Sakurin plač

Sakurin plač
Bola skorá jeseň a slnko pomaly zapadalo, na ihrisku bol veľký hluk, nikto nemohol počuť jej plač.Každý sa hral ďalej, akoby tam ani nebola.Plakala.....nedokázala sa brániť proti narážkam na jej čelo.

Stmievalo sa, mraky začali sťahovať oblohu, až neostal ani jeden lúč slnka.A ona bojovala s príliš silnými nepriateľmi. Sasuke, alebo Naruto by ich určite porazili. Ale čo ona? Vždy ju chránili, mohla sa na nich spoľahnúť, boli to vlastne oni, kto ju viedol. Áno, oni sú jej nejlepší priatelia. Priatelia ktorých obdivovala, na ktorích si mohla vyliať zlosť. Robila sa múdra, no v skutočnosti, pri nich neznamenala vôbec nič... Prečo skrývala to, aká je slabá, ako jej na nich veľmi záleží, ako ich má veľmi rada. Vždy tu boli pre ňu, a teraz je len na nej, aby ich ochránila. Bojovala pre priateľov, no bola slabá aby ich ochránila. Plakala...

Len mesačné svetlo osvetľovalo tú nekonečnú tmu, ktorú tvorila noc. Kráčala v nej sama bez spoločnosti. Mohla ísť s priateľom, ale odmietla. Chcela ísť sama. Premýšľala o človeku, ktorého vrúcne milovala. No miloval on ju? Možno sa to raz dozvie. Môže ho naozaj stratiť? Rozbehla sa ku miestu kde chcela Sasukeho pobozkať. Práve keď vychádzala spoza zákruty zbadala Sasukeho... zastala. Na chrbte mal ruksak. Spomenula si, čo sa dnes stalo. Sasuke odchádzal...
Prečo...
Boli mu s Narutom zlí kamaráti, alebo nemal rád Konohu? Vedela prečo odchádza, no nedokázala mu zabrániť, aby neodišiel. Tak sa zmohla len na vyznanie lásky. Plakala...

Dokáže Sasuke milovať? Áno vedel to... Povedal jej posledné slovo ďakujem... mal ju rád?

Otočila sa na na to, že niekto povedal jej meno. Ten hlas jej bol známy. Poznala ho. Bol to Sasukeho hlas, tak dlho ho nepočula. Túžila ho počuť, pretože keď ho počula, akoby sa dostala do iného sveta. Ten svet bol záhadný, nerozumela mu, no napriek tomu mala ten svet rada. Milovala ho. Zbadala ho, bol iný... či sa jej to len zdalo? Nie, nemýlila sa. Sasuke sa zmenil. Plakala...

Zaútočili... vedela, že zabil Itachiho, a pridal sa k Akatsuki.
“Je až taký silný a bezcitný? Zabil by aj mňa?“ Pýtala sa sama seba Sakura. Iná možnosť nebola, len to zistiť tak, že s ním bude bojovať. Bála sa, ale túžba vidieť ho bola silnejšia. Okrem toho cítila, akoby v jej vnútri niečo narastalo. Nevedela zistiť čo by to mohlo byť, tak na to, rýchlo zabudla.

Ako bojovala stratil sa jej Naruto z dohľadu. Kakashi jej povedal, aby ho išla hľadať. Dlho ho nemohla nájsť. Tušila, že bude niekde so Sasukem, zastala. Rozmýšľala kde bojovali pred tým ako Sasuke odišiel? Spomenula si, čo jej vravel Kakashi pred rokmi. Nebola ďaleko od toho miesta.

Zbadala ich... Sasuke stál nad Narutom, ktorý ležal, keď prišiel bližšie zistila, že Naruto je celý od krvi. Bez rozmýšľania zaútočila na Sasukeho odzadu. Sasuke sa prekvapene otočil. Ako s ním bojovala nahromadila sa v nej toľká nenávisť. Nenávidela ho z celého srdca. Vždycky sa toho citu stále bála. Bola to nenávisť? Tak dlho si vravela, že ho miluje a teraz ho nenávidí? Čo sa to s ňou stalo? Prestala rozmýšľať... Sasuke jej ku krku priložil katanu.
“Záležálo ti niekedy aspoň trochu viac na ostatných, ako na sebe?" Spýtala sa ho Sakura.
Sasuke len ticho stál. Rýchlo sa otočila a hľadela mu rovno do očí, boli také chladné, ako bez citu. Po chvíli Sasuke sklopil zrak. Nevydržala to, nazbierala sa v nej zlosť. Pozrela sa na Naruta ako tam bezmocne leží. Keď on dokáže zabiť ju, tak aj ona jeho. Nevydržala to. Začala kričať. Nenávidím ťa Sasuke! Ako si mohol? Prečo? Veď Itachiho si už zabil! Zmohla ju zúfalosť. Začala plakať.
Sasuke ju objal. To Sakura nečakala a začala sa brániť, už nechcela v jeho objatí stráviť ani minútu. Vytrhla sa mu.
Sasuke prehovoril:“Nikdy som ti nechcel ublížiť, prosím ver mi, milujem ťa.“ Sakura ešte nikdy predtým nevidela Sasukeho plakať.
“Nikdy som ťa nechcel zabiť, ale teraz to musím urobiť, prepáč. Nemôžem sklamať svojich nových priateľov. Musím dodržať plán.“
„O čom to tu hovoríš? Aha v Akatsuki si si našiel nových kamarátov, takže to znamená, že nás musíš všetkých pozabíjať!“
Naruto pomaly otáčal hlavu k nim.
“Nie Sakura!“
Sakura mierila na Sasukeho svojím kunaiom. Sasuke na poslednú chvíľu vytsil svoju katanu. Sakura vypľula krv. Naruto nemohol uveriť čo sa vlastne stalo.
Nieeee! zaznelo ako ozvena.
Sakura a Sasuke spadli na zem. Začalo snežiť... ležali tam v krvi jeho najlepší priatelia, ktorích stretol vo svojom zúboženom živote. Začali mu po lícach stekať slzy. Ani nevedel ako, ocitol sa pred tou veľkou bránou. Má jeho život vlastne bez nich zmysel. Už zase uprel pohľad do tých červeno-krvilačných očí. Odrazu stáli vedľa neho.
Sakura aj Sasuke sa usmievali, budú po jeho boku navždy stáť.
Vedel to... vedel aj to, že nikdy nezabudne na Sakurin plač.