Sakurin dopis

Prší, asi je to ten správny čas, možno iba myslím na veľa vecí, možno cítim, že na niektoré veci nechcem zabudnúť. Ešte som iba začala a už plačem. Nemala by som, to hlúpe počasie. Spomienky smutné, bolestivé, niektoré smiešne a všetky, ktoré obohatili môj život, moje srdce... chýbaš mi. To nepopriem, aj keď na začiatku to bolo všetko iné.
Ani som sa o teba nezaujímala, teraz keď nad tým premýšľam, je to veľká škoda, vždy si bol istým spôsobom výnimočný, aj keď ľudia v tebe videli inú výnimočnosť, báli sa ťa, nenávideli ťa. Sama si neviem predstaviť, že by mnou niekto takto opovrhoval, a už vôbec nie všetci. Bol si sám, sám, tak ako nikto. Možno si sa bál toho, že sa staneš ničím, áno, preto si bol taký aký si bol, a ja som ťa za to neznášala. Prečo sa usmievam? Teplý úsmev cez slzy, ako keď spoza upršaných mračien výjde slnko. Áno, bol si pre mňa slnkom. Strelený, ulietaný a neschopný ninja, ktorý sa stále smial. Možno som doteraz nepochopila dôvody, pre ktoré si si vybral tú najlepšiu cestu, akú si človek v tvojej situácii môže vybrať. Dokázal si to, nebolo to rýchlo, ale postupne, najprv jeden, potom dvaja, až ťa nakoniec uznala celá Listová. Teraz po takom dlhom čase som pochopila, že jediný, kto vedel, ako sa cítiš, bol Sasuke-kun. Obaja ste zdieľali podobný osud samoty, a aj keď som vtedy bola smutná, som len rada, že mi Sasuke povedal, že ničomu nerozumiem a že som otravná. Mal pravdu, bola som hlúpa. Potom, čo sme sa stali shinobi a boli sme jeden tým, ty, Sasuke-kun, Kakashi sensei a ja, boli to najkrajšie chvíle v mojom živote, bola som naozaj šťastná. Bolo to hlavne kvôli Sasukemu, viem že to vieš, ale nakoniec si to bol hlavne ty, kto ma zmenil. Sasuke-kun nakoniec odišiel, ale ty si ostal, bol si so mnou, aj keď si vedel, že mám rada jeho. Myslím, že si bol najlepším priateľom, akého som kedy mala, aj keď trošku unáhlený, neuhladený a perverzný, keď si na to spomeniem, vždy sa musím smiať. Ale to najúžasnejšie bolo, že vždy, keď som to potrebovala, bol si tam a urobil si všetko pre to, aby som bola šťastná. Toto ti nikdy nedokážem vynahradiť. Stále sa cítim len ako bremeno, o ktoré si sa musel starať a zachraňovať ho. A aj keď som ti dala sľub, že budem silnejšia a ochránim aj ja teba, nakoniec som to nikdy nedokázala. Spomínam si, keď ťa ovládol Kyuubi, chcela som ti pomôcť, videla som, ako trpíš, nezniesla som to, ale nedokázala som urobiť nič, nič pre človeka, ktorý pre mňa robil všetko. Kapitán Yamato mi povedal, že aj to málo, čo pre teba robím, je dôležité a že to pre teba veľa znamená. Myslím, že som tomu chcela veriť. Vždy, keď som sa pozrela do tvojich očí a ty si si dal ruky za hlavu a uškrnul sa, bola som šťastná, pretože som cítila, že si rád, že som s tebou. Možno stačila len moja prítomnosť, aj keď hlboko vnútri som vždy chcela, aby si vedel, čo pre mňa znamenáš.
Tsunade-sama povedala, že máš výnimočný dar, dokážeš ľudí, tým že ťa spoznajú, prinútiť vždy si na teba vsadiť. Mala pravdu, vždy, keď som videla ako sa ľudia pri tebe menia, nevedela som pochopiť, ako to robíš. To tá tvoja povaha, výbušná a energická a predsa úprimná. U teba som najviac videla ohnivú vôľu Sandaime Hokageho. Stačila tvoja prítomnosť a všetko bolo iné. Tsunade sama sa nikdy toľko neusmievala, ako keď si bol v jej blízkosti, možno to nebolo vidieť, ale bola šťastná, keď ťa videla. Jej oči boli také živé, myslím že sa stala Godaime Hokage iba kvôli tebe. Nakoniec ťa ľudia v Listovej nielen uznali, ale bol si pre nich dôležitý, pre mňa dôležitý.
Vráť sa mi, Naruto!