Lost in the darkness

Stratený v temnote, vďaka vlastným omylom byť,
zo svojho života nádej vyhubiť.
Výčitky svedomia len nemo vnímať,
na všetko cenné iba pomaly zapomínať......

Tieňmi svojich činov prenasledovaný
pomaly si v kúte liečiš večné rany.
Omylmi života vlastného zastrašovaný,
kým sa ti otvárajú pekelné brány.

Diabol ťa už čaká,
do svojej náruče ťa láka.
Vzoprieť sa mu snažíš,
no márne sa mu brániš.

Temnota teba i tvoje vnútro pohlcuje,
to, čo kedysi srdcom bývalo, teraz už len slabo bije.
Umierajúcim pohľadom sa dívaš na krvou pošpinené ruky.
Ľutuješ, že milovaným si spôsobil toľké muky....

Zoslabnutým hlasom prosíš o odpustenie,
no tie slová sa iba strácajú v temnote.
Prekračuješ bolestne prah na druhý svet,
bez odpustenia, bez lásky či priateľstva, viac už v tebe nádeje niet...

Smutno sa obzeráš poza seba, či tam nie je niekto,
pred tebou brána žeravá, za tebou oslepujúca beloba,
a v nej iba ty sám, viac už nikto.....
Na pleciach vláčiš ťarchu vlastného bremena,
márne prosíš o odpustenia, tá už navždy ostane nemenná....

Na samotársky život sám sebou odsúdený,
trpko pociťuješ príchuť vlastnej viny.
Stratil si sa v temnotách svojich skutkov a slov,
naveky už iba zostaneš súčasťou nevyplnených sľubov a snov....