Aj ty smieš milovať...! (16)

Hatake Immary 16 ...

Dnes neumieraj

(Názov tejto časti je tak trochu menši pokus o žart... keďže som nevedela vymyslieť žiaden vhodný názov pre túto kapitolu. Neustále mi však chodil po rozume tento názov z Jamesa Bonda - môj obľúbenec a stará láska z detsva...xD - ... )

Len tak-tak sa uhla ostrej čepeli ktoré presvišťala tesne popri nej. Konár na ktorom stála prepolilo na poli, odseknutý kus konára padal dole lámajúc ďalšie a ďalšie menšie konáre. Pri tom sa okolím niesol nepríjemný prašťaví zvuk. Opretá chrbtom o kmeň prudko dýchala, obzerajúc sa naokolo či niečo alebo niekoho nezahliadne. Nikdy však nikoho nebolo vidno. Preto si znovu prezrela zvyšok konára na ktorom stála.
Ak by to nevidela na vlastne oči myslela by si, že to bola iba vidina. Alebo sa z toľkého nátlaku za posledne dva dni už musela zblázniť.
Čosi sa zalesklo v tme naľavo od nej. Stihla sa zohnúť a ta vec za zarezala do kmeňu stromu kúsok nad jej sklonenou hlavou. Nemala čas skúmať čo to je, odrazila sa od stromu vo vzduchu urobila vývrtku a ladne ako mačka dopadla na konár niekoľko metrov nižšie. V rukách pevne zvierala rukoväť katany. Po celí čas ju nosila krížom na chrbte, aby ju mala vždy po ruke. Prudko dýchala, oči mala zúžene hnevom. Pozorne sledovala aj ten najmenší pohyb.
„Kde je?!“ Zavrčala nahnevane do tmy. Vedela, že tam kdesi je. Odpoveďou jej bol iba chrapľavý smiech. Po chvíli sa tmou rozľahol tichí mužský hlas.
„Budeš ma musieť zabiť aby si ju získala späť.“ Immary v jeho hlase postrehla akýsi výsmech keď povedal slovo zabiť. Akoby si bol sám sebou istý, že sa to nikomu nepodarí. To ju rozčúlilo ešte viac.
Odrazila sa od konára, Vrhnúc sa na postavu ktoré stála v tieni. Prezradil ho dlhý plášť ktorý pri slabom vánku zavial v tme a tak na krátku chvíľku odhalil kde sa schováva. Immary bola rozhodnutá. Tento boj sa skončí iba smrťou jedného z nich. Cítila ako v nej spolu s hnevom narastá akási vnútorná sila.
Mala zvláštny pocit.
Akoby sa jej tela zmocňoval akýsi oheň. Šíril sa jej telom a ona bola nedočkavá. Bola to akási radosť z boja. Už dlho nemala možnosť bojovať s niekým kto bol na jej úrovni či dokonca aj vyššie.
Bude to veľmi zaujímavé...
Stihlo jej preblesnúť mysľou, keď letela vzduchom k únoscovi. Ten sa ani nepohol z miesta kde stál.
„Tak sa do toho dáme hneď, nech si ešte dnes stihnem trochu pospať tesne pred tým ako vyrazíme.“ Odozvou na jej slová bol iba ďalší chrapľavý smiech.

Immary vyhodila do vzduchu svoju katanu, vyskočila, chytila sa konára nad ňou jedným švihom sa cez neho dokola prehupla. Vystretými nohami vrazila rovno do Hidana. Toho odmrštilo veľkou silou. Nanešťastie jeho let zastavil široký kmeň stromu. Vrazil doňho neuveriteľnou silou. Immary mala pocit, že až strom zlomí. Nachvíľu zadržala dych. Takýto uder mohol človeka pokojne aj zabiť. No Hidanovo telo sa od stromu odlepilo a padalo z veľkej výšky k zemi.
Nanešťastie sa mu podarilo včas sa spamätať a dopadol na prikrčene nohy. Keď sa zahľadel smerom hore Immary prebehol mráz po chrbte. Mal ich ako divoká šelma. Mierne prižmúrene plné hnevu a krvilačnosti.
Immary pochopila. Sním sa je neradno zahrávať. Bol iný ako ostatný. On bol skutočne silný. Okrem toho nezabíjal preto aby prežil, ale preto že ho to bavilo... Napĺňalo radosťou.
Dievča stislo rukoväť svojej zbrane ešte tesnejšie. Už necítila tú radosť ako na začiatku, naplnilo ju čosi iné zlá predtucha a náznak strachu. Nebála sa o svoj život. Bála sa, že ak teraz zlyhá poznačí to viac ľudí.
Bude musieť byť obozretnejšia ako doteraz. Nesmie ho podceniť a hlavne dať mu šancu poraziť ju. Teraz sa overí čo v nej v skutočnosti je...
Znova sa musela skloniť pred ostrou čepeľou jeho kosy. Rukou vkĺzla do kapsy pripevnenej na jej nohe. Znova vyskočila do vzduchu. Keď bola dole hlavou rozhodila vzduchom 6 shurikenov.
Iba jeden z nich však mieril naňho. Hidan uskočil pred jedným na bok, musel však zareagovať znova pretože ďalšia zbraň sa naňho rútila. Takto to bolo až kým sa 5 shurikenov nezabodlo do zeme. Pomali otočil hlavu a v hrudi zbadal ten posledný. Na tvári mu zaihral posmešný úsmev.
„Ak si si myslela, že týmto ma zabiješ si na omyle. Mňa nrmôžeš zabiť. To si zapamätaj.“ Povedal to tak pokojne. Tak sebaisto...
Nemôže? To nie je možné. Nikto nie je nesmrteľný...
No i tak jej čosi vo vnútri navrávalo, že vravy pravdu. Prudko sa nadýchla aby umlčala hrôzu ktorá sa jej určite zračila aj v kútiku očí pretože videla ako sa zatváril Postrehol strach v jej očiach a ešte viac si vychutnával radosť z boja ktorú uňho postrehla už na začiatku.
Immary zatajila dych.

Neúnavne odrážala jeho útoky no únava sa jej začala pomaličky zmocňovať. Jej údery strácali na sila a rýchlosti.
On sa však nikam neponáhľal. Zatiaľ sa ju nepokúsila zabiť. Ale iba preto, že si vychutnávala túto zvrátenú hru. Pripadala si ako myš lapená do pasce. Hľadiac veľkej mačke priamo do očí, ... vedieť, že čoskoro je tak či tak po nej.
Vtom zastala. Slabý úsmev sa jej mihol na tvári.
Teraz je ten správny čas použiť to!
Vystrela sa ako sviečka, zbraň mala pozdĺž tela špičkou k zemi...
Proti tomuto nemal ani on šancu. Iba málo ľudí vedelo čo je táto technika zač. Pretože to nebolo obyčajné taijutsu či jutsu. Toto bolo zložené z viacerých technik naraz zahŕňajúc od taijutsu, jutsu až po genjutsu v jednom. Bolo to však veľmi vyčerpávajúce a spotrebovávalo to až priveľa chakri. Ak sa jej toto nevydarí. Zomrie!
Pred očami sa jej vybavili krátke obrazy z minulosti. Od dní keď bola iba malá až po nedávne udalosti. Na chvíľku sa jej myseľ pristavila pri neznámom ktorého stretla vo Vodopádovej. A neskôr aj v Iwagakure.
Bolo na ňom čosi tajomné čo ju priťahovalo. Mrzelo ju iba jedno, že už ho viac asi nestretne.
Celé dni čo ho nevidela nevedela prestať uvažovať nad tým kto to vlastne je. Mala pocit akoby ho už kdesi videla, no nevedela kde presne. Nechcela sa na neho vypytovať u Kakashiho. Akosi mala tušenie, že by nebol nadšený. Ten cudzinec nepatril do jej sveta. To si tak tiež uvedomovala. Skrýval sa pred svetom pod rúškom tmy, aby nemohol byť spozorovaný. Toto nerobil niekto kto mal čisté svedomie. Spáchal niečo zlé no i tak ju čosi na ňom priťahovalo...
Zatlačila tieto myšlienky naspäť hlboko do jej mysle, aby ju už viac nerozptyľovali.
Nazhromaždila všetku chakru v sebe. Slnko už začalo vychádzať nad obzor.
Zelené oči jej hnevom stmavli... Skutoční boj sa začal.

„TY?!“ Hlesla polohlasne.
„Čo tu... čo tu robíš?!“ Nato sa prudko rozkašlala a zelenú trávu pred ňou pofŕkali kvapôčky krvi ktorá sa jej v tenkom pramienku rinula z úst. Celé telo mala malátne. Triasla sa od bolesti ktorá ju celú pohltila. Nedokázala stáť na nohách. Kolená sa jej podlomili a ona dopadla na zem. Ledva sa držala pri vedomí. Kľačajúc na zemi hľadiac pred seba. Videla trochu rozmazane avšak postavu stojacu pred sebou videla dosť jasne. Nemohla tomu uveriť. Ako ju našiel?
Naruto sa otočil a venoval jej jeden zo svojich žiarivých úsmevov.
„Prišiel som ti predsa trošku pomôcť. Snáď si si nemyslela, že ti ho nechám celého.“ Obrátil sa späť na Muža v plášti a s kosou. Immary pocítila akúsi ruku ktorá ju chytila za plece. Pootočila hlavu a zbadala ako si k nej kľakla sakura. Immary sa na ňu usmiala no skôr to pripomínalo akúsi bolestnú grimasu.
„Yane... Nájdi to dievča!“ šeplo dievča opatrne svojej spoločníčke.
„Si zranená...“ Namietala Sakura. Immary iba odmietavo zavrtela hlavou.
„Na tom teraz nezáleží. Nájdi ju!“ Sakura neochotne prikývla. Immary ju však ešte stihla zachytiť za oblečenie. Na veciach jej ostali stopy po krvi.
„Daj si pozor. Oni nie sú ako ostatný. Sú priveľmi silný aj na nás.“ Sakura chápavo prikývla a už jej nebolo.
„Naruto! On je priveľmi silný. Dokonca aj na teba. Zober dievča a Sakuru a odíďte. Ja sa ho posnažím zdržať a potom... Potom vás možno doženiem.“ Zavolala zúfalo na chlapca ktorý bol rozhodnutá stoj čo stoj bojovať. Snažila sa postaviť no nohy ju nechceli poslúchať. Nemôže dopustiť aby spolu bojovali. Blonďaví chlapec bol však priveľmi tvrdohlavý.
„Nie!“
„On ťa zabije...“ Hlesla.
„Nie! To nepripadá do úvahu. Si zranená. Okrem toho... Si členkou nášho týmu! Si mojou priateľkou! A ja priateľov v núdzi nikdy neopúšťam! Misiu dokončíme všetci! Spolu!“ Zahľadel sa na Hidana.
„Hneď potom ako sa porátam s týmto bastardom s kosou!“ Zavrčal zlovestne. Oči mu sčervenali, blonďavé vlasy zježili ako mačke. Tesáky predlžili spolu s nechtami ktoré pripadali skôr ako pazúry šelmy. Obklopovala ho akási zvláštna červená chakra. Immary veľmi dobre vedela čo to je. Bola to chakra démona. Mierne prikrčený sa vrhol na Hidana. Hidan mal čo robiť aby sa ubránil chlapcovým útokom.
No ani Naruto to nemal až tak ľahké. Bolo však vidno, že má Hidan pred ním akýsi rešpekt.
Immary pozorovala ich oj s úžasom. V ušiach je neustále zneli jeho slová.
...si členkou nášho tímu... si mojou priateľkou... a ja priateľov nikdy neopúšťam...
Až teraz sa cítila skutočnou členkou tímu. Doteraz si pripadala iba ako náhrada, bola súčasťou, ale iba vždy ako náhradníčka. Po tak dlhom čase bola znovu...
Patrila k nim.
Bol to naozaj zvláštny pocit. Už zabudla aké to je.
Naruto rozzúrene zavyl ako divé zviera. Oči mu ešte viac stmavli. Immary až zatajila dych keď videla ako sa Narutovi formuje čosi ako chvost. Celé telo ju bolelo. Ignorovala to a užasnuto pozorovala boj odohrávajúci sa teraz priamo nad jej hlavou.
Niekoľko Narutových klonov sa vrhlo na Hidana. Dvaja však ostali v pozadí. Pozorovala ako za pomoci druhého klonu vytvára čosi modré a žiarivé priamo v dlani. Nikdy nič podobné nevidela, bolo to fascinujúce. Pripadalo jej to z diaľky ako guľa vytvorená z Cahkri. Hidan sa medzi tým postaral o klony. Narutov klon zmizol a on sám sa vrhol aj so zvláštnou guľou priamo na Hidana. Ten sa však stihol, rozohnať kosou. Dievča vystrašene vykríklo keď čepeľ kosy prešla Narutom ako nôž maslom. Do očí sa jej nahrnuli slzy. Vtom spoza Hidana čosi vyskočilo. Boli to tri postavy. Ten v strede držal rovnakú guľu ako Naruto. Keď si vlastne uvedomila kto to je do očí sa jej nahrnulo ešte viac sĺz. Tento krát úľavy. Naruto vykríkol.
„Rasengan!“ Chakrova guľa sa zvŕtala do Hidanovho tela a on špirálovito letel k zemi. Dopadol iba kúsoček od nej. Pri tom sa prudko strhla. Celé telo je v tom okamžiku stŕplo silnou bolesťou. Pred očami sa jej zahmlilo. Tma sa šírila okolím ako tichí šepot. Obrazy strácali na ostrosti. Zvuky sa zlievali do jedného. Strácala vedomie.

Postava ukrytá o čosi ďalej v tieni stromov to všetko pozorovala v tichosti. Bol to mladý muž. Bol to naozaj zaujímavý boj. Nečakal, že muža v plášti Akatsuki tak ľahko porazí nejaký chlapec. Aj keď pravdu povediac, Naruto nebol iba obyčajný mladý chlapec. Mal v sebe niečo silné po čom išlo priveľa veľa ľudí. Pohľad mu spočinul na mladom dievčati ležiacom na zemi v bezvedomí. Bola celá od krvi. Zbitá ako pes no i tak ho na nej čosi priťahovalo.
Pocítil to už v ten deň keď ju po prvý krát uvidel vo Vodopádovej. Čo bolo zvláštne keďže ešte žiadne dievča ho tak mocne neočarilo ako ona.
Zo začiatku to chcel potlačiť, teraz sa už o to nepokúšal. Vedel, že by to bola iba zbytočná snaha.
Šokovala ho však hĺbka jeho citov keď videl ako sa s ňou muž od Akatsuki pohráva. Už-už chcel zakročiť keď sa v tom objavil ten prekliaty chlapec.
Nanešťastie prišiel prineskoro aby dokázala zabrániť súboju. To ho iba utvrdilo aby odteraz na ňu dohliadal oveľa dôkladnejšie. Už dlhšiu dobu ju sledoval. Dokonca aj v Konohe. Čo nebolo veľmi bezpečné pre neho ak bral ohľad na to čo sa stalo pred rokmi. Mal tam priveľa nepriateľov aby sa tam mohol pokojne prechádzať. No túžba vidieť ju bola silnejšia ako pud sebazáchovy...

Poznámka autora: Konečne je to tu! Na tento súboj som sa veľmi tešila. Aj keď musím priznať, že nemám veľký talent na opisovanie boja no i tak som sa tešila kedy ho dám sem na Konohu. Ako som už spomínala, tak začína moje najobľúbenejšie obdobie pretože je oveľa zaujímavejšie ako ten začiatok. Trošku som sa pohrala s postavami a dejom takže je to dosť zvláštne... Veď uvidíte neskôr. Zatiaľ len dúfam, že sa vám páčilo a že to vydržíte so mnou ešte trošku dlhšie... A hlavne s Immary... A budete jej držať palce aby to všetko zvládla...

P.S: Budem pridávať častejšie poviedky ako doteraz... A čaká na vás ešte niečo. Začala som písať novú. Môžno ste si už všimli volá sa *Minulosť už nezmeníš* Bude to iba kratučká sériovka.