Garasu Ryouyoku

Myšlienky ubúdajú,
vyparujú sa ako kvapky na rozpálenom slnku,
unikajú z mojej hlavy,
unikajú medzi dva svety,
veci mi kĺžu pomedzi ruky,
pocity sa vylievajú z mojich úst,
vždy som chcel povedať,
že rozviesť tieto pocity, je absolútna prezunkcia viny,
odhodené slová do vetra,
rozbili posledné múry zábran pred svetom,
som totálne nahý vo vetre hriechu...

Ukazujem ti všetko čo mám,
posledné časti svojho tela,
svoju dušu pod svetlom,
svoje vytrhnuté srdce ti núkam na dlani,
no ten tvoj odmietavý povzdych,
zmietol všetko ako víchrica!
Rozbil moje sklenené krídla...

Nenarodil som sa s dobrou karmou,
príslušní ľudia si ma nevšímali,
brodil som sa pieskom a špinou,
aby som raz došiel k tebe,
aby som ti ukázal akú mám hodnotu,
dnes vidím, že sklamanie vo mne už zničilo všetko,
moje odhodené slová do vetra,
rozbili posledné múry zábran pred svetom,
som totálne nahý vo vetre hriechu...

Ukazujem ti všetko čo mám,
posledné časti svojho tela,
svoju dušu pod svetlom,
svoje srdce na zakrvavených dlaniach,
všetko len ten tvoj odmietavý a pohŕdavý pohľad,
zmietol všetko ako víchrica...
...rozbil moje sklenené krídla...
Vzniesol nado mnou posledný rozsudok,
vinný alebo nie, navždy stratený vo víre hriechov...
navždy zatratený a potupený len kvôli tebe...

Vydal som sa odtiaľ pre teba...
Vydal som sa naučiť vzlietnuť s tými krehkými
a ťažkými krídlami...
Vydal som sa...