Nový začiatok - 01 Úvod

Bolo okolo polnoci. Jediným zdrojom svetla bol v túto nočnú hodinu mesiac. Jeho svetlo však bolo slabé a cez husté koruny stromov si len malé lúče našli cestu do vnútra lesa. Jedine tieto malé lúče mesačného svetla chvíľami osvetlili postavu náhliacu sa cez les.

Bola to mladá kunoichi. Bola vysoká, štíhla a mala dlhé blonďavé vlasy s malými pramienkami fialovej, ktoré boli stiahnuté tmavou stužkou do copu. Oblečené mala čierne tričko bez rukávov, fialovú minisukňu a čierne sieťované pančuchy. Tenké ruky jej zakrývali dlhé fialové rukavice až nad lakte. Na jednej nohe mala pripevnené vrecko na kunaie a šurikeny, na druhej puzdro na ihlice. V očiach mala byakugan.
Na chrbte niesla ešte jednu kunoichi – svoju mamu, po ktorej aj zdedila kekei genkai – typickú pre klan Hyuuga. Bola jej vernou kópiou s rozdielom vo farbe vlasou. Jej mama ich mala fialové celé. Fialové, teraz postriekané krvou. Po celom jej tele, i tele dievčaťa sa nachádzali drobné rany a odreniny. No Hyuuga staršia na tom bola horšie ako jej dcéra. Zo spánkov jej vytekali malé prúdočky krvi, na chrbte mala hlbokú ranu a z boka jej trčal kúsok dreva. K tomu všetkému bola ešte omráčená.
„Minori... Minori, kam to ideme?“ spýtala sa zachrípnutým hlasom svojej dcéry, keď sa konečne prebrala.
„Do Konohy... mami, spomínaš si?“ no jej otázku už nikto nepočul, pretože znova omdlela. Mami, vydrž... už sme skoro tam! povzbudzovala myšlienkami Minori skôr seba ako svoju mamu. Vtom les začal rednúť a pred ňou sa objavila lúka, a za ňou bola... Konoha.... Konečne!

Rýchlo prebehla branou Konohy. Nevšímala si protestné výkriky dvoch mužov, strážiacich ju. Musím ísť do nemocnice, a to rýchlo. Ale... zastala a začala sa obzerať okolo seba ....kde je tu nemocnica??? Otočila sa rozbehla sa späť k tým dvom, odkiaľ na ňu stále nervózne hulákal jeden z nich.
„Kde... kde je tu nemocnica?“ spýtala sa zadýchane.
„Tvoje meno, bydlisko a...“ začal s kľudom ten, ktorý bol dovtedy ticho.
„Na to nemám čas! Kde je tu tá nemocnica?“ skočila mu nervózne do reči.
„Ale na čo...“ začal nervózne ten druhý, keď v tom sa prebrala staršia kunoichi.
„I.. Izumo-kun, pro-sím odveď..te Minori k nemocnici...“ povedala zachrípnuto a vykašľala pri tom trocha krvi. Menovaný akoby si ešte len teraz všimol, že Minori niekoho nesie. Rýchlo sa postavil a rozbehol smerom do vnútra dediny. Minori ho nasledovala.

Keď konečne dobehli k nemocnici, povedal jej ešte, že sa má pýtať na nejakú medik menom Sakura a vrátil sa späť. Vbehla do vnútra nemocnice. V duchu si opakovala meno medičky. No v nemocnici ako by nebolo ani živej duše. Prebehla už asi troma chodbami, no nikde nikto.
„Halóóó!“ vykríkla, „je tu niekto?!“
„Shaannarou!“ ozvalo sa a z jednej z izieb vybehla na chodbu ružovovlasá žena. Chvíľu očami prechádzala po chodbe, a keď zbadala Minori rozbehla sa so zaťatými päsťami k nej. Napriahla sa a z celej sily ju udrela. Tá sa však po náraze rozplynula. Pravá Minori stála tesne za ňou.
„Hľadám Sakuru.“ povedala potichu.
„A čo od nej chceš?“ spýtala sa jej tá ružovovlasá.
„Potrebujem, aby ošetrila moju mamu.“ odpovedala jej Minori a otočila sa zboku, aby na ňu ružovovlasá videla. Keď ju zbadala, stuhla.
O..ona je jej dcéra? Tak to potom musí...
„Ja som Sakura,“ povedala napokon, „tvoja mama potrebuje operáciu.“
Minori si s obavami prezrela mamu. Prečo sa to muselo stať? Spýtala sa samej seba.
„Rin!“ zavolala na niekoho Sakura. Z jednej z izieb vykukol chlapec s ružovými vlasmi.
Je zlatý pomyslela sa Minori.
„Tora? Kde je Rin? A čo tu ešte robíš? Už si mal byť dávno doma a strážiť malého Hayata!“
„Rin si predsa poslala po Tsunade-sama“ odpovedal jej Tora znudene. „Každú chvíľu by sa mala vrátiť.“
„Sakra...¨,“ vydýchla Sakura, „Tora, predsa len ešte zostaň v nemocnici. Odveď Minori k operačke a nechajte tam jej mamu. Ja za vami pošlem zopár medikov. Potom ulož Minori do niektorej z volných izieb...“
„Ale ja som v poriadku..“ začala Minori, no Sakura sa nenechala prerušiť.
„Ráno prezriem jej zranenia. Teraz skočím k Hokage. Ak by medzitým prišla Tsunade, nech začnú bezo mňa.“ dokončila a vybehla von z nemocnice.
Tora i Minori sa za ňou ešte chvíľu dívali.
„Poď za mnou.“ povedal Tora a rozbehol sa chodbou.

Dvere Hokageho kancelárie sa prudko otvorili. Hokage sa však ani len nepohol, stále sa neprítomne díval von z okna. „Naruto...“ začala Sakura a Naruto sa k nej konečne otočil. „Ona... Vrátila sa!“