Čierny drak časť 38: Odchod

-Ja tú ruku vážne necítim...................- Dubos bol stál na suti, ktorá tu bola z jeho boja proti jeho nepriateľovi. Pravú ruku dal dole a dotkol sa jeho znehybnenej ľavice. Nerozmýšľal nad zranením, ani nad tým, či sa k nemu niekto neblíži, aby sa mu pomstil. Chcel sa pohnúť, ale jeho telo už stratilo toľko krvi, že nedokázal ani udržať otvorené viečka.

„To nie je možné !!! Žiadny človek na zemi by nedokázal poraziť Jednotku !“ Ahashi sa konečne zmohol na len na výkrik a na nič iné. V jeho očiach sa miešal strach a hnev. To bol dôkaz, aký zbabelec a slaboch to bol, už vôbec nestál tak pyšne, ako keď ho Naruto videl prvý raz.
Nie, teraz bolo vidieť utrápeného a zlomeného starca, ktorý prehral svoj životný boj.
„Ja som zlý príklad, ja nie som ako ostatní.“ Dubosové slová boli chladné a pokojné a preto Ahashiho viac vytočili ako čokoľvek iné. Vyhŕkli mu z úst sliny a kopol do svojho kresla.
„Tak teda čo si zač ?“
„Muž.............. Bez duše.“ Ako toto Dubos dopovedal, podlomili sa mu kolená a padol na dlážku.
Ahashi si odpľul, pozrel na kapitána a vydýchol si. Znova sa snažil niečo zadať do počítača. V tom mu do uší udrel prehlušujúci zvuk pripomínajúci turbínu od lietadla.
„Na tvojom mieste by som sa neotáčal.“
Ahashi sa obzrel. Zazrel Naruta s ďalším klonom ako sa k nemu blížia s rasenganom o veľkosti lopty. -On je stále ešte živý ?-
Klon s Narutom vystreli ruky a vrazili svoju techniku do energetického poľa, ktoré chránilo Ahashiho. Obrovský výbuch zahalil celú miestnosť. Biele svetlo z výbuchu sa rozlialo všade na okolo. Všetky stromy v miestnosti sa ohli od tlakovej vlny. Naruto s klonom prerazili bariéru a časť techniky vrazili aj do Ahashiho, ktorého výbuch odhodil do miestnosti. Odamma rasengan narušil statiku celej miestnosti a zo stropu začali padať obrovské kusy hory. Na strom, blízko za Narutom, dopadol obrovský balvan, ktorý mocný strom zlomil ako zápalku. Naruto nič nepočul, ani nevidel. Priblížil sa k sklenenej tube, v ktorej bola Hinata. Rýchlo chytil sklo, za ktorým bola a vytrhol ho zo steny. Tekutina, v kde bola, sa naň vyliala, ale jemu to absolútne neprekážalo. Zobral Hinatu do náručia a sňal jej opatrne jej masku z tváre. Bola veľmi bledá a slabo dýchala. Naruto jej dal preč z tváre pramienok vlasov a prešiel jej chrbtom ruky po tvári.
„Hinata ….......“
„Naruto ?“ Ticho odpovedala.
On od radosti ju objal a jej hlavu pritlačil k svojej hrudi. Hinta sa celá začervenala a stále si myslela, že toto je sen, z ktorého sa nechcela prebudiť.
„Už ma nikdy nesmieš opustiť.......... Sľubuješ ?“ Naruto zavrel oči a padol od únavy na zem. Hinata ustráchane pozrela na neho a skontrolovala, či žije.
„Naruto-kun, ty len …....spíš?“ Hinata sa celá červená naklonila nad Naruta a pozrela na jeho čelenku, ktorá bola celá zaprášená.
„Ďakujem.......“ Ešte viac sa priblížila k Narutovi a jej perami sa dotkla Narutových pier. Po krátkom bozku sa posadila a snažila sa poobzerať.
„Nemáš zač …...“ Naruto sa prevrátil a otvoril ústa. Hinata bola celá červená ako paprika, myslela na mnoho vecí.
Obrovský zosuv pôdy ju vyrušil zo snenia. Podoprela Naruta a snažila sa sním nájsť cestu von, ale všetko bolo zakryté prachom a nebolo vidieť ani na krok. Hinata spojila ruky a vytvorila pečať.
„Byakugan !“ Svojím zrakom pozrela po miestnosti, hneď našla východ a dokonca našla aj kapitána, ktorý bol stále v bezvedomí. S Narutom prešla až k nemu. Hinata pri pohľade na jeho zmrzačené telo skoro vykríka. „Kapitán, je vám niečo?“
Dubos slabo otvoril jedno oko. „Nie.“ S chladom a bez citu jej odpovedal.
Hinata sa pozrela smerom k dverám
-To je moc ďaleko, nestihnem sa vrátiť preňho, keď Naruta odnesiem. Ach čo mam robiť?-
„Kapitán môžete chodiť, keď vás podopriem?“
Dubos otvoril aj druhé oko a oboma očami sa pozrel na Hinatu. „Áno.“ Jeho hlas znel smiešne v tak vypätej chvíle, úplne kľudný hlas sa vôbec nehodil na smrť ohrozujúcu situáciu.
„Tak poďte …...“ Dubos sa pozrel na Hinatu a okolo seba.
„Hinata, vy bežte a zachráňte sa.“
„A to už prečo musíme ísť, poďte !!“ Hinata sa s vystrašeným pohľadom pozerala do jeho modrým očí, ktoré ako vždy boli bez citu alebo ľudskosti.
„Hinata-san, keby ste mňa zobrali, zomrieme všetci traja, takto len ja.“
Hinata videla, že Dubos je stopercentne rozhodnutý. Prikývla a chytila Naruta silnejšie okolo krku. Snažila sa ho čo najrýchlejšie dostať do bezpečia a ísť pre kapitána. Keď prešla asi dvadsať metrov, odtrhol sa zo stropu kameň, ktorý bol presne nad Dubosom. Hinata nemohla nič robiť, len sa pohnúť ďalej aby ich nezasypali kusy omietky.
Obrovský kus horniny padal na Dubosa, ktorý s tým istým pohľadom hľadel na svoju smrť. Kameň bol nad Dubosovým telom veľmi blízko, keď sa zrazu rozpadol na desiatky menších kusov, ktoré padali naokolo. Dubos sa zhlboka nadýchol a pozrel na červené tričko, ktoré mala jeho záchrankyňa na sebe. „To vám ale trvalo....... Sakura-chan.“
Sakura si napravila rukavicu na ruke a otočila sa na svojho nadriadeného so širokým úsmevom.
„A ešte povedzte, že ma nerád vidíte.“
Dubos si premeral Sakuru, ktorá bola celá dokaličená od svojho boja. Stúpla si k Dubosovi a podoprela ho, aby ho preniesla.
Hinata svojim byakuganom videla, ako Sakura zachránila Dubosa.
„Sakura-chan ….........“ A myslela na to, ako je rada, že kapitánovi sa nič nestane.
Hinata bola stále veľmi slabá, preto jej nosenie Naruta robilo dosť problém. Zrazu pocítila ruku na svojom pleci. Bol to Kakashi, ktorý ju chytil.
„Hinata, pomôžem ti, dobre ?“ Kakashi podoprel Naruta z druhej strany. Keď ho niesli obaja, bolo to omnoho ľahšie, ako keď ho sama niesla. Keď Naruta a kapitána dostali z miestnosti, Kakashi sa pozeral na padajúcu halu, či niekto nie je živý, avšak nič cez prach nevidel.
„Hinata, môžete sa pozrieť, či niekto ostal za nami?“
Hinata veľmi sústredene prezrela miestnosť a v tom jej pohľad zastal na jednom mieste.
„Tam …....“ Ukázala Kakashimu smer, odkiaľ videla tú postavu.
„Ďakujem …...... Prosím zoberte ich oboch, ja musím dačo ešte spraviť.“ Kakashi sa rozbehol smerom k postave. Keď k nej prišiel, zistil, že bol to Ahashi, ktorý sa opieral o strom. Mal na sebe mnoho krvi a slabo dýchal. Kakashi k nemu pristúpil a obzrel si ho.
„Vy ste Ahashi, že?“ Muž vôbec nereagoval, jediné, čo bolo počuť, bolo jeho slabé dýchanie.
„Pôjdete snami do Konohy a budete čeliť súdu proti všetkým shinobi národom.“ Kakashi ho išiel chytiť, ale v tom mu on chytil ruku a pozrel sa naň.
„Nemusíš. Nepotrebujem, aby mi niekto hovoril, že som prehral. Ja som prehral, ja to viem............. Prehral som svoj životný boj.......“ Ahashi sa silno rozkašlal a kvôli tomu si musel sadnúť, ale stále sa opieral o strom.
„Určite?“ Kakshi sa milo pozrel na Ahashiho, ako keby vôbec neboli nepriatelia. Ten sa len usmial a pozrel sa hore.
„Áno, určite.“ Kakashi sa otočil a chcel odísť.
Ahashi sa posledný krát rozkašlal. „Počkaj......“
Kakashi sa pomaly otočil a pozrel na toho utrápeného starca.
„Povedz tomu blondiakovi, aby mi odpustil, že za všetko môžem ja.“
Kakashi sa usmial a prikývol na súhlas..
„A... nech nakope Orochimara aj za mňa.“ Ahashi sa snažil rozosmiať, ale znelo to skôr ako dusenie.
„Určite mu to poviem.“ Kakashi odskočil a preskákal až von z miestnosti.