„Spravodlivá pomsta?!“ 02 – Cukráreň

2. kapitola : Cukráreň

Na prvý pohľad vyzeral mŕtvy. Ale na sekundu videla pohyb ruky smerom k Sasukemu.
„Musí ihneď do nemocnice!“ skríkla.
Sasuke vyzeral rovnako prekvapene ako ona. Možno ešte viac.
Chcela si ho od neho vziať.
„Ja ho vezmem.“ pritisol si Naruta k sebe.
Nemala čas pýtať sa čo sa stalo. Narutovi išlo o život. Stratil veľké množstvo krvi.
Prečo ho ten prekliaty Kyuubi nelieči? Otočila sa na päte a vyrazili.
Vždy si myslela, že nemocnica je blízko, ale teraz sa jej zdala neskutočne ďaleko. V nemocnici Naruta vzali sestričky a na Tsunadin rozkaz rovno odniesli na operačku. O tomto čase tu nebývalo veľa ľudí. Nemala na výber.
„Potrebujem Sakuru. Môžeš po ňu skočiť? Keby to nebolo také súrne, tak ťa neobťažujem.“ poprosila Sasukeho.
Ten sa len bezvýrazne pozeral na svoje zakrvavené ruky. Pomyslela si, že nepočul a bude musieť po ňu poslať niekoho iného.
Posledný krát sa na rohu obzrela, ale Sasuke už bol preč.

Sakura sledovala posedné paprsky slnka a pomaly sa chystala do postele.
Zrazu sa pred ňou objavil človek v Akatsuki plášti. Nemohla si nevšimnúť tu krv na ňom a na jeho rukách. Vložila čo najviac chakry do ruky a rozmachla sa, že ho trafí.
Ten jej však ruku v pohode chytil. Dal si dole kapucňu.
Sakura si myslela, že opäť sníva.
Do oči sa jej nahrnuli slzy a vrhla sa Sasukemu okolo krku.
Bolo jej jedno, že bude celá od krvi. Hlavne že sa nebránil.
Vlastne sa ani nehol. Chvíľu ju nechal vzlykať na ramene a potom sa odtiahol.
„Hokage ťa ihneď potrebuje v operačnej sále.“
Sakura na neho nechápavo hľadela. To už stihol byť aj s Hokage? A o aké vážne zranenia musí ísť, že to sama nezvládne?
„Ide o Naruta.“ doplnil Sasuke.
„Naruto sa vrátil?“ vyhŕkla.
Sasuke len bezvýrazne prikývol.
„Ale...“
„Už bež.“ prerušil ju „Naruto ťa potrebuje.“
Sakura sa mu naposledy zadívala do tých čiernych oči a bežala do nemocnice.
Keď sa obzrela, Sasuke tam už nebol.

Operácia trvala takmer dve hodiny. Snažili sa čo mohli, napriek tomu bol však stále v ohrození života.
Sakura tam pri ňom sedela a dúfala, že sa preberie. Vedela, že je to zbytočné.
Odkedy si sadla k jeho posteli, nedokázala zastaviť príval sĺz.
Výsledok operácie bol taký, že pokiaľ ho Kyuubi do dvadsiatich hodín nezačne liečiť, tak na osemdesiatpäť percent umrie.
Oproti nej, z druhej strany Narutovej postele sedel Sasuke. Keď skončili z operáciou, našla ho sedieť vonku na chodbe pred operačkou. Keď Naruta prevážali, bez slova sa zdvihol a sadol si presne na miesto, kde sedí teraz.
Len tam sedel a pozeral na Naruta.
Veľmi ju zaujímalo čo sa medzi nimi stalo.
Hokage jej povedala ako sa zrazu zjavili v jej kancelárii. Keďže nemala rozbité okná, vyvodila z toho, že sa tam premiestnili. Nevedela či sa vie Sasuke premiestňovať, ale vedela, že Naruto áno. Ten však nevyzeral na to, že by bol schopný premiestniť dvoch ľudí, ktovie odkiaľ do Listovej v jeho stave. Celé to bolo čudné.
Pár krát sa pokúsila nadviazať so Sasukem rozhovor, ale ten jej nikdy neodpovedal. Ani sa na ňu nepozrel. Vyzeral, že nad niečím úporne premýšľa.
Už bolo po polnoci. Veľmi sa bála o Naruta, ale po tej operácii bola veľmi unavená.
Oprela si hlavu o posteľ a behom minúty tvrdo zaspala.

Vonku bolo pekne už cely týždeň. Konečne ju uvidí. Veľmi sa na to tešil. Toľko brata prosil, že si na to konečne našiel čas. Vzal ho za ruku a pomaly šli po preplnenom chodníku k ich cieľu.
Nikto ho tam nechcel vziať. Že vraj „Nemám čas.“.
Chcel sa ísť pozrieť len na jedinú budovu. Na akadémiu. Nemohol sa dočkať kedy tam aj on nastúpi. Konečne tam došli. Bola to obrovská budova, pred ktorou stálo niekoľko ľudí. Rodičia čakajúci na svoje deti.
„Aj ja budem výborný ninja. Tak ako si ty.“ povedal nadšene bratovi.
Ten sa na neho milo usmial.
„O tom nepochybujem..... nechceš zmrzlinu?“ spýtal sa.
Rozžiarili sa mu oči. Vzal brata za ruku a ťahal ho k cukrárni. O necelé dva metre sa však zastavil. Na hojdačke pred akadémie sedel chlapec.
Len tam sedel a smutne hľadel do zeme.
„Kto je to?“ spýtal sa brata.
Ten sa pozrel tým istým smerom a na sekundy sa mu zazdalo, že sa chmúri.
„Ja nepoznám všetkých ľudí v Konoha. Ak chceš, spýtaj sa ho.“ navrhol.
Ihneď sa rozbehol k nemu a zastavil sa až meter pred ním.
„Ahoj. Ja som Sasuke. Sasuke Uchiha. Ako sa voláš ty?“
Chlapec sa nechápavo pozrel na čiernovlasého chlapca.
„Hovoríš so mnou?“
Sasuke zažmurkal. Čo je na tom také zvláštne?
„Áno. Vidíš tu ešte niekoho?“
Blonďavý chlapec mierne sčervenal.
„Prepáč. So mnou sa zas tak veľa cudzích ľudí nebaví. Vlastne žiadny cudzí človek. Som Naruto Uzumaki.“ zašomral.
„Teší ma Naruto. Prečo sa s tebou nebavia?“ spýtal sa zvedavo.
Chlapcova tvár posmutnela.
„Netuším. Správajú sa ku mne akoby som im všetkým niečo urobil. Ale ja o ničom takom neviem. Prisahám, že...“ vtedy zastavil.
Všimol si, že už prišiel aj Sasukeho brat. Vyľakane naňho pozeral.
„Toto je moj braček Itachi.“ predstavil svojho brata.
„Hejže môže isť s nami na zmrzku, že Itachi?“ prosíkal Sasuke.
„Jasné.“ usmial sa Itachi.
To bolo dobre znamenie. Itachi sa neusmieva na veľa ľudí.
Naruto sa na Sasukeho vyjavene díval.
„Tak ideš?“ spýtal sa Sasuke a podal mu ruku.
Naruto na ňu neveriacky pozeral. Vyzeral, že sa každú chvíľu rozplače.
Keď zovrel jeho ruku, Sasukeho ho hneď ťahal do cukrárne.

Keď na to teraz spomínal, bol to zvláštny pocit.
Bolo im len päť, ale ako veľa sa odvtedy zmenilo. Bolo to ich prvé stretnutie. Ani len si nepamätal, čo ho na ňom zaujalo.
Vtedy netušili čo sa stane. Netušil, že jeho rodičia čoskoro zomrú. Vtedy bol šťastný.
Zato Naruto bol veľmi nešťastný. Taký malý bojko.
Teraz boli obaja úplne iný.
Jeho zmenila minulosť. Smrť jeho rodiny. On žil ešte stále v spomienkach na rodinu.
Ale Naruta zmenila budúcnosť. Zmenil ho jeho sen. Spomienky boli preňho bolestivé, ale nebránili mu ísť ďalej.
Začal takisto od nuly. Tak v čom je rozdiel?

Celé to bola jeho vina. Prečo tam len Naruto prišiel?
Netušil, že tentoraz sa ukáže osobne. Myslel si, že to bude zase len klon. Keď zomrie, bude to len jeho chyba.
Ak zomrie, do smrti si neodpustí, že zabil svojho priateľa.