Cesta ninji II.

2.časť.

"Tvoj otec ti tu nechal pár zvitkov, katanu a plášť. Všetko ti dám zajtra, teraz už musím ísť." povedal Kakashi a zmizol v dyme.
Naruto ešte dlho hľadel na miesto, kde zmizol a potom si išiel ľahnúť.

Nevedel zaspať. Stále premýšľal o svojich rodičoch. Utápal sa vo svojich predstavách. Predstavoval si aké by to mohlo byť, keby že ešte žili. Nemyslel na nič iné. Nakoniec ho však premohla únava a on zaspal. Bolo toho na neho za celý deň akurát tak dosť.
Ráno vstal ako v každé iné ráno. Pomaly sa obliekol a urobil si raňajky. No raňajok sa ani nedotkol. Úplne stratil chuť do jedla. Nechal všetko tak a vyskočil von cez okno. Hneď ako dopadol na zem zmizol v žltom záblesku. Objavil sa pred hrobom Tsunade a položil naň kvety, ktoré cestou natrhal. Kľakol si pred hrob a ticho sa naňho díval. Premýšľal.
"Vedela som, že ťa tu nájdem." Ozval sa dievčenský hlas. Naruto ten hlas dobre poznal, bola to Sakura. Kráčala smerom k nemu a kľakla si vedľa neho.
"Čo odo mňa zase chceš?!" Spýtal sa hrubo Naruto. Sakura sa na neho len udivene pozrela. Ešte nikdy s ňou takýmto tónom nerozprával. Jeho hlas znel tak temne a nebolo v ňom počuť ani kúsok citu.
"Naruto! Čo sa to s tebou deje?!" Vykríkla ustarane Sakura. No Naruto len ticho sedel a pozeral sa na oblohu. Ignoroval ju.
"No tak Naruto." Povedala a položila mu ruku na rameno.
"Viem, že ťa smrť Tsunade veľmi trápi a ja ťa chápem, ale..."
"Nie! Ty ničomu nechápeš a prestaň už za mnou loziť." Skočil jej do reči Naruto. Odstrčil jej ruku z ramena, postavil sa a odišiel. Sakura sa za ním len udivene pozerala, kým jej nezmizol z dohľadu.
"Toto nemôže byť ten Naruto, ktorého som poznala." Povedala Sakura a rozplakala sa. Ranili ju jeho slová. Takýto prístup si nezaslúžila. Chcela mu len pomôcť, nič iné.
Naruto bežal smerom k hlavnej bráne Konohy.
"Nepotrebujem ju. Ani ju a ani jej pomoc." Opakoval si vduchu pre seba.
"Viem sa o seba postarať aj sám. Vždy to tak bolo a aj bude." Pokračoval. Pomaly sa už blížil k bráne.
"Naruto!" niekto naňho skríkol. Naruto sa obzrel a zastavil sa.
"Čo sa deje Kakashi-sensei?" Spýtal sa znudene Naruto.
"Poď so mnou." Odpovedal Kakashi, otočil sa a kráčal vopred. Naruto sa na neho chvíľu pozeral no potom ho dobehol a tak kráčali spolu po jednej z ulíc Konohy.
"Naruto?" ozval sa po dlhšej dobe Kakashi.
"Hmm?" povedal Naruto.
"Cestou som stretol Sakuru. Čo sa medzi vami stalo?" spýtal sa zvedavo.
"Keď vás to tak veľmi zaujíma tak bežte za Sakurou. Ja sa s vami nemám o čom baviť." odsekol. Kakashi sa na neho len udivene pozrel. Naruto si jeho pohľad všimol.
"Deje sa snáď niečo?" spýtal sa zvedavo. Kakashi len sklopil hlavu. Pomaly sa blížili k lesu.
"Zmenil si sa Naruto." Vyhŕklo z neho. No Naruto sa len tváril, že nič nepočul. Celú cestu len mlčky kráčali. Prešli lesom až k veľkej skale.
"Tak a sme tu." Povedal Kakashi. Naruto sa na neho len nechápavo pozrel a potom jeho pohľad padol na skalu. Bola to skala ako každá iná.
"Prečo sme tu?" Spýtal sa Naruto.
"Toto je miesto, kde tvoj otec ukryl všetky veci." Povedal Kakashi. Podišiel ku skale, zložil pár pečatí a rukou buchol do skaly. Chvíľu sa nič nedialo, no potom sa trochu začala triasť zem a v skale sa objavili dvere.
"Ďalej už ja ísť nemôžem." Povedal Kakashi.
"Prečo?"
"Jediný, kto tam môže vojsť si ty a tvoj otec."
"Ale odkiaľ viete o tomto mieste Kakashi-senpai?"
"Štvrtý mi toto miesto ukázal a naučil ma ako túto skalu otvoriť. Chcel sa poistiť, že ak by sa mu niečo stalo, tak aby jeho syn zdedil všetko čo mal a preto ukryl všetky jeho veci v tejto skale a ja som ten kto ti toto miesto mal ukázať."
"Dobre." Povedal Naruto a pomaly otvoril dvere. Nakukol dovnútra, ale videl len dlhú chodbu. Vošiel teda dovnútra a kráčal chodbou. Kakashi si zatiaľ sadol pod strom a vybral si knihu. Kráčal už asi päť minút až konečne uvidel dvere.