Giv me more...

Vyhodený za dvere...
(daj mi čas)
Pre okrasu sveta, pre šeď ľudstva...
(daj mi čas)
Pošliapaný na prahu vlastného domova...
(daj mi čas)
Zahanbene vyhnaný z vlastnej duše,
Rozbitá schránka sa zarezáva do zeme...
(daj mi čas)
Tak sa snaž, šlap a skáč častejšie,
Snaž sa ma udupať čo najviac...
(daj mi čas)
Zasmej sa nad osudom človeka,
Nad jeho vyjadrením sa a mlčaním...
Tak sa zasmej...

Vyrazený z vlastnej duše,
Skáčeš po ostatkoch môjho tela,
Daj mi viac, viac dôvodov ťa nenávidieť...
Daj mi viac bolesti,
Daj mi viac času, aby som trpel dlhšie...
Daj mi viac...

Zanechaný na zneužitie,
Ponorený v kyseline...
(daj mi viac...)
Nemé výkriky neprosia o pomoc,
Preklínajú každý deň môjho bytia...
(daj mi viac...)
Preposlaný ďalej, zneužitá schránka,
S prázdnym vnútrom...
(daj mi viac...)
Zoškrabaná milujúca maska človeka,
Taká prirodzená opojná nenávisť...
(daj mi viac...)
Stojím sám v prievane, zachytávam farbu vetra,
Zanechaný na zneužitie celému svetu!
Daj mi viac tej „nehy“
Daj mi viac tej „lásky“
Daj mi viac zloby,
Daj mi viac nenávisti,
Daj mi viac času, aby som trpel dlhšie...

Vyrazený z vlastnej duše,
Schránka rozbitá na chodníku,
Tak daj mi viac dôvodov ťa nenávidieť,
Chcem milovať, tak moc trpieť...
Tak daj mi čas,
Zanechaj ma napospas ľuďom...
Zanechaj ma pre čierneho anjela,
Zanechaj ma na zneužitie...

Daj mi viac času...viac dôvodov prečo ťa nenávidieť...
Daj mi viac času...chcem trpieť viac a dlhšie...

Vyrazený z vlastnej duše...
Kedy som mal naposledy svedomie,
Štipku sebaúcty, trocha sebazaprenia...
Vyrazený z vlastného domova,
Neostalo miesto pre moju existenciu...
Kedy som mal naposledy sebavedomie...
Vyrazený z ľudského sveta...
Len špina na chodníku...zanechaný na zneužite...