Nezomriem kým sa nestanem Hokage!!! - 1. kapitola- spomienky na minulosť 2/2

moj blog... tam sa asi budu moje ff objavovat najskor =D

Dnes je to presne mesiac od doby čo Naruto odišiel. Už je to mesiac, čo ho nevidela. Áno je reč o prekrásnej kunoichi s levandulovými očami a dlhými tmavo modrými vlasmi až po pás.
Zrazu niekto zaklopal na okno. Pozrela tým smerom a videla člena ANBU, ako stojí na okenici.
Podišla k nemu a otvorila okno.
„Hyuuga Hinata, okamžite sa máte dostaviť do kancelárie lady Hokage.“
„Hai,“ no než to stačila dopovedať ANBU zmizol v obláčiku dymu.

Po ceste k veľkej červenej budove so znakom ohňa premýšľala, čo by od nej mohla Tsunade chcieť.
Predsa len včera sa vrátila z náročnej misie a bola dosť unavená, no mala pocit, že ju to čo bude počuť veľmi poznamená.
Ani sa nenazdala a stála predo dvermi kancelárie úradu Hokage. Slušne zaklopala a čakala kým dostane zvolenie vstúpiť.
„Ďalej,“ ozvalo sa z vnútra.
„Volali ste ma, Hokage – sama?“ opýtala sa Hinata a pohľad jej skĺzol na všetkých tam prítomných.
Videla ich nechápavé tváre. Očividne ani oni nevedeli, čo od nich Tsunade potrebuje. V malej miestnosti tam teraz stáli: Sakura, Hinata, Kakashi, Shikamaru, Ino, Chouji, Asuma, Neji, Ten Ten, Lee, Gai, Kiba s Akamaru, Shino a Yamato.
„Fajn, keďže ste tu všetci môžeme začať. Určite všetci viete, že Uzumaki Naruto nie je už mesiac v Listovej. Pred niekoľkými dňami bola skupina našich najlepších ANBU vyslaná do Zemi vodných výrov. Dostali sa na miesto urputného boja. Na tomto mieste bojoval Naruto s Kisamem, a Jiraiya s Itachim. Bol to súboj do ktorého sa báli zapojiť aj naše jednotky ANBU,“ nachvíľu sa odmlčala. Videla ich vystrašené tváre. Mali o neho strach. Obrovský strach.
„Jiraiya Itachiho porazil, no bolo to o vlások. Naruto bol nútený použiť chakru Kyuubi, ale nakoniec Kisameho porazil. Naruto padol vyčerpaním k zemi, avšak Kisame z posledných síl hodil na Naruta kunai a ten...“ nemohla to dopovedať.
Bolo to akoby jej niečo ostalo v krku. Ako im môže takto klamať? Nenávidela sa zato.
„Tsunade – sama, čo je s Narutom??“ skríkli naraz Sakura s Hinatou, čím vyrušili zamyslenú Hokage.
„Naruto, on... on je... on je mŕtvi. Kisameho kunai ho zasiahol priamo do srdca. Nemal najmenšiu šancu prežiť. Je mi to ľúto. Jeho telo sa však muselo zničiť pre prípad, že by niekto chcel získať. Kyuubi.“
„Nie, to.. to nemôže byť pravda. Ak to mal byť žart, tak sa vám moc nepodaril,“ povedala so slzami v očiach Hinata.
Sakura ju len mlčky sledovala. Vedela, čo cíti k Narutovi.
-Naruto ty klamár! Sľúbil si, že mi privedieš Sasukeho. Sľúbil si, že sa vrátiš!- behalo po rozume Sakure. Sakura odpadla.
Nemohla uveriť, že Naruto. Ten otravný, hyperaktívní Naruto je mŕtvi. Už ju nikdy nebude volať na rande. Už ho nikdy nebude môcť udrieť. Nikdy. Je navždy preč a už sa nevráti.
Ostatný členovia, ktorý boli v miestnosti len nechápavo sledovali, čo sa tu práve stalo. Dozvedeli sa vec o ktorej sa im ani nesnívalo.
Ostali stáť ako oparený. Už tu nie je. Proste je preč a ani sa s ním nestihli udobriť. Nemohli mu povedať, že ho majú radi.
„Tsunade – sama, to ste ani nemohli počkať s odstránením jeho tela až kým sa s ním nerozlúčime?“ zakričala naštvane Hinata.
Všetci na ňu pozerali s otvorenými ústami. Takúto ju nepoznali. Toto predsa nie je naša Hinata. Tá plachá, milá Hinata, čo sme poznali. Niečo sa v nej zlomilo. Toto presne prebehlo všetkým mysľou, keď videli ako Hinata kričí na lady Hokage.
„Hinata, upokoj sa. Ja viem, že to bol tvoj priateľ, ale...“ nestihla dopovedať pretože v tom jej Hinata skočila do reči.
„PRIATEĽ? JA SOM HO MILOVALA, MILOVALA SOM HO AKO NIKDO. UŽ OD AKADÉMIE SOM HO SLEDOVALA A VY MI TU TERAZ HOVORÍTE, ABY SOM SA UPOKOJILA!!!“ jačala Hinata na celú Listovú.
Tsunade aj s ostatnými na ňu hľadeli s otvorenými ústami. Keď v tom ich z ich údivu vyrušilo hlasné buchnutie dverami.
Bola to Hinata. Vybehla von z jej kancelárie so slzami v očiach a upaľovala do lesa. Nevedela kam beží. Proste iba bežala, čo jej sily stačili. Keď v tom sa zastavila na lesnej lúčke. Bola to tá lúčka kam chodieval Naruto trénovať, keď bol ešte sám. Vlastne tam chodil vždy.
Padla na kolená a začala jej padať jedna slza za druhou, až prepukla v srdcervúci plač. Nevedela koľko je hodín. Nevedela, či je ráno, obed, či večer. Jej svet sa zrútil.
Ten ktorého milovala, bol preč. On jej ukázal tú správnu cestu. Cestu na ktorej sa nikdy nesmieš vzdať.
Spomínala na to ako ho pozorovala pri tvrdých tréningoch. Pri tom ako sám trénoval Rasengan. Ako trénoval Kage Bunshin no jutsu.
„Dosť!“ zakričala do lesného ticha.
„Už nikdy nebudem plakať. Už nikdy nebudem k nikomu cítiť to čo k Narutovi. Odteraz budem silná. Stanem sa silným ninjom a budem to ja kto všetkých ochráni“ povedala rozhodne Hinata. Začala trénovať.
-Hmmm. Najprv si vytrénujem svoju rýchlosť a potom začnem pracovať na svojich technikách!- rozkázala sama sebe a tak aj urobila.
Začala tvrdo a usilovne trénovať. Vedela, že iba tak sa stane dosť silnou, aby ochránila svojich blízkych.

*********************** O dva roky neskôr ********************************

Bolo nádherné slnečné ráno. Prvé slnečné lúče začali presvitať cez vrcholky kopcov. Všetky zvieratá a lesné obyvateľstvo ešte spali.
Na malej lúčke uprostred lesa stáli dve osoby. Jedna bola viditeľne staršia. Mala biele vlasy a veľký zvitok na chrbte.
Druhá osoba bola o dosť mladšia. Bol to jasne mladý muž. Mal blonďavé vlasy, oceánovo modré oči a na tvári mal čiernu masku ktorá mu zakrývala celú tvár. Ten chlapec mal na sebe voľné tri štvrťové nohavice a priliehavé čierne tričko, ktoré ukazovalo ako je vypracovaný.
Nehýbali sa, len hľadeli jeden druhému do očí. Boli pripravený na boj. Vial okolo nich chladný vietor. Vzduch bol nabitý obrovskou energiou. Energiou blížiaceho sa súboja medzi dvoma shinobi.
Bude tu krutý a neľútostný boj.
„Tak čo mladý? Si pripravený na porážku?“
„Ale, sensei, hádam si nemyslíte, že vo vašom pokročilom veku mi ešte budete stíhať. Prečo si to neuľahčíte a nejde si dať pohárik saké a zahrať si niekam do parku shogi?“ poznamenal uštipačne mladý shinobi v maske.
„Tak a dosť. Toto si prehnal. Musím ti ukázať, že si až moc sebavedomí.“
„Ako chcete, sensei. Nebudem vás šetriť.“
„Začíname!“ skríkol bielovlasí muž a rozbehol sa na svojho protivníka. Pri behu na neho hodil pár kunaiou a shurikenou.
Muž uskočil a vytiahol si jeden kunai. Rozbehol sa plnou rýchlosťou na svojho senseia. Obaja boli neuveriteľne rýchli. Ak by to niekto sledoval videl by iba iskričky v miestach kde sa stretli ich kunaie.
„Výborne, chlapče. Rýchlosť by sme mali otestovanú. Znalosť shinobi číslo jeden: taijutsu.“
„Sensei. Tomuto vy hovoríte rýchlosť? To som sa vo vás sklamal. Ak chcete pár kopancov dobre,“ hneď ako dopovedal vyrazil úžasnou rýchlosťou na svojho senseia.
Ten nechápal kedy sa stal jeho študent taký rýchli. Nestíhal jeho rýchlosti. Bol na neho proste príliš pomalí. Už si to uvedomil a uskočil od neho tak na dvadsať metrov.
„Vidím, že niekto trénoval viac ako mal nakázané. Naozaj impozantná rýchlosť.“
„Vďaka, sensei, od vás si tej pochvaly cením dvojnásobne.´´
„Dobre, koniec vykecávania. Znalosť shinobi číslo dva: genjutsu,“ povedal a víťazoslávne sa usmial. Vedel totiž, že jeho súper má v tomto bode svoju Achilovú pätu.
Jiraiya začal skladať ručné pečate obrovskou rýchlosťou, no Narutovi sa zdalo akoby to robil spomalene a ihneď spoznal o aké genjutsu ide. Nevedel prečo, ale zrazu videl každý pohyb svojho senseia skôr ako ho urobil. Videl aj ten najmenší pohyb.
Nevedel ako je to možné a teraz ani nemal čas sa tým zaoberať. Tu ide totiž to do tuhého. Nemôže prehrať. Nie dnes ani nikdy inokedy.
„Kokuangyou no Jutsu,“ zakričal Jiraiya.
„Ale, sensei, si nemyslite, že ma týmto dostanete. To jutsu som prekukol už keď ste robili pečate,“ zašepkal mu do ucha Naruto. Jiraiya sa otočil a uvidel niečo neuveriteľné. V Narutovích očiach bol...
„SHARINGAN?!“ zakričal neveriacky legendárny sannin.
„Čože kde? Kde je sensei?“ spytoval sa udivený Naruto a hľadal dotyčného užívateľa Sharinganu.
„Nie, Naruto. Nie je tu nepriateľ. To ty si ten, kto tu má Sharingan,“ skonštatoval udivený Jiraiya.
„Ale no tak, sensei, teraz nie je čas na vaše žartíky. Pokiaľ ste si nevšimli máme tu rozbehnutý zápas a mňa to začalo práve baviť.“
„Nie, Naruto, teraz si nerobím srandu. Pozri sa na môj Rasengan. Ubezpečujem ťa, že je to obyčajný Rasengan. Presne taký ako ovládaš ty.“
Naruto sa na jeho Rasengan pozeral s nemím úžasom. Videl každý jeden pohyb chakry v jeho ruke. Každú trochu chakry ktorú tam Jiraiya vložil videl.
„ A-ale a-ako... ako je ... toto možné?! Myslel som, že Sharingan je kekkei genkai klanu Uchiha.“
„Áno, to máš pravdu.“
„Tak, ako je potom možné, že ho mám ja??“ nechápal Naruto a hľadel na svojho senseia ako na ducha. Videl totiž to obrysy jeho chakra bodov a aj smer toku jeho chakry.
„Naruto, je čas aby som ti niečo povedal. Poď si radšej sadnúť,“ dopovedal sannin a ukázal na dva pne v blízkosti ich táboriska a dal sa do rozprávania.
„Všetko sa to začalo asi pred 36 rokmi. Vtedy bol člen klanu Uchiha na misii typu S v Zemi vodných výrov. Stretol sa tam s matkou tvojho otca, štvrtého Hokage. Pravdu povediac on bol jeho otcom, ale nemohol sa k nemu priznať, pretože bol ženatý so Sasukeho babkou.“
Narutovi padla sánka až na zem. Sasuke je jeho rodina? To nie je možné. To znamená, že on je vlastne členom Uchiha klanu.
„Jiraiya – sensei, vedel aj môj otec používať Sharingan?“
„Nie, bohu žiaľ, nevedel. No to nie je všetko. Tvoja matka bola tak isto polovičnou členkou slávneho klanu z Listovej. Slávneho klanu kvôli svojej kekkei genkai. Jej matka sa totiž to volala, Hakkake Hyuuga. Dedička velenia Hyuuga klanu.“
Toto už bolo na Naruta priveľa a odpadol. Bol z toho úplne mimo. Proste sa mu zatmelo pred očami. Padal do neznáma. Do temnoty.
Jiraiya si to našťastie všimol včas a chytil ho skôr ako dopadol na zem. Uložil ho do stanu a nechal ho kým sa preberie.
Už bola noc. Na nebi nebol ani jeden obláčik. Krásne hviezdičky svietili na oblohe a osvetľovali zem ako malinké lampášiky.
Jiraiya sedel a pozoroval túto nádhernú scenériu. Bola ako vystrihnutá z rozprávky. Bol spln, na oblohe ani mráčik a obloha posiata hviezdami.
Ľahol si do trávi a začal premýšľať čo sa práve deje v Listovej. Čo sa stalo keď odchádzali, pretože vždy keď sa začal Naruta pýtať, čo sa tam vtedy stalo ihneď ju zahral do outu a tváril sa, že má dôležitejšie veci na práci ako myslieť na Listovú.
Myslel na Tsunade. Už ju nevidel vyše dvoch rokov.- Čo má nové?- pomysle si. Viečka mu ostali ťažké. Pripadali mu akoby mali snáď tonu. Nemohol to vydržať. Vlastne ani nechcel. Pomaly zavrel oči a vydal sa do ríše snov.

********************* V ten deň v Konohe *********************************

Už sa začalo stmievať. Celá Listová bola prázdna. Iba jedna osoba bola vonku a nebola doma so svojou rodinou.
Bola to mladá, krásna a utrápená kunoichi. Bola na cintoríne. Skláňala sa pri hrobe a mala svoju hlavu v dlaniach. Po tichu plakala. Slzy jej stekali po jej bledučkej koži ktorá vo svite mesiaca sa leskla ako striebro.
„Naruto – kun, dnes sú to presne dva roky,“ povzdychla si a padla jej ďalšia slza.
„Dnes sú to presne dva roky, čo som sa dozvedela, že si mŕtvi.“
„Prečo ja? Prečo sa to muselo stať práve mne? Ani som ti nemohla povedať, čo k tebe cítim. To predsa od teba nebolo fér, iba tak si umrieť,“ posledné slovo doslova zakričala a niekoľko ďalších sĺz dopadlo na šedý kameň na ktorom bolo napísané:
Uzumaki Naruto
padol pri plnení misie.
Dievča vstalo od jeho hrobu a utrelo si slzy. Pozrelo sa na prekrásnu nočnú oblohu a potom sklopila zrak opäť na jeho hrob.
„Naruto – kun, splnila som svoj sľub. Stala som sa silnejšou. Stala som sa jouninom. Teraz som dosť silná, aby som ochránila svojich priateľov. Zajtra prídem opäť. Odpočívaj v pokoji, láska moja,“ otočila sa so slzami v očiach a pokračovala domov.

Bolo asi päť hodín ráno. Naruto pomaly otvoril oči a chvíľu len tak sledoval strop svojho stanu.
„Fuj,“ vzdychol si, „ to bol ale divný sen.“ Pretrel si svoje modré oči a začal sa obliekať. Natiahol si na seba nohavice a vyšiel zo stanu.
Postavil sa pred stan a zahľadel sa na postavu ležiacu o kúsok ďalej v tráve. Ihneď v nej spoznal svojho senseia.
Pousmial sa a podišiel ku nemu. V rukách držal teplú prikrývku. Položil ju na neho a potuchu sa vybral do lesa.
Kráčal asi päť minút a v tom narazil na malé jazierko obklopené iba hustým lesom. Na brehu jazierka rástla vysoká tráva.
Neváhal ani chvíľku. Vyzliekol si oblečenie a uložil ho do trávi. Na sebe si nechal iba trenky a masku, ktorá mu zakrývala takmer celú tvár. Z pod masky mu vykúkali iba modré oči a blonďavé vlasy.
Postavil sa na kraj jazierka a skočil doň. Ihneď ako sa vynoril preplával na druhú stranu a naspäť.
Voda bola príjemná. Bola príjemne osviežujúca, teda hlavne v týchto horúcich letných dňoch.
Po dvadsiatich minútach kúpania sa vyšiel z vody a ľahol si na kraj jazera. Čakal až uschne. Nemal totižto pri sebe nič, do čoho by sa mohol utrieť.
Ako tak ležal v tráve premýšľal ako sa asi majú jeho priatelia.- Istotne už na mňa všetci zabudli. Zíde z očí, zíde z mysli.- pomyslel si Naruto a ďalej hľadel na ranné slnko ako lenivo vychádza na obzor.
Už bol úplne suchý. Obliekol si teda nohavice. Tričko ešte nechal tak, pretože sa chystal trénovať.
Začal tvoriť pečate. Boli to dve série pečatí asi po pätnásť. Zrazu sa pred ním zjavili dva klony. Oba klony mali v očiach Sharingan.
„ Ako je to do pekla možné?“ neveriacky hľadel samému sebe do očí a nevedel čo si mal o tom myslieť.
Zrazu mu to došlo. Včera mal rozhovor s Jiraiyom. Ten mu povedal, že je napoly Uchiha, napoly Hyuuga.
„ Dobre, chlapci,“ začal Naruto príhovor k svojím klonom.
„ Dvaja budeme bojovať spolu s použitím taijutsu a ty sa budeš vedľa snažiť nájsť v sebe Byakugan.“
„ Hai,“ povedali klony zborovo.
Tak ako povedal tak sa aj stalo pravý Naruto bojoval so svojím klonom a druhý klon išiel obďaleč a snažil sa ovládnuť Byakugan.
Asi po desiatich minútach sa stalo čosi zvláštne. Narutov klon pribehol k zápasiacej dvojici a povedal im, aby zastavili boj.
Obaja Narutovia sa zastavili. Klon, ktorý ich súboj zastavil hľadel do zeme a keď už ho pravý Naruto chcel vyzvať aby prehovoril. Klon začal rozprávať.
„ Nepodarilo sa mi aktivovať Byakugan, ale stalo sa niečo iné. Niečo, čo sa nedá opísať. Musíš to proste vidieť.“
„ No tak čo je to už mi to povedz.“
„ Dobre,“ klon zdvihol hlavu a pozrel sa na pravého Naruta.
Ten ostal v úplnom šoku. Pozeral sa do tváre svojho klonu a uvidel niečo, čo vystrašilo a zároveň ohromilo.
Klon mal okolo očí vystúpené žili ako má užívateľ Byakuganu ale jeho oči neboli ako Byakugan boli čierne ako noc. A v strede očí mal tak ako Sharingan tri bodky čo spolu tvorili kruh.
Naruto neváhal ani chvíľku. Zrušil klon čo mal tieto oči a čakal kým sa na neho prenesú jeho skúsenosti.
Pár sekúnd stál nehybne a keď otvoril oči mal ich ako jeho klon predtým.
„ To je úžasné,“ povedal nadšene. Jeho zrak bol dokonalí. Videl všetko. Zrnká prachu ako letia vzduchom. Videl ako sa dvesto metrov na sever od neho pomaličky prechádza majestátny jeleň.
„ To je úžasné, s týmito očami dokonca vidím aj to aké podstaty je schopný protivník predo mnou používať. Vidím všetko aj to ako je na tom nielen s chakrou ale aj s fyzickou a psychickou stránkou.“
„ No tak skúsime čo tie oči dokážu v pravom súboji. Ideme na to,“ zvolal klon a rútil sa Naruta.
Ten mu v pohode uhýbal. Vlastne dokonca sa mu zdalo, že občas vidí aj to, čo má na mysli.
„ Tak a teraz je rad na mne aby som ti ukázal, čo dokážu moje oči,“ povedal Naruto a bodky v jeho oku sa začali točiť. Klon mal stále aktivovaný Sharingan a nechápavo na to hľadel.
Pravý Naruto ho chytil do genjutsu. Bolo to niečo podobné ako Tsukuyomi, ktoré používa Itachi Uchiha.
Naruto donútil svoj klon aby sa vzdal. Ten bol aj so svojim Sharinganom úplne bezmocný. On bol v genjutsu uväznený pol roka ale v skutočnom svete neprebehla ani minúta.
Zrušil svoj klon a bežal svoje zistenie ukázať svojmu senseiovi. Prišiel práve včas. Jiraiya sa práve zobudil. Keď v tom ..
„ Senseeeeei!!!“
Kričal na neho niekto z diaľky. Bol to Naruto. Upaľoval k nemu ako len mohol. Jiraiya premýšľal čo sa stalo.
„ Sensei, ráno som si bol ako vždy zatrénovať, tak som vyvolal dva dokonalé klony. Jedného som poslal vedľa aby sa pokúsil nájsť v sebe Byakugan, ja som zatiaľ bojoval s druhým klonom. Asi po desiatich minútach náš súboj zastavil klon, ktorého som poslal vedľa a ... no a v očiach mal toto,“ Naruto zavrel oči a hneď ako ich otvoril tak tam mal svoju novú očnú techniku.
„ Čo je to za Doujutsu?“ opýtal sa užasnuto sannin.
„ Ja neviem. Podľa všetkého to je kombinácia Sharinganu a Byakuganu. Vidím s tým dokonale vidím aké elementy chakry ste schopní používať, vaše pohyby skôr ako ich urobíte a vidím perfektne do vzdialenosti päťsto metrov,“ dokončil svoj výklad Naruto.
Jiraiya bol uhúrený. Ešte nevidel žiadnu tak silnú očnú techniku.
„ Dobre, ukáž mi, čo to tvoje Doujutsu dokáže.“
„ Iste, sensei. Začneme s genjutsu.“ Jiraiya sa udivene na neho pozrel, pričom mu padol pohľad na jeho oči.
Naruto ho v tom okamihu chytil do genjutsu.
„ Sensei, toto je niečo ako Itachiho Tsukuyomi akurát, že lepšie. Hneď vám vysvetlím aj prečo. Môžem vám totižto znova ukázať tie najhoršie zážitky. V tomto svete môže ubehnúť rok a vonku to bude necelá minútka a navyše, nepotrebuje to nejako veľa chakry.“
Naruto uvoľnil svoje genjutsu. Stáli oproti sebe a nechápavo na seba hľadeli.
„ Fajn,“ zvolal sannin, „ dáme sa do tréningu.“