Veríš mi?
Keď mi tak veríš nechaj ma odísť, pretože teraz prežijeme strašné lúčenie, ale časom to bude nádherný návrat, čo budeme oslavovať.
Počuješ ako vtáci spievajú našu pesničku?
Vidíš vlny ako sa valia k brehu?
Vidíš ako sa topí sneh?
Vidíš ako vyrastajú zo zeme kvety?
Cítiš na pokožke chladivú studenú vodu,
Či skôr teplú riedku krv?
Z tvojich úst vychádzajú najkrajšie slová na svete keď sme spolu,
Ale akú tvár ukazuješ ostatným?
Prečo si ku mne taký dobrý, keď už som ťa toľkokrát sklamal?
Prečo keď chcem odísť, nenecháš ma ísť?
Prečo ti tak veľmi na mne záleží?
Kde berieš to presvedčenie, že som naozaj taký, akého si ma predstavuješ?
Ako vieš, že splním to, čo som raz dávno sľúbil?
Ako vieš, že mne na tebe ešte záleží?
Keď mi tak veríš nechaj ma urobiť to, čo chcem, hoc to bude niečo zlé a smutné, ale potom sa poučím z vlastných chýb nie?
Keď mi tak veríš nechaj ma letieť takého aký som teraz ďaleko od teba...
A ja sa vrátim k tebe v plnom rozkvete...
Pretože sme priatelia, ktorí si veria ...
Ale teraz je to len začiatok, tak ma nechaj najskôr urobiť tie zlé veci, aby sme potom mali čo naprávať a mali sa z čoho tešiť ...
Ja neviem, čo za kravinu som to zase raz napísala, ale tak mi bolo povedané, že to sem musím dať. Odpustite mi všetci, ktorý ste potom, čo ste toto prečítali stratili zrak a vaša myseľ prestala normálne fungovať. Gomen...
Je to krásne, veľmi sa mi to páči.
A obdivujem, že do tých niekoľko riadkov si vtesnala všetko dôležité a pekné