Príbeh na dobrú noc

Príbeh na dobrú noc

" Mami mami povedz mi rozprávku" žadonilo malé dievčatko
" Rozprávku? "
" Ano niečo romantické napríklad hmm ako ste sa spoznali s ockom"
Ružovlasá žena sa pousmiala.
" Ako sme sa spoznali?"
" Ano"
" No vlastne my sme sa poznali s akadémie."
" Aha a ako ste no ako že ste spolu a tak"
" Ach no vidím teba od toho neodradím že?"
Dievčatko pokrútilo hlavou. Žena sa zvonu usmiala a začala rozprávať.

" No vtedy som mala 13 takže daaku extra romantiku nečakaj.
Bola hlboká noc. Mesiac krásne svietil a ožaroval všetko okolo seba. Ja som sedela na strome nedaleko tréningového pola kde sme trénovali ako tým. Plakala som."
" A prečo si plakala mami?" prerušilo ju dievčatko.
Mama ju zahriiakla.
" Neprerušuj ma lebo ti nič nepoviem. Dievča potom ztíchlo.
Plakala som kôli jednímu chlapcovi. Bol so mnou v týme. Všetky dievčatá ho obskakovali ale iba ja som ho naozaj milovala. A on nás opustil odišiel za pomstou a bla bla. Môj plač počula jedna osoba. "
DIevčato sa na mamu pozrelo z nádejou že to bol jej otec.
" Ano bol to ocko. Sedel na streche jedného domu.
Počul plač tak sa priblížil. Ja som už nič nevnímala tak som si ho nevšimla. Dokonca som stratila rovnováhu a s toho stromu som spadla. Čakala som tvrdý náraz a na miesto toho som spadla do mäkkučkého piesku.Obzrela som sa na môjho záchrancu. Nečakala som jeho. Od neho by som čakala že ma ešte naschval nechá spadnúť tak ma to príjemne prekvapilo.
Ehm dakujem podakovala som mu. On nič nepovedal len si ku mne na zem prisadol.
Prečo plačeš? spýtal sa ma aj ked asi vedel odpoved.
J-Ja nevdela som čo mu mám povedať.
Nemusíš o tom hovoriť ale asi viem o čo ide
Bola som rada že som to nemusela rozoberať.No ke dpovedal to že asi vie o čo ide tak som sa zarazila ako to on mohol vediet. Bol nemilosrdný vrah.
Asi viem čo si teraz o mne myslíš že ja také monštrum sa zaujímam o ludské city
N-Nie tak som to nemyslela ja ťa nepokladám za monštrum v-ved aj Naruto má v sebe démona
Gaara sa pousmial čo ma dosť prekvapilo. Potom sa mi prihovoil.
Plačeš kôli Sasukemu však?
Ja som nemo prikývla.
Máš ho rada čo?
Ja som len znovy prikývla znova sa mi do očí drali slzy. Gaara ma objal okolo ramien. Mna to fest prekvapilo ale bolo mi s ním príjemne aj ked ma vtedy v lese skoro zabil.
Chvílu sme tam takto v objatí sedeli no potom som sa zdvihal že by som už mala isť. Ešte som mu aspon tri krát podakovala a zmizla som. Na druhý den som bola ako vymenená cítila som sa lepšie. Aj myšlienka na Sasukeho neprinášala až takú bolesť ale stále sa mi chcelo plakať.
Všetkým sa zdalo divné že sa moje správanie zmenilo z jedného dna na druhý. Všetci sa ma pýtali čo sa stalo ale ja som im nevedela odpovedať pretože som to sama nevdela.
Večer som znova prišl ana to isté miesto. Ešte bol západ slnka ktorý som tak milovala a ešte milujem. Po chvíli sa tam znova objavil Gaara.
Ako vidím už ti je lepšie
Hai a ešte raz ti dakujem je to aj čiastočne kôli tebe ehm vieš mám taký pocit ako keby si ma chápal ako keby si vedel ako ma tá osamelosť ktorú bez Sasukeho prežívam zožiera a asi kôli tomu som dnes o niečo štastnejšia.
Gaara sa usmial. Rada som videla jeho úsmev. Nevedela som prečo ale akokeby mi dodával silu. Prisadol si ku mne a spolu sme pozorovali západ slnka. Ked zašlo objavili sa prvé hviezdy. Gaara nad nimi žasol. ¨
U nás v Sune nie je nočná obloha taká krásna ale západ slnka stojí za to
Tak to sa naň niekedy musím prísť pozrieť odpovedala som mu so stopercentnou istotou.
Nočná obloha ma akokeby začarovala a pomaly uspávala. Zaspala som. Ráno som sa prebudila na lúke prikrytá vrstvou piesku. Vedla mna sedel Gaara. Celú no určite oka nezažmúril. ¨
Gaara prihovorial som sa. Uprel na mna prenikavý pohlad.
Piesok čo ma obaloval ako jemná perina sa vrátil do jeho tykve.
Dnes odchádzame oznámil mi.
Cítila som strašnú úzkosť. Hned som sa mu hodila okolo krku. Gaara súdiac podla jeho výrazu nič podobné nečakal.
Arigatou Gaara strašne moc ti dakujem
Zničoho nič mi začali tiecť slzy
A-a slubujem ti že na ten západ slnka sa prídem pozrieť odtiahla som sa. Slzy mi stále tiekli po tvári. Gaara mi ich prstom zotrel.
A Sakura?
Ano?
Prepáč mi to čo sa stalo v lese ja ..
odpustené usmiala som sa. Gaara tiež a v okamihu z neho ostal len sypký piesok. Znova som mala pocit ako ked odišiel Sasuke. Boli sme spolu síce len dva dni ale mala som pocit že to bola večnosť. Znova som plakala. Prešlo už pár týždnov a mne sa znova vrátila pochmúrna nálada ktorú som pred tým mávala.Nikto o mojich stretnutiach s Gaarom nevdel vlastne som to ani nechcela nikomu povedať. Bolo to moje vlastne naše malé tajomstvo ktoré ma zožieralo a aj naplnovalo pokojom.
Vtedy som sa bolesti zbavovala tréningom. Trénovala ma Tsunade a dosť som zosilnela. Po dvoch rokoch sa vrátil Naruto a hned sme dostali prvú misiu. Zachrániť Gaaru. Ked nám to Tsunade oznámila mala som pocit že sa stalo niečo zlé. Naruto bol z toho dosť mimo a musela som ho upokojiť lenže ako ked ja sama som bola mimo. Ked sme ich našli myslela som že zomriem aj ja.
" He? ako aj ja?" znova vyzvedala maličká.
" Akatsuki o nich ti už Temari-san vravela Gaaru uniesli aby z neho vybrali Shukaku piesočného démona. Spravili tak. Démona vybrali ale tým zabili Gaaru. Malá sa vydesila. Sakurin pohlad ju však upokojil. Snažili sme sa dostať Gaarovo telo nazad čo sa nám aj podarilo.
Skúšala som ho vyliečiť ale bolo neskoro. Potom prišla Chiyo-baasama a Gaaru oživila výmenov za jej život. Vrátili sme sa do Suny kde sme mali ostať ešte pár dní kôli Kakashiho zranení. Gaaru tiež hned poslali na ošetrovnu.
Ja kedže som sa strašne nudila a do západu slnka bolo ešte daleko pomáhala som v nemocnici. Mojím posledným pacientom bol Gaara. Ked vošiel do ordinácie zaregistrovala som jeho mierne prekvapený výraz. Po jeho " zmrtvychvstaní" si nevšímal kto všetko okolo neho je a ja som bola medzi tými všetkými. ¨
Ahoj no pod dalej povzbudila som ho.
Gaara vošiel . Stále sa na mna nejak divne tak zajato pozeral kým som niečo písala.
No tak vyzerá to že si zdraví ako rybyčka až na pár škarancov na pravej ruke na to sa ti pozriem vstala som a presunula som sa k nemu. Gaara si sadol a vyhrnul si pravý rukáv. Nebol to len škrabance ale poriadne hlboká rana.
Toto že je škrabanec? vydesila som sa.
Ehm no snažil sa to Gaara nejak ukecať.
Znova vypadal tak nevinne. Chvíli som na nho len tak civela no hned som sa spamätala a začala som mu ošetrovať ruku. Trvalo mi to dorbrô hodinu pretože v ruke mal stle Deidarovu hlinu tak som to musela velmi opatrne vyberať. Gaara sa táril normálne ale bolo vidieť že ho to bolí kedže zatínal päsťe.
Bolo už asi šest hodín ked som bola hotová. Gaara sa pozrel na hodiny. Schmatol ma za ruku a ťahal preč. Ja som strašne sčervenala ani neviem prečo ale sčervenala som. Došli sma na zraz nejakej velkej skaly. Sadli sme si n ajej okraj a upreli zrak na západ slnka. Ja som nad ním žasla. Farby žltej oranžovej a červenej sa striedali v nekonečnom tanci ktorý nas tak hypnotizoval.
Gaara bol rád že sa mi to páči.
Páni tak toto je sto krát lepšie ako v Konohe poznamenala som.
No ale tak u vás je krajšia nočná obloha
No tak to posúdim až ked zapadne slnko.
Chceš tu zostať celú noc?
A prečo nie
No pretože v noci teplota o dosť klesne zosmutnela som no nemienila som odísť.
No tak zamrznem ale aj tak to chcem vidieť
Ach si tvrdohlavá vieš to?
Heeh viem a kto nie je?
Noo čo ja viem žeby hmmm ja? na tomto som sa pekne dlho smiala.
Ty? no určite Gaara na mna vrhol pohlad nevinného mačiatka. Nemohla som mu odolať. Teraz som sčervenala ešte viac ako pred tým. Gaara tiež chytil rumenec do tváre. Asi nechápal čo sa s ním deje.
Počas nášho sebepozorovania už slnko zašlo a nahradili ho hviezdy. Boli malé ale bolo ich viac. Nežiarili tak ako v Konohe mal pravdu. Ale mal pravdu aj v tom že sa poriadne schladí. Začínala som drkotať zubami. Gaara si to všimol a znovu ma prikryl jeho piesok ako keby to bola perina. Ležne on tak sedel len tak ako prišiel.
N-Nie je ti zima? spýtala som sa.
Ehm už som si zvykol. snažil sa vyhovoriť ale bolo vydno že mu už fialovejú pery. Nedbala som na nho a stiahla ho k sebe pod jeho pieskovú perinu. Moja červen v tej noci nešla videť ale poviem ti mohla by som vredy konkurovať tvojej hlave. (dievčatko malo červené až bordové vlasy)
Spolu sme tam zaspali. Ráno ked som sa zobudila boli sme v dosť čudnej polohe. No nie čudnej ale proste sme sa objímali.
" Koksoo" písklo dievčatko.
" Ja ti dám kokso ked som sa ráno prebrala a ležala som na jeho hrudi bol to divný ale zároven velmi upokojujúci pocit taký som necítila ani pri Sasukem. Teraz som už na sto pro vedela že som sa do Gaary zamilovala. No ale ešte sme museli docieliť aby to nejak zistil aj on.
No neviem ako to spravil ale na druhý den za mnou prišiel. Ja som sedela v izbe a čakala som na Naruta ktorý sa sprchoval už sme mali odísť.
Zaklopal. Ja som otvorila. Gaara vošiel dnu.
Ehm j-ja Sakura preglol c-chel by som ti niečo povedať koktal nevedela som čím to je až kým to nevyslovil.
"Milujem ťa?!" prerušilo ju dievča.
" Nie" vyvrátila jej odpoved žena. " Lúbim ťa haha"
" Ale ved v tom nie je žiadny rozdiel?"
"Noa"
" a čo potom čo si spravila"
" No bola som prekvapená a bola som aj stráášne rada. Objala som ho a zašepkala do ucha ža aj aj jeho.
" Pobozkať"
" Ved hej hej akurát som to chcela povedať no a odtiahli sme sa od seba a pobozkali sme sa. No a naše neštastie vyšiel práve ked sme boli v najlepšom Naruto z kúpelky. No potom dostal Naruto pár cez držku ale prežil a ja s Gaarom sme pokračovali. Bol čas vrítit sa späť do Konohy."
" A čo odišla si? si tam ocka len tak nechala?"
" Asi nie ked si tu ty. Do Konohy som sa vrátila ale hned som oznámila Tsunade, že sa stahujem do Suny. No a potom sme sa s Gaarom vzali a o pár rokov si sa narodila ty. "
" A ako som sa narodila?"
Tak toto už Sakura rozprávať nemienila a malú uložila. Vyšla z jej izby kde ju čakal Gaara.
" Ked už sme pri tom ako vznikla naša dcéra mohli by sme si obstarať aj druhú nemyslíš"
" Že váhaš" a spolu s Gaarom zmizli v priestoroch domu.