Skutočná sila sannina...3

Skutočná sila sannina...3

Sledoval zo slzami v očiach tú postavu a stále nemohol tomu uveriť. Nechcel tam vidieť toho bezcitného, odporného tvora, ktorý ničím nepripomínal človeka. Nechcel tomu uveriť. Nechcel a nemohol, nedokázal si ani len predstaviť, že jeho spoločník, priateľ, človek, s ktorým vyrástol a prešiel dobrým aj zlým, je ten, ktorý má všetku tú bolesť a strašné utrpenie na svedomí.

Zo šoku ho prebral sám Hokage, ktorý pomalým, vážnym krokom vstúpil do miestnosti. Vzápätí ho nasledovali členovia ANBU.
„Tak to si bol celý čas Ty. Mal som určité podozrenie, ale stále som tomu nechcel veriť. Nedokázal som si ani predstaviť to, že by si toho bol schopný. Môj vlastný žiak, vkladal som do teba svoju nádej, chcel som, aby si sa stal Hokagem a prevzal to po mne.“ Sarutobiho tvár sa sklopila. „Ako si to mohol spraviť? Ako si mohol ublížiť tým, ktorých si mal chrániť? Ako?“

V Sarutobim začala viac ako smútok prevládať zlosť. Jeho vnútro sa samo spaľovalo v ohni vlastnej viny nad tým, čo za beštiu to vychoval. Venoval sa mu odmalička, nahrádzal mu rodičov, ktorý boli stále na misiách. Videl, ako sa zlepšuje, ako prekonáva prekážky, ako sa z neho stáva ozaj silný Shinobi. Sám rástol s jeho úspechmi. Bol na neho správne pyšný. Ale teraz to bolo všetko v jednom okamihu zničené a miesto pýchy pociťoval nepredstaviteľnú bolesť. Mal ho rád ako vlastného syna, ale on siahol na to najcennejšie na svete. Siahol na budúcnosť, siahol na to, čo on ochraňuje a za čo je ochotný kedykoľvek položiť život.
„Ako? Nebolo to moc ťažké, jednoducho som to spravil. Nepremýšľal som nad tým. Bolo to potrebné, aby som ´to´ dokázal.“
„Čo, čo sakra môže byť dôležitejšie ako životy priateľov a ľudí, čo Ti veria?!“ V Sarutobim to už vrelo, začal pomaly zaujímať bojovú pozíciu.
„Dokonalosť. Chcem byť ten najsilnejší. Na to potrebujem poznať všetky Jutsu. Skrátka, aby som sa stal dokonalým, musím vedieť všetko. Musím pochopiť všetko. A na to nestačí jeden život, ale potrebujem ich oveľa viac. Preto som začal pátrať po nesmrteľnosti. Po Jutsu, ktoré mi ju zaistí. A konečne som ho našiel! Som skutočne nesmrteľný!!!“

Niečo ho však odrazu trafilo a odhodilo až na koniec miestnosti. Tam, kde pôvodne stál on, sa teraz nachádzala iná postava. Postava, ktorá bola plná zúrivosti a hnevu.
„Tak kvôli tomuto si ich zabil?! Kvôli tomuto si zničil toľko životov?! Pre toto si zahodil všetko?!?!?!“

Orochimaru sa otriasol a pokojne sa na neho pozrel. V jeho očiach bolo vidieť, že je mu všetko jedno. Bolo mu jedno, čo zpôsobil, nevnímal bolesť, ktorá plnila srdcia ostatných ľudí, tých, ktorým je najbližší. Jiraiyom to lomcovalo, nedokázal to zniesť, pochopiť.
„Áno, Ty si moc prostoduchý, aby si to pochopil, proste to nechápeš. Pozeráš sa moc na ostatných a nesústredíš sa na svoju vlastnú silu. Preto si taký slabý, vždy si bol. Strach a obavy o druhých Ťa činia slabým. Iba ten, kto sa sústredí na seba, môže byť silný.“

Tie slová sa vrývaly do jeho srdca tak ostro, ako by to nedokázala žiadna zbraň tohto sveta. Teraz však už prepukajú naplno jeho emócie a okolo neho sa začína meniť prostredie. Steny praskajú a všetko okolo sa drobí na drobné kúsky a postupne mizne v ohromnom prúde chakry, ktorá z neho sála. Sarutobi sleduje svojich dvoch najlepších študentov, ako stoja proti sebe. Nedokáže prekonať bolesť, ktorú cíti, a nejako zareagovať. Avšak musí, musí niečo spraviť. Dáva príkaz ANBU a tí sa vrhajú smerom k Orochimarovi. Ten to však očakáva a neuveriteľnou rýchlosťou tvorí pečate: „Kuchiyose no jutsu!“
Dva hady sa okamžite obmotajú okolo bezmocných ANBU. On však zatína päsť a dáva smrtiaci povel svojim hadom, ktorý majú vykonať jeho vôľu.

„Hari jizou!“ Výkrik pretína miestnosť obrovskou rýchlosťou a množstvo bodlín prebodáva slizké telo oboch plazov. Orochimarovi úsmev na sekundu opadne, ale vzápätí sa vracia, prechádza až do strašného smiechu, ktorý naháňa husiu kožu.
„Všetci ste len slaboši! Doton: Iwagakure no Jutsu!” Jeho telo sa okamžite vnorí do steny za ním a on nenávratne mizne. Vzápätí na stenu dopadajú obrovskou rýchlosťou ihlice vychádzajúce zo Saninnovho tela. Takýto nápor stena nemohla zvládnuť a rozpadla sa na drobné kúsky. Pohľad, ktorý sa naskytol Tsunade, je pre ňu viac ako strašný. V jednom okamžiku vidí tú najkrutejšiu zradu a v zapätí sa jej naskytne ešte temnejší obraz. Vidí svojho skutočného priateľa, ako v záchvate zúrivosti vypúšťa také ohromné množstvá chakry, až celá oblasť začína otriasať pod náporom tejto sily plnej hnevu a zlosti.

„Doton: Iwayado tenshou!” zaznelo bleskovo z úst Hokage.
Ultimátne obranné jutsu splnilo svoj účel a bleskovo zakrylo a ochránilo všetkých.
Došlo k obrovskej explózii. Celá oblasť sa ohromne otriasla a na mieste, kde boli, sa už nachádzal len mohutný kráter, uprostred ktorého bola postava zahalená do kužeľu energie, ktorá ničila všetko vo svojom okolí.
„Ja Ťa zastavím!!!“ zaznelo mohutne z jeho úst.