Celý sa vykúpal. Vyšiel z vody a vyčistil si zuby. Obliekol sa dorazil naspäť do tábora.
V tábore už bolo celkom rušno. Ešte dnes dostihnú svoj cieľ. Rýchlo sa pobalili a vyrazili na cestu. Tá im ubiehal vcelku rýchlo. Asi za pól dňa už uvideli pred sebou osobu kráčajúcu krížom cez obrovskú lúku.
Všetkých pätnásť jouninov jej znemožnilo pokračovať v ceste. Jeden z nich vystúpil dopredu a spýtal sa:
„ Si Hitsuji Hato?“
„Áno, som. Prečo sa pýtaš?“ odpovedala nežným láskyplným hlasom.
„ Sme tu aby sme dostali démona, čo más v sebe.“
„ Tak si teda po neho poďte, ak na to máte,“ povedala a lišiacky sa usmiala.
To už ale nikto z nich nevydržal. Všetci vytiahli svoju katanu a rozbehli sa ňu. Iba nasucho preglgla. Netušila, že budú taký rýchli a už vôbec netušila, že zaútočia všetci naraz. Pripravovala sa na zásah.
Ten však nie a nie prísť. Zrazu započula ako o seba narazilo niekoľko katán. Zodvihla zrak a pred sebou zbadala člena Akatsuki ako svojou katanou blokuje všetkých pätnásť útočiacich. Útočníci na neho neveriacky hľadeli.
„ Inari – sama, čo to robíte?“ odvážil sa ho opýtať jeden z útočníkov.
„ No, už asi nemá zmysel hrať toto divadielko. Radšej vám to ukážem,“ zlomyseľne sa pousmial. Celou silou sa zaprel do katany a odhodil prekvapených ninjov desať metrov od seba.
Skladal pečate obrovskou rýchlosťou. Posledná bola pečať tygra. V nej chvíľu podržal a vykríkol „Kai“.
Obalilo ho biele svetlo. Oslepujúca biela žiara. Všetci prítomný si museli zakryť svoje oči, aby im to svetlo neublížilo.
Svetlo zrazu ustalo. V okolí ostal však víriť prach. Uprostred stála postava. No nebola to postava Inariho. Tento muž bol vyšší, mal dlhšie vlasy a bol lepšie stavaný na shinobi.
„ Čo to do pekla bolo za techniku?“ opýtal sa po chvíľke jeden z prítomných.
„ To bolo uvoľnenie mojej techniky. Tieňová zrkadlová premena. Toto som použil. Tým pádom som sa nemusel báť, že ma odhalia Sharinganom.“
„ To je síce pekné, ale kto dočerta si?“
„ Kto som? Som ten čo vám nedovolí, aby ste ublížili tejto žene. Som ten čo zničí tu vašu prekliatu Akatsuki. Volám sa Naruto Uzumaki,“ pri vyslovení toho mena všetkým zatrnulo.
Poznali ho. Áno, už o ňom počuli. Je to ten ninja čo sám porazil Peina a dokázal poraziť aj Madaru.
Zrazu sa pred nimi zjavila Mayuuki.
„ Zdravím ťa, Naruto. Asi si myslíš, že to máš vyhrané, keď sme tu iba my, však? No máš smolu. Otec mal podozrenie, že nie si ten za koho sa vydávaš. Preto nás nenechal ísť samých. Nemám pravdu? Otec, Zetsu – san, Karin – chan, Juugo – san, Suigetsu – san a Kisame – san,“ pri vysloveni mena sa vždy zjavil ten dotyčný vedľa Mayuuki.
„ Sakra, toto nie je dobré,“ povedal si sám pre seba.
„ Vy,“ povedal Madara a otočil sa na ninjov za sebou. „ Môžete ísť. Jediné, čo by ste v tomto boji mohli spraviť, je zomrieť.“
„ Tak, Naruto – kun, si pripravený zomrieť v prospech Akatsuki?“ opýtal sa ho posmešne Madara.
„ Prepáč, ale ja nemám v pláne zomrieť. Nie ešte teraz.“
Pomaly sa otočil k žene, čo bola za jeho chrbtom.
„ Ahoj, ja som Naruto a som tak isto Jinchuuriki ako si aj ty. Prosím počkaj tu a nepleť sa do toho. Budem potrebovať, aby si ma ošetrila, až to tu dokončím. Počul som, že si ešte lepšia lekárska kunoichi, ako je Tsunade.“
Dievča iba nemo prikyvovalo. Zvieral sa jej žalúdok. Podlamovali sa jej kolená a no to stačil jediný pohľad do jeho modrých očí. Nevedela si vysvetliť, čo je to za pocit, no za žiadnu cenu nechcela, aby sa mu niečo stalo.
Už sa otáčal, aby mohol začať bojovať.
„ Prosím, počkaj,“ okríkla ho. Sama nevedela prečo a ani ako. Proste sa to stalo. Skočila mu okolo krku a na chvíľu ho objala.
„ Vďaka za pomoc,“ tieto tri slová mu zašepkala do ucha a potom sa od neho celá červená odtrhla.
Naruto bol vyvedený z miery. Takto sa ku nemu ešte nikto nechoval. Nikto? Nie jedna osoby by sa tu našla. Hinata. Tá, ktorej dal svoje srdce predtým, ako odišiel z Listovej.
Tieto myšlienky však rýchlo zahnal. Teraz je čas bojovať.
Postavil sa čelom svojím nepriateľom. Spoza chrbta vytiahol zvitok. Zarezal si do prsta roztiahol zvitok a položil ho na zem. Spravil niekoľko pečatí a položil dlaň do stredu zvitku.
Objavila sa tam sýto červená katana s čiernou čepeľou.
„Tak, ja som pripravený.“
Dopredu vystúpil Kisame s pripravenou Samehadou.
„ Ten je môj,“ skôr ako mu stačili niečo namietnuť sa rútil plnou rýchlosťou na Naruta. Ten nečinne stál s katanou namierenou pred seba a sledoval, ako sa približuje jeho protivník.
Boli od seba asi dva metre. Kisame sa napriahol a celou silou sekol po Narutovi. Ten však vyskočil do vzduchu a spravil niekoľko premetov, pričom Kisameho dva razy sekol. A to do každého ramena raz.
Jeden z legendárnych šermiarov stál ako prikovaný. Necítil si ruky. Necítil v sebe chakru. Po tele mu stekala jeho vlastná krv. Bola teplá a keby to zranenie tak nehorázne nebolelo, bolo by to aj celkom príjemné.
Padol na kolená. Nemal silu sa už udržať na nohách. Pred ním sa zjavil Naruto. Bez známky citu a bez slova mu odsekol hlavu. – Aspoň to bolo rýchle.- preblesla Kisamemu hlavou posledná myšlienka.
Hato na to pozerala s nemým úžasom. Tá rýchlosť, sila a rozhodnosť. Niekoho takého ešte nevidela.
Tentoraz do popredia vyšli tri osoby. Juugu , Suigetsu a Karin. Juugo sa zmenil v príšeru, Suigetsu si vytiahol svoj obrovský meč po Zabuzovi a Karin aktivovala druhý stupeň prekliatej pečate.
Obkľúčili ho. Všetci sa ne neho naraz rozbehli. Naruto začal vytvárať pečate a keď skončil vykríkol. „ Chidori“. Objavilo sa mu v oboch rukách. Jedným zablokoval obrovský meč čo sa na neho rútil. Druhé sa podarilo Juugovi zachytiť tesne predtým ako mu prebodlo srdce. Karin však dostala poriadnu kopačku do hlavy, navyše s veľkým množstvom chakry. Stratila vedomie pri náraze o ďaleký, neďaleký strom.
Juugo sa pokúšal odstrčiť Narutovu ruku do strany a zasadiť mu smrteľný útok, no ich sily boli vyrovnané. Vytiahol si z puzdra kunai a zabodol ho do Narutovej ruky.
Zasyčal od bolesti. Na chvíľu poľavil v pozornosti a Suigetsu to využil na pretlačenie je Chidori. Jeho meč mu už mieril na hlavu no v poslednej chvíli sa stačil uhnúť.
Vytvoril vo svojej dlani rotujúcu guľu z chakry. Po stranách boli štyri špice tak, až to vyzeralo ako shuriken.
„ Fuuton- rasen shuriken,“ napriahol sa a hodil to.
„ A sakra! Všetci rýchlo preč,“ zavolal Madara a už ťahal Mayuuki do bezpečia.
Nastal ohlušujúci výbuch. Vytvorila si obrovská guľa rotujúcej chakry. Juugo a Suigetsu nemali šancu. Ostali len dve mŕtvoly na dne kráteru.
Naruto začínal byť vysílený. Predsa len dve Chidori, dva Rasen-shurikeny. Nemal na výber. Sadol si do tureckého sedu. Sedel nehybne.
„ Zetsu, Mayuuki, ihneď ho zabite, ak to dokončí sme všetci mŕtvi,“ obaja menovaný sa na neho rozbehli.
Mayuuki aktivovala Sharingan. Zložila pečate a vykríkla „ Katon – Housenka no jutsu“ Zetsu spravil pár rýchlych pečatí a na Naruta sa rútili dajaké jedovaté rastliny.
Rastliny aj Mayuukina technika bola asi desať centimetrov od Naruta, keď otvoril oči a zašepkal: „ Sage mód.“
Rastliny ho zasiahli do boku a prebodli mu rameno. Oheň mu spálil oblečenia a z časti aj pokožku.
Sťažka chytil rastliny a prudkým trhnutím si ich vytrhol z tela. Postavil sa a vytiahol svoju katanu zo zeme. Poslal do nej čo najviac svojej veternej chakry a rozbehol sa na Zetsua. Ten nestačil úplne uhnúť a katana ho sekla dosť nepríjemne do boku. Zetsu zmizol pod zemou. Pred tým však bolo zreteľne počuť, ako obe polovice jeho tváre preklínajú Naruta a sľubujú mu pomstu.
Sťažka oddychoval. Po ruke mu stekal prameň krvi. Otočil sa na Mayuuki.
„ Tak čo? Budeš tam stáť, alebo na mňa zaútočíš?“ poznamenal posmešne Naruto.
„ To si prehnal,“ povedala a rozutekala sa na neho s vražedným pohľadom.
Počas behu si vytiahla svoj kunai a ním sa bránila jeho katane. Do každého útoku dával obrovské množstvo chakry. Mayuuki pod náporom jeho útokov rýchlo dochádzali sily.
Uskočila od neho asi na sedem metrov a poskladala niekoľko sérií pečatí.
Vystrela pred seba ruky. Tie sa obalili jej ohnivou chakrou a začala sa pred nimi tvoriť veľká ohnivá guľa. Po chvíli keď bola guľa veľká asi ako ona vykríkla „ Kai“ a na Naruta vystrelil ohromný prúd žhavej chakry.
Nebolo možné sa tomu útoku postaviť čelom. Ostávalo mu teda jediné. „ Shunshin no jutsu,“ zašepkal a objavil sa pri Mayuuki. Tá sa pod náporom vyčerpania zrútila. Naruto jej bez zľutovania vrazil katanu do srdca.
Madara sa mohol iba bezmocne prizerať, ako mu Naruto zabíja jeho jedinú dcéru. Krv v ňom začala vrieť. Celého ho ovládla zlosť. Jeho jediným prianím teraz bolo zabiť toho, kto mu vzal dcéru.
Dal si dolu svoj plášť. Z poza chrbta vytiahol dve katany. Obe mali na rukojeti znak klanu Uchiha.
Postavil sa do bojovej pozície a aktivoval Mangekyou Sharingan.
„ Za to, že si mi zabil dcéru, budeš trpieť. O to sa postarám aj keby to bolo to posledné, čo spravím. Naruto Uzumaki JA ŤA ZABIJEEEM!!!“ s obrovským krikom sa rozbehol na Naruta.
Začal sa súboj sa katanami. Madara dal do svojich útokov všetko čo mohol a útočil ako zmyslov zbavený. Do katán pustil svoju ohnivú chakru. Tento súboj trval asi pätnásť minút.
Naruto hodil dymovnicu. Zdvihol sa oblak fialového dymu. Vedla Naruta sa objavil jeden jeho klon a obaja sa pustili plnou silou do Madary. Aj keď boli na neho dvaja na súboj to nemalo vliv. Naruto bol na hranici svojich možností.
Musel sa to pokúsiť čo najskôr ukončiť. Odrazil jednu Madarovu katanu a chystal sa mu prebodnúť srdce. V tom mu však jeho druhá katana prebodla brucho. Iba sa pousmial. Chytil ho za zápestia.
Madara nechápal prečo sa tak smeje. Zrazu však ucítil ako ním preniká ostrie. Preťalo mu srdce. Z úst mu vyšiel pramienok krvi.
„ Ale kedy?“ to bola jeho posledná otázka. Potom už naposledy vydýchol. Nedočkal sa svojej odpovede.
„ Vyhral som,“ povedal s úsmevom na tvári. Nohy ho prestali poslúchať. Padal na zem. Už bol skoro na zemi, keď jeho bezvládne telo niekto zachytil. Pozrel na tú osobu. Bola to Hato.
Položila si ho do lona a začala mu rýchlo liečiť to najvážnejšie. Priložila ruky na jeho brucho. Bolo deravé skrz na skrz. Z rúk jej vytryskla svetlo zelená chakra a zastavila krvácanie.
Naruto zazrel kútikom oka, ako sa niečo mihlo na okraji lúky. Na nič nečakal a spravil pár pečatí. Nebol v stave aby ich mohol preniesť do Listovej alebo niekam no vedel, že neďaleko je jaskyňa. Rozhodol sa teda , že ich tam prenesie.
V poslednej chvíli už počul len Sakurik výkrik „ NIE, NARUTO, VRÁŤ SA!!! PROSÍM!“
Zrazu ho obklopila tma. Viečka mal ťažké a cítil na celom tele chlad. Upadol do temnoty.

Prežije to Naruto? Čo sa stalo so Sakurou Saiom a Yamatom? + ešte mám pre vás malé prekvapko v ďalšom dieliku