Krvavý dážď, 1.časť: Pre a proti

Upršaný deň. Upršaný, škaredý a bezvýznamný deň. Deň, ktorý sa mal čoskoro zmeniť. Na uliciach bolo pusto a v lesoch mŕtvo. Zdalo sa, že v tento deň planétu opustil všetok život. Na kopci neďaleko Amegakure stáli oproti sebe tri postavy. Jednotne ustrojené, všetci mali na sebe čierne plášte s červenými oblakmi a vysokým golierom. Stáli oproti sebe a hľadeli si priamo do očí. Ich pohľady sa križovali. Oči neúprosné a vražedné. Sharingan s Rinneganom. Chlapík s tvárou prebodanou piercingami sa otočil k druhej postave.
-,,Konan...“ Začal. ,,Nemôžem dopustiť, aby sa ti niečo stalo. Odíď. Toto je môj boj.“
Konan počúvla a zachvíľu jej nebolo.
Druhý chlap s dlhými čiernymi vlasmi cez jedno oko sa usmial.
-,,Odkedy si nadobudol vlastnú vôľu, myslel som si, že dostaneš rozum a odídeš. Ale ty si sa rozhodol aj tak slúžiť Nagatovi. Ľutujem ťa...“
-,,Mýliš sa...“ Prerušil ho ryšavý. ,,Neslúžim mu, ale bojujem zaňho, lebo on bojoval za mňa. Som jeho priateľ, Uchiha Madara !“
Madara si rozopol plášť a usmial sa znova.
-,,Ako myslíš...Tak teda zomrieš zaňho, aj po tom, čo ti urobil. Použil ťa ako pokusného králika pre svoju techniku Rinneganu. Bol si jeho telom, Yahiko. A po tom všetkom ty si stále myslíš, že je tvoj...“
-,,STAČÍ !!!“ Vykríkol Yahiko a v rýchlosti spravil pár pečatí. ,,Dnes uvidíme, kto je lepší...“

Madara vytiahol z puzdra na chrbte katanu.
-,,Ako chceš...“
-,,Mizu Bunshin no Jutsu !“ Okolo Yahika vyrástli tri klony.
-,,Formácia Delta !“ Klony obstúpili Madaru podľa Yahikovho rozkazu do formácie tvaru trojuholníka.
-,,Suiton: Kakuu no Jutsu !“
Madara si z útoku veľkú hlavu nerobil, ani keď naňho začali padať čierne kvapky oleja.
Ďalej zvieral v ruke katanu a nehýbal sa.
-,,Katon: Daidendan !“
Yahiko vystrelil na olej ohnivú guľu s jasným úmyslom. Zapáliť ho.
Až teraz sa Madara pohol. Nadýchol sa a vystrelil proti ohňu vlnu vody.
Yahiko všal nezúfal. Jeho plán vychádzal.
Klony medzitým vystrelili ďalší prúd ohňa na Madaru.
Plamene ho pohltili až ho ani nebolo vidno.
Keď sa oheň zmiernil, podišiel Yahiko k ,,Madarovi“. Jediné, čo tam ale našiel, bol kus ohoreného dreva.
-,,Zámena ?“
Za ním sa niečo pohlo. Prudký pohyb rúk a na Yahikovom chrbte sa objavila dlhá rezná rana. Padol na zem a roskašľal sa.
-,,Tvoje Jutsu je silné, ale príliš pomalé...“
-,,Zavri hubu...“ Rukou ukázal klonom nejaké gesto.
Madara zavrtel hlavou.
-,,Vieš, že to nevyjde...“
-,,Nepodceňuj ma...“
Za Madarom vyrazili tri klony Ten zaujal obranný postoj. Prvý klon po ňom hodil shurikeny. Chcel sa uhnúť, no niečo ho pevne držalo. Zo zeme trčali ruky ďalšieho klonu, ktorý pevne držal Madaru za nohy. Zvyšní dvaja sa dali do tvorby pečatí. Shurikeny sa rozplynuli.
-,,Genjutsu ?“
-,,Katon: Hakkesishou !!!“
Madaru a Yahikove klony obklopil hustý mrak dymu. V pozadí sa ozvalo cvaknutie zubov.
Mrak s ohlušujúcou explóziou vybuchol, zobral so sebou Madaru i klony.
Samotný Yahiko sedel obďaleč na skale.
-,,Neravel som...“ Niekto za ním ho však prerušil.
-,,Že ma nemáš podceňovať ?“ Madara sa znova po Yahikovi zahnal. Ten sa uhol a skočil dole zo skaly. Zdvihol sa.
-,,Si dobrý. Predvídaš moje útoku však ? Sharingan...“
––
Medzitým v jaskyni 500 metrov od miesta diania...

Jaskyňa bola tmavá a chladná. Jediné, čo ju osvetľovalo, boli ohne na stenách. Omnoho hlbšie v jaskyni, kam sa už neodvážili ani netopiere, sedel na kamennom kresle akýsi chlapík. Mal dlhé čierne vlasy s ofinou cez jedno oko, dlhý plášť s vysokým golierom a známymi červenými obláčikmi lemovanými bielym okrajom. Na ruke mal prsteň so znakom 暁 (Akatsuki). Sedel zhrbene a premýšľal ...Nad všetkými mŕtvymi, ktorých stratil. Nad svojim senseiom Jiraiyom. Nad obetavými členmi Akatsuki, ktorí sa spojili, aby mu pomohli uskutočniť svoj cieľ. O tom, že prisahal, že ochráni svojim priateľov, ale nakoniec ich vyslal do poľa s ďalšími členmi Akatsuki. Myslel na Yahika, ktorý preňho toľko urobil. Na Konan ktorú tak veľmi miloval. Vzpriamil sa. Po tvári mu stekalo niečo mokré a ligotavé. Jeho slzy. Už nebol Pein. Bol len Nagato Fuuma. Zdvihol sa z kamenného trónu a kráčal von z jaskyne.
-,,Už som raz o svojich drahých prišiel. A už nechcem, aby sa to zopakovalo.“ Prebehlo mu hlavou.
Konečne začal v diaľke vidieť bodku jasného svetla. Bodku, ktorá sa stále zväčšovala. Nagato cítil nepokoj vo svojom vnútri. V jeho očiach sa niečo zablyslo. Videl...
-,,Konan !“ Krok prerástol v beh. Niečo sa muselo stať. Snažil sa zamerať na svoj Rinnegan a utvoriť si ucelený obraz.
-,,Konan je zranená a...A Yahiko bojuje. Madara je...Je...“ Rozbolela ho hlava.
Konečne vybehol von z jaskyne. Pred sebou v diaľke zazrel dve postavy. Nabral na rýchlosti.
-,, Už len sto metrov...Päťdesiat...Dvadsať....Desať...“ Nagato zastavil a zdvihol hlavu. Rinnegan v jeho očiach nabral na intenzite.
-,,Čo...Si jej to urobil ?!“