Putá rodiny - 04. časť

„Máš pravdu, veľmi dlho...“ Vyšlo z neho a stále na ňu neveriacky hľadel.
Uškrnula sa, ale nebolo to nič príjemné. Jej tvár bola zlovestná a muž sa zachvel.
„Čo tu robíš?“ Zalial ho chlad.
„Mám tu prácu,“ zasmiala sa. „Vieš, veľa vecí sa zmenilo.“ Zvážnela.
„Akú prácu?“ Náhlym popudom zovrel zbraň, tak silno, až ho to samého prekvapilo.
Vystrela sa a vietor jej mierne zvlnil plášť. Červené obláčiky sa pohli ako ich práve originály na oblohe. „Bohužiaľ nič príjemného pre vás.“ Pozrela sa na štvoricu ľudí pred sebou.
„Takže ty si člen Akatsuki?“ Ozval sa Shino.
„Sestrička...“ Spravila k nej krok Hinata, ale Amiko ju zadržala.
„To už nie je tvoja sestra. Alebo nie tá stará Hanabi, ktorou bývala.“ Povedala jej.
„Máš pravdu, nie som taká. Ešte to by mi chýbalo. Veď práve preto som odišla z domu. Aby som sa stala niekým. Silnou osobou so slobodnou voľou.“ Milo sa usmiala Hanabi. „Nebojte sa, nebude to dlhé stretnutie. Urobím, čo mám a pôjdem.“
„Tak už to konečne povedz!“ Skríkol Kiba. Nemohol sa na ňu dívať. Bolo mu zvláštne pri tom na srdci...

„Prišla som pre Amiko. Je moja terajšia úloha.“

Zavládlo ticho. Po pár sekundách Kiba na ňu pozrel. „Nedostaneš ju.“ Otočil sa. „Bežte, keď vám poviem.“

„Nech už plánuješ čokoľvek, vedz, že tu nie som sama.“ S týmito jej slovami vyšiel Deidara s Tobim.

Všetci štyria sa zomkli k sebe chrániac Amiko, ktorá bola v strede.

„Prečo to musí byť takto? Nechcem vás zabiť všetkých,“ vravela im, ignorujúc Deidarovo zasyčanie.
„Svojich priateľov? Rodinu? Han, čo sa to s tebou stal?“ Hinata začala plakať, ale potom sa spamätala. Aktivovala Byakugan a postavila sa do bojovej pozície. Hanabi bola síce jej sestra, ale bola zbeh a vrahyňa. A ona musela chrániť Konohu a ľudí, ktorých mala rada, hoci jej to lámalo srdce.
„Výborne sestrička. Vidím, že si konečne silná. V to som dúfala.“ Hanabi si tiež aktivovala jej Kekkei.

Na pár okamihov nastalo ticho a kľud. Po tom ako keby ich niekto odštartoval, sa začal boj. Deidara sa vrhol na Shina a Hinatu.
Tobi sa z ničoho nič postavil do cesty Kibovi, ktorý išiel na pomoc Amiko.
Tú si vzala na starosť Hanabi.

„Dlho ste už spolu?“ Ozvala sa znechutene.
„Čo ťa je do toho?!“ Naštvane jej odvetila Amiko.
„Vôbec nič. Len ma prekvapilo, s akým úbožiatkom sa to zahadzuje.“ Uškrnula sa Hanabi.
„Keby si nebola ušla, možno by si s ním bola ty. Vidíš, o čo si prišla? Mala by som sa ti asi poďakovať. Ale na to ti kašlem!“ Amiko sa na ňu vrhla, ale veľký účinok jej útoky nemali.
Za pár okamihov bola odzbrojená a kľačala pred Hanabi. Tá mala v tvári zamyslený výraz, ako keby sa jej ani tá bitka nedotýkala.
„Máš asi pravdu. Keby som nebola odišla, veľa vecí by sa nestalo a aj zároveň stalo. Ale s tým už nič nenarobím. Teraz sme tu. A ty si moja práca.“ S týmito slovami jej pozrela do tváre a Amiko sa zachvela.
„Ty si netvor,“ šepla.
Hanabi pokrútila hlavou. „Nie som.“ Zasmiala sa. „Som netvorov pomocník.“ Naklonila sa k nej a s Amiko trhlo.
„Kiba...“ Vyšlo z nej. Posledný raz sa pozrela na muža, ktorého milovala a pomaly zavrela oči.

Nevediac ako, začul jej slabý hlas a pozeral sa tam. Zbadal Hanabi so zakrvaveným kunaiom ako stojí nad mŕtvym Amikiným telom. „Nieeeeeeeee!!!“ Vrhol sa k nim aj s Akamarom, ale v ceste mu stál stále Tobi.
„Deidara, Tobi, dohrajte sa, musíme ísť.“ Zdvihla mŕtve dievča a pozerala na Kibu. Zbadajúc v jeho očiach ten obrovský smútok, niečo sa v nej zdvihlo. Bol to hnev. A ešte niečo iné. Nevedela, čo je to, ale znervóznilo ju to.
Tí dvaja bez mihnutia oka prestali bojovať a objavili sa pri nej. Spoločne potom zmizli.

„Amiko... Nie....“ Kiba padol na kolená a päsťou búšil do zeme. Z očí sa mu rinuli slzy...
„Kiba,“ objala ho Hinata, ale striasol ju.
„Nechaj ma tak!“ Jeho hlas sa chvel od žiaľu.
Shino vzal radšej od neho Hinatu nabok, aby jej náhodou neublížil. Po pár minútach sa Kiba zdvihol.
„Vy dvaja sa vráťte do Konohy. Ja idem za nimi. Nájdem a zabijem ich. Alebo aspoň Hanabi. Život za život. Ešte bude toto veľmi ľutovať!“ Do očí sa mu vkradla nenávisť a zlosť.