Čierny drak časť 36: Záchrana ?

Dve monštrá sa stretli v boji na život a na smrť. Kto z neho vyjde víťazne? Skončí sa boj predtým, ako dorazí na scénu ďalší hrdina?
- Ešte chvíľka a budem tam - Muž rozbil dvere, ktoré mu stáli v ceste a skočil do ďalšej nekonečnej chodby. Jeho kroky boli nesledovaťeľné netrénovaným okom.

Narutova ruka obklopená Kyuubiho chakrou drvila všetko, čo sa jej dostalo do cesty. Jednotka sa obratne vyhýbal každému útoku, ktorý naňho Naruto vybalil.
- Uhýbaním sa nikam nedostanem -
Naruto vrazil do kmeňa stromu, ktorý sa rozpadol na tisíce trosiek.
„Hi kangoku kamigami (Ľadové väzenie bohov)!"
Z rúk Jednotky sa pomaly začal šíriť ľad, ktorý sťažoval Narutovy každý pohyb. Po pár švihnutiach Narutovo telo bolo celé obalené v ľadovej námraze. Jednotka uskočil pár metrov dozadu a prezrel si svojho nepriateľa. Chakra, ktorá obkolesovala Naruta, roztápala ľad usadzujúci sa na jeho tele, avšak ešte sa nemohol hýbať.
„Jednotka máš povolenie použiť techniku 35!“ Ahashiho hlas pripadal Jednotke ako vzdialená ozvena, i keď počul všetko, nevedel zareagovať. Keď však schránka z ľadu, ktorá držala Naruta začala pukať Jednotka sa znova skoncentroval vytvoril množstvo pečati a skríkol:
„Kuragari jigoku jutsu (Temnota z pekla)!"
Jednotku zahalila pomaly sa šíriaca temnota, ktorá napĺňala celú miestnosť. Keď sa Naruto konečne dostal zo svojho ľadového vezenia, všade kam dovidel bola len tma, ktorá sa správala ako veľmi silná tekutina. Narutovi sa začali napínať pľúca neznámou temnotou. Každý nádych bolel, každý pohyb cez hmlu bol neznesiteľne bolestivý.
Naruto od zlosti začal okolo seba metať a udieral do všetkého okolo seba. Každý pohyb ruky bol ťažší, ruky sa mu lámali pod váhou temnoty, ktorá ho obklopovala. Naruto chcel zarevať na plné pľúca ale nešlo to. Jediné, čo spravil bolo, že sa začal dusiť kvôli nedostatku kyslíku v jeho tele.
Jednotka stál vonku z temnoty, ktorá sa sústredila okolo Naruta. Ahashi sledoval svojho zverenca a mal na tvári zas ten potkaní úsmev.
- Áno, tak to má byť, to nemocnejšie jutsu s ktorým si uspel aj pri omnoho skúsenejších protivníkoch. Je to ozaj genialita, že tá temnota dokáže každý pohyb alebo úder zdvojnásobiť a presniesť jeho váhu na časť tela. Ale najhoršie nie je to, že sa obeť nemôže hýbať ale to, že na pľúca bude tlačiť taká váha, že sa vám roztrhnú z vnútra - Ahashi si prešiel po briadke a obrátil sa ku svojej obrazovke, na ktorej sledoval niektoré dáta.
Narutovi bolesť prešla po celom tele, na každú časť jeho tela tlačila sila, ktorá pomaly drvila jeho telo.
- Ty zbabelec, bojuj so mnou ako muž! - v Narutovej hlave znela len táto veta, nič iné. Už sa nedokázal vôbec hýbať a ani dýchať. Kyuubi, ktorý na všetko pozeral, sa nevedel udržať a zúril.

„To snáď nie, ma nezabije také šteňa, ako je tento tu!! Naruto rob niečo!“ Kyuubi udieral do steny svojho väzenia ako besný, to sa však vôbec nepohlo. Naruto stál vo vode, ktorá mu bola po členky a pozeral na Kyuubiho ako besní. Naruto si vymienal s Kyuubim nemilosrdné pohľady.
„Ticho....“ Naruto sa pozrel na druhú stranu a zdvihol ruku na znak toho aby Kyuubi bol ticho.
„Čo?“ vtom sa Naruto pozeral okolo seba všetko horelo, len pred ním vial čierny plášť, ktorý sa mu dotýkal líca. Biele vlasy hned ukázali, že Narutovi na pomoc prišiel kapitán Dubos.
„Ste v poriadku, Naruto-kun?“ Povedal hneď Dubos, ako ukončil svoje plamené jutsu. Naruto moc nechápal, čo sa deje okolo neho. V tom sa jeho rany ozvali a on sa nevedel od bolesti nadýchnuť. Dubos knemu hňed priskočil a podoprel ho predtým, ako padol. Kapitán napokon vyskočil na vysoký strom a na predposlednú vetvu položil Naruta, aby si oddýchol. Dubos, keď videl odpočívať Naruta, zoskočil zo stromu dole na mramorovú podlahu. Dubos videl v plameňoch z jeho jutsu siluetu postavy. Z plameňa sa vytackal Jednotka. Ktorý premeral Dubosa ľadovým pohľadom.
„Prečo si sem prišiel, chceš zomreť?“
Dubos sa stále tváril tak isto ako vždy, bez citu a chladne. Pomaly zdvihol ruku a chytil ňou svoju katanu.
„Ak ma dokážeš zabiť, tak to urob.“
Svišťanie vzduchu, ktoré bolo počuť z Dubosovej katany, bolo strašidelné. Bolo to tiché vyjadrenie rozsudku smrti, ktoré každému pílilo uši.
- Že by to dokázal? Uvidíme -
Jednotka spravil rýchlo pár pečatí. Skôr ako to stihol hocičo vysloviť, čierna katana ho sekla cez brucho a neporušene vyšla na druhej strane. Jednotke sa rozšírili zreničky a padol na zem. Dubos rýchlo švihol katanou, aby z nej striasol krv. Pozrel na Ahashiho, ktorý nevedel vydať slova.
„Teraz si na rade ty.“ Dubos odvrátil pohľad na Ahasiho ktorý sa zrazu škeril od uchu k uchu.
„Nemyslím si...“ Prehovoril Ahashi s kludným hlasom. Dubos citil, ako sa všetko okolo neho zastavilo a počul len svoje srdce, ako bubnuje do rytmu. Pozrel sa na hrudník a vtom prešiela cez Dubosove srdce rebrová kosť, ktorá zastala až na druhej strane miestnosti.