Zrkadlo

Noc zahalená v pevnom objatí čierneho rúcha,
a v ňom osamelý muž v zajatí vlastného ducha.
Nikoho nesmel ušetriť, vždy chcel byť iba ten prvý,
telo mal slabé, ruky zmáčané potokmi cudzej krvi.

V tichom vánku počuť hlasy tích, ktorích si z rozmaru zabil,
cynická maska spadla, lebo osud bol tým, čo sa na tebe bavil.
Ukazuješ svoju pravú tvár? Ty, Itachi, ktorý ovládol Uchiha klan,
Tvoje meno je tvojím prekliatím, tvojím osudom je umierať sám.

Všetci ťa budú považovať za vraha, zradcu či prehnitého klamára,
urobil si iba to, čo si musel, aj keď tvoja vlastná vôľa váhala.
Výkriky nevinných sa vraj šírili s tónom tvojho šialeného smiechu,
úmysel sa stal zločinom, dôvod toho konanie však zostane v hriechu.

Musíš čeliť skrytým démonom v tom zrkadle, do ktorého hľadíš so zlobou,
privolal si na seba prekliatie, a to len preto, že si vzdoroval vôli Bohov.
Príde deň, keď sa trpká bolesť vytratí a večné utrpenie vo večnosti pominie,
keď on roztopí všetok ľad, čo v tebe zostal, a to kryštáľové zrkadlo rozbije...