Hidan a Starý Alchymista 01

Temná bezmesačná noc, neznámi tieň opatrne našľapuje po lese.Zrazu mu pod nohou zapraskala vetvička, tieň okamžite zaujal pozíciu, pri ktorej pripomínal starý vyschnutý strom. Na čele sa mu otvorilo tretie oko, ktorým pomaly prehľadával okolie. Toto oko bolo možné vidieť iba na psychickej úrovni, takže si vás mohol tieň pokojne obzerať a vy by ste si nič nevšimli. Oko nenašlo nič, čo by mohlo ohroziť tieň a tak, stále v strehu, pokračoval ďalej, až prišiel k zasypanej jame, v ktorej Shikamaru pochoval Hidana. Tieň si kľakol a vedľa jamy nakreslil pentagram. Mnohý vymysleli rôzne druhy pentagramou, no žiadnemu nedošlo prečo je základný pentagram taký aký je a že je najlepší, zo všetkých. Tieň to vedel a na zvýšenie jeho sily položil do každého rohu jednu hrudku zeme. Pracoval s „Matkou“, takže potreboval zem. Potom, čo toto všetko urobil kľakol si na kolená, ruky položil do pentagramu a začal potichu šepkať: „Aktam rovto as a jadyv im olet akevolč, oč ej v ebet ýnavohcop!"
Pentagram sa zmenil na čiernu jamu, s hlbokým dnom ktoré sa pomaly dvíhalo, až vyšlo úplne hore. Pentagram zmizol a na jeho mieste sa objavili časti Hidanovho tela. Viečka na jeho hlave sa otvorili zbadali nádherné hviezdne nebo a prvé čo z jej úst vyšlo bolo: „K****, už som si myslel, že v tej jame skapem. Ó, Jashin budiš ti večná sláva. Ešte sa dám dohromady a na tvoju slávu ti obetujem toho s**** pankáča. Ó áno, jeho výkriky bolesti budú rajskou hudbou, pre tvoje uši a jeho krv lahodným nápojom, ktorý osvieži tvoje večne smädné pery.“
Chcel sa ešte, s plných pľúc, zasmiať, no v tom tieň zašepkal: „Usalh atarts!“ a z Hidana nevyšiel viac ani hlások. Konečne ho zbadal, no v tme videl iba obrysy, no i tak k nemu posielal nenávistné pohľady. Tieň vybral z veľkého rukávu čosi veľké. Hidan to hneď spoznal, bolo to vrece, vrece naňho. Teda skôr na to čo z neho ostalo. V mysli formuloval tie najhoršie nadávky a vysielal ich k tieňu, ten zrazu zostal stáť. Potom chytil Hidanovu hlavu, za vlasy a vylepil jej facku, že sa mu skoro omotala okolo ruky. Hidan okamžite pochopil, že neznámy vie čítať myšlienky a za tú facku mu chcel naservírovať novú várku nadávok, no skôr ako to stihol v mysli sa mu ozval hlas neznámeho: Vidím, že svoj vulgárny slovník používaš stále, dokonca si ho obohatil. No teraz budeš spať, nemienim počúvať tie tvoje vulgárnosti. Konáps!
Hidanova myseľ sa ponorila do tmy. Zaspal. V rozpadnutom stave nemohol spať, takže aj keď si to nechcel pripustiť spánok mu prišiel v hod.
Neznámy vopchal rýchlo jeho časti do vreca, položil ruky na zem a zašepkal: „Einedalhaz!“ a miesto, na ktorom ležali Hidanove časti tela, sa okamžite upratalo, takže o nejakej cudzej prítomnosti nebolo ani stopy. Teraz už mal čo potreboval a tak sa už nemusel obmedzovať. Opäť nakreslil na zem pentagram, tentokrát veľký, postavil sa do jeho stredu a zašepkal: „ Aicátropelet!“ Tieň zmizol, spolu s pentagramom. V lese nezostalo nič, čo by nasvedčovalo jeho prítomnosť. Dokonca i stopy, ktoré spravil, k miestu kde bol Hidan pochovaný, zmizli.
Keď sa Hidan prebudil s ešte trochu rozospaným hlasom zaželal tieňu dobré ráno: „Ty starý, s*** , uschnutý červ...“ ,keď v tom zbadal, že je už deň, „k*** to už je deň, hej ty s*** syn okamžite ma daj dokopy inak...“
„Inak čo? Hmm...“ ,prerušil ho tieň a pokračoval: "Po prvé volaj ma Atsim a po druhé najali si ma aby som ťa dal opäť dohromady, takže nasledujúce dva týždne strávime spolu.“
„V*** si oko, ty starý, d*** opičiak.“ ,prerušil ho Hidan.
„Tie tvoje vulgárností nebudem znášať!“ ,povedal Atsim, odkašľal si a začal zariekavať: „Ydžv, ďek as v hcatsú othot ažum aivajbo itsonrágluv hcen z hcin hci kuvz enkinuen ela ykevan enhcíts!“
Hidanovi sa zablyslo v ústach, chcel zahrešiť, no z jeho úst nevyšiel žiadny zvuk, pohybovali sa naprázdno.
„Čo to má k*** znamenať?“ ,obrátil sa k Atsimovi.
„Čo by, keď budeš slušne rozprávať bude z tvojich úst vychádzať zvuk, no vždy keď zahrešíš nevyjde z nich nič a pery sa budú pohybovať naprázdno.“
Hoci mal Atsim na hlave kapucňu, postrehol na jeho perách úškrn.
„U Jashina prisahám, že ťa zabijem, počuješ, zabijem ťa ty s......“ ,z jeho úst však nadávka nevyšla.
Atsim na to reagoval pokojným hlasom: „Ty a tvoj boh sa môžete strčiť vieškam. A už ma viac neruš, musím si pripraviť tie správne prísady a zaklínadlá, inak ťa nepremiestnim správne!“
„Ty....“ ,chcel mu odvrknúť nejakou fajnovou nadávkou, keď sa zamyslel nad tým jeho poslednými slovami.
Čo tím k*** myslel: „...inak ťa nepremiestnim správne!?"
V hlave sa mu ozval Atsimov hlas: Čo tým myslím? To je jednoduché, premiestnim ťa do nového tela. Teda lepšie povedané zvyšky duše, z kúskov tela, ktoré ti ešte ostali. Keď ťa premiestnim, v novom tele sa ti zvyšky duše opäť zrastú a tak budeš môcť celé telo používať. Keby sa, kúsky duše, nezrástli mohol by si používať iba tie časti tela v ktorých by boli umiestnené. Takže asi tak.
Nikdy som o nejakých p**** kúskoch duše nepočul, takže si si to práve vycucal s prsta, aby si sa mohol hrať na s**** múdreho. Ha, odhalil som ťa, ty k*** ,priznaj to.
A to som dúfal aspoň v štipku inteligencie, aké to sklamanie. ,podpichoval Atsim.
V*** si oko, ty...,hovoril Hidan, keď ho v tom prerušil, Dobre, dobre, nemusíš sa hneď urážať. Pozri, je to veľmi jednoduché, každé telo obýva duša a vždy, keď ti ho rozsekajú, rozsekajú aj tvoju dušu. Duša sa behom jedného týždňa zrastie, takže to nieje problém. Problém nastáva, keď je zasiahnutá povedzme „kotva“ duše. Táto „kotva“ je vlastne niečo, čo ťa udržuje nažive, aj keď je tvoje telo na kusy. Pre bežného človeka by to bola okamžitá smrť, no vďaka tomu, že na tebe zapracoval ten tvoj Šašin, je tvoja „kotva“ tisícnásobne silnejšia. Pokiaľ by, však niekto zničil tú časť tvojho tela, kde sa „kotva“ nachádza smrti by si neunikol ani ty. Na získanie silnejšej „kotvy“ treba dohodu, niečo za niečo. Ale to ti hovoriť nemusím však?
Je to Jashin, jasné Jashin, ty p*** s***syn a čo sa týka tej tvojej s*** „kotvy“ nebolo by jednoduchšie keby si mi proste prišil tie časti tela, ktoré mi chýbajú? ,spýtal sa naštvane Hidan.
Po tvojom poslednom súboji ti toho veľa, z tela, neostalo. Ostali len kusy, ku ktorým by som musel prišiť zvyšok. Jednoduchšie je prišiť, k tvojej hlave, nové telo.
Prečo práve k hlave?
Pretože pokiaľ nemusím, tak si zbytočne robotu nepridávam. Okrem toho, v nej máš tú svoju "kotvu". Existujú síce isté postupy na odkotvenie a opätovné ukotvenie avšak dušu to vždy trochu poškodí. Okrem toho tá tvoja je už vlastne zničená, takže neviem či by sa ti nové telo nestalo väzením. Rozmýšľal som nad všetkými pre a proti a tento spôsob je najlepší. Keď už o tom hovoríme predstavujem ti tvoje nové telo. ,povedal Atsim, pristúpil k vedľajšiemu stolu a stiahol z neho plachtu, ktorá ho zakrývala.
Na stole ležal muž, asi tak starý ako bol Hidan a spal. Spoznal to podľa jeho pomaly sa dvíhajúcej hrude. Zatúžil obetovať ho Jashinovi, no bez tela to nedokázal a so starcovou pomocou rátať nemohol. A tak naň len nenávistne hľadel. Starec vzal Hidanovu hlavu do rúk a zdvihol ju do výšky, mohol si tak celé, to svoje budúce telo obzrieť. Celkom sa mu páčilo, vtom zbadal na čele Jashinov znak.
Čo robí Jashinov znak na jeho čele? ,spýtal sa začudovane, v mysli.
Pre úspech je dobré mať toho tvojho boha na našej strane, takže som sa rozhodol obetovať mu život tohto muža. Jeho smrť nebude taká bolestivá akú spôsobuješ ty, no svojmu účelu postačí. Začneme s fázou číslo jedna: Obeta Jashinovi.,povedal starec ešte v mysli a začal odriekavať:„Ó ýklev nihsaj imjirp otnet rad a jarpod mán ujovs ťsonnolkán, hcen as mán oleid íradop.“
Potom vzal do rúk veľkú dýku a bodol ju do jashinovho znaku. Ten sa rozsvietil krvavo červeným svetlom a nad telom muža sa objavila veľká čierna diera. Z úst muža začal vylietať akoby prúd iskričiek a strácal sa v diere. Keď posledná iskrička zmizla v diere, diera sa zatvorila a zmizla. Jashinov znak, z mužovho čela, zmizol. Atsim dýku vytiahol a jediným, silným sekom odrezal mužovi hlavu. Vzal tú Hidanovu, odsekol malinkú časť z jeho krku, pripojil ju k telu a zašil.
Na rane, na krku nakreslil štyri malé pentagramy a odriekaval:„Ýviláp tevk, Aktamarp, Aktam, Tarb aben etvonbo toviž v otmot elet. Šidub máv ánčev aváls.“
Rana zmizla a Hidan mal veľmi zvláštny pocit.
Keď Atsim videl jeho grimasy povedal:„Viem, že máš zvláštne pocity, je to spôsobené tým, že máš nové telo. No keď doň presťahujem kúsky duše, ktoré ti ešte ostali a duša sa zrastie tieto pocity zmiznú a nové telo budeš už brať ako svoje vlastné. Zžívanie sa s novým telom ti chvíľu potrvá, no nieje to nič ťažké, ide len o čas.“
„Nechaj si tie p*** žvásty a radšej mi povedz koľko času to zaberie!“,povedal namrzene.
„Týždeň mi bude trvať, kým prenesiem všetky kúsky tvojej duše, ďalší týždeň bude trvať kým sa duša zrastie a necelý rok bude trvať kým budeš schopný 100% ovládať nové telo.“,odpovedal starec.
„K*** to snáď nemyslíš vážne?! Je mi ľúto ale toľko času nemám.“
„Je mi ľúto ale budeš si ho musieť nájsť. Je večer, takže ti prajem dobrú noc.“,povedal Atsim, prikryl Hidanove nové telo, zhasol a odišiel. Nadávajúceho Hidana si nevšímal.
Spravil pár krokov, keď v tom zastavil, obzrel sa a pozeral na zatvorené dvere. Vystrel ruku a v mysli povedal:Hcen as job enčopaz! Je mi to ľúto priateľko, ale týmto si musíš prejsť sám.
Hidan ležal na stole a čumel do tmy, zazdalo sa mu, že začína nejako tmavnúť: "K***, to nieje možné, veď je to len tma!“
V tom začul ako kúsok od neho dopadla klapka vody. Pozrel tým smerom a zbadal ako sa biela žiariaca klapka objavuje z čierno čiernej tmy, dopadá na zem a vytvára biele žiariace kruhy na neviditeľnej hladine.
Nepáčilo sa mu to a hlavne teraz, keď nemal pohyblivé telo:„To nieje dobré, to k*** nieje dobré!“
Klapiek sa začalo objavovať stále viac a viac, akoby padali z neviditeľného oblaku. Zrazu sa rozpršalo a tma sa zmenila na oslepujúce svetlo, z ktorého vychádzal neznámi hlas:„Takže ty by si chcel moje telo čo? Dobre teda, pokiaľ chceš aby sa moje telo stalo tvojím musíš ma poraziť, v súboji. Je tu trochu moc svetla, takže ho stlmím a dám ti i náhradné telo, ktoré môžeš používať v súboji. Pokiaľ chceš nejakú zbraň stačí keď na ňu pomyslíš, no pozor môžeš mať iba jednu zbraň, ja si vyberám Shinsou Sansetsu Kon. Si na rade!“
„Ty s*** s*** syn, čo si o sebe myslíš, za toto draho zaplatíš, tvoje telo bude patriť mne, vyberám si Mittsu Bure-do Gai.“,povedal Hidan a zaujal bojovú pozíciu. Neďaleko zbadal svojho protivníka, toho muža, ktorému patrilo telo, mal priesvitnú hlavu. Keď sa pozrel dolu zbadal, že on má prezmenu priesvitné telo.
„Hej ty s*** p*** hmyz, čo to mám s telom?“,zreval na protivníka Hidan.
„Moje telo ti ešte nepatrí, takže ho nemáš a namiesto toho máš energické telo. Vieš ľudské telo sa skladá z niekoľkých tiel a väčšina je neviditeľných. Iba v stave ako je tento môžeš vidieť aj ich skutočnú podobu. A taká maličkosť oslovuj ma Shinin .No dosť bolo kecou, predveď sa!“, zakričal mu späť jeho protivník.
„Chcel si to, máš to mať!“,zakričal Hidan a rozbehol sa k protivníkovi.