Spoveď priateľstva

V Konohe bol zvláštny deň bolo zamračené a lialo ako z krhly, Sakura len sedela pri okne a pozorovala ako kvapky dažďa stekajú pomaličky po okne. Na chvíľu sa zamyslela nad tým čo chce v živote dosiahnuť a ako vlastne žije... pamätá na časy keď bola v týme sedem spolu so Sasukem, Narutom a Kakashim, je to už šesť rokov čo Sasuke odišiel a stále sa nevrátil, nevedela o ňom nič a či vlastne ešte žije a Naruto? Naruto našiel konečne ženu, ktorá si ho zaslúži, Hinátu. Pousmiala sa keď si spomenula na časy, ktoré trávila tým, že mlátila Naruta a z celého srdca milovala Sasukeho a furt sa oňho hádala s Ino, Ino jej najlepšia kamarátka, ale zároveň najväčšia súperka. Stále si pamätá ako sa s ňou po prvý krát stretla. Spomienky neumierajú:

"Ahoj...ehm...Sakura?"
"Áno a ty si kto?"
"Ja som Ino, Ino Yamanaka, ty si to dievča s veľkým čelom, že?"
"Áno....ale..."
"Ale to nevadí, veď si pekná len ťa musím trochu poupraviť, tu máš stužku s ňou ti vlasy upravím a tvoje čelo sa zvýrazni."
"Ďakujem, si milá."
"Nemáš začo ale teraz už musím ísť tak sa maj, zajtra sa uvidíme."

Vtedy sa prvý krát stretli ešte netušili, že ich jeden chlapec rozdelí....

"Inooo, počkaaaj."
"Ahoj Sakura, tak ako sa darí."
"Výborne vďaka tvojej stužke si už zo mňa nerobia srandu."
"Nemáš začo, takže kamáratky?"
"Najlepšie."

Najlepšie, áno najlepšie kamarátky no ich rivalita postupom času začala...

"Počula si o ňom?"
"Áno, myslíš Sasuke Uchihu? Ten pekný a temperamentný chlapec?"
"Takže už nie som sama, tebe sa páči tiež Sakura?"
"Áno, to vadí? Veď stále sme kamarátky?"
"No jasné," povedala skleslo Ino "ale už radšej pôjdem."
"Tak skoro?"
"No, áno"
"Ahoj, zajtra." Sakura sa pozdravila ale Ino už neodpovedala.

Presne v ten deň všetko skončilo, všetko sa obrátilo z najlepších kamarátok sa stali najväčšie súperky...

"Á, tak naša Sakura si nechala narásť dlhé vlasy, ha myslíš, že ti to pomôže? Sasuke ťa nikdy nebude mať rád! Počuješ, nikdy."
"Čo ty o tom môžeš vedieť?!"
"Dosť na to aby som mohla povedať, že ty s tým tvojím veľkým čelom nikdy nado mnou nevyhráš!"
"Vieš, čo? Nechaj ma!"
"Zbohom."
"Zbohom a nechaj si tú stužku už ju nepotrebujem!"
"Ako chceš."

Bože, boli to len zbytočné hádky, ktoré nikam neviedli pritom si už vlastne neuvedomovali, že nejde tak o Sasukeho ako o to, ktorá z nich je krajšia a najväčšou iróniou osudu bola skutočnosť, že Sasuke odišiel z Konohy za Orochimarom. A potom Chunninské skúšky, tie všetko dovŕšili, súboj medzi nimi bol tak napätý, že viac už spolu neprehovorili, ale Sakura to chcela zmeniť.
"Áno zmením to, boli sme predsa kamarátky a zničil to chlapec, ktorý ani o jednu nestál." povedala si Sakura pre seba. Po tejto vete začal dážď ustupovaťa slnko sa pomaly ukázalo na oblohe. Po pár minútach jej na dvere zaklopal Naruto:
"Sakura, nezájdeš so mnou a s Hinátou na rámen?"
"Áno, rada." vzala si veci a išli. Keď vošli do Ichiraku Ramen sedela v ňom bloňďavá kunoichi, Sakura ku nej podišla. "Ino? Ahoj...ako sa ti darí?"

Časy sa menia, tak ako ľudia.