To je život...

Nikto neurčuje pravidlá...
Dívaš sa na mňa so zvláštnym výrazom, pýtaš sa...
"čo to zase vystrájaš?"
Prichytený na nesprávnom mieste v nesprávny čas,
Ukradnutým pohľadom, mne cudzím, ti oplácam tvoju chladnosť...
Som proste len človek...
Nič moc, nič božské...
Celý svoj život sa snažím nájsť si cestu,
po ktorej pôjdem až do konca,
Vidíš vo mne niečo viac? Dávaš ma do spojitosti s vecami,
Ktoré nepoznám, ktoré ma zraňujú...
Tak isto krvácam,
Tak isto cítim bolesť...
Možno som ľahostajný k veciam, pre ktoré ty horíš...
Však som len človek...celkom iný než ty...
Človek, ktorý sa vydáva po svojej ceste...
Tak prosím, nesnaž sa ma nájsť...
Som všetko čím len vládzem byť!
Pokúšam sa nevzdávať...

Niekedy cítim, akoby to nebola ani realita,
To je môj život!
Príliš skutočný, míňajúci sa v sekundách!
Tak rýchli,
Tak podlý...tak nereálny!

Snažím sa prežiť,
Snažím sa unikať pred tieňmi...
Chytám každý dych, ktorý mi ujde,
Skáčem do rieky, z ktorej som už toľko krát vyšiel,
Nesnaž sa ma nájsť,
Len mi daj čas, a priestor!

Niekedy cítim, akoby to nebola ani realita,
To je môj život!
Príliš neuveriteľný, míňajúci sa v sekundách!
Tak rýchli...
Tak podlý...tak nereálny...
Som tu, som živý, skutočný...
Tak ako aj ty, nechcem sa vzdať!
Tak ako aj ty, žijem snami...
Možno práve preto ma nechápeš,
Pretože sme obaja uzavretý vo víre snov,
Nevidíme obraz sna toho druhého...

Pýtaš sa ma „čo to vyvádzaš?“
Prečo je pre mňa tak ťažké byť sám sebou?
Prečo ma nedokážeš pochopiť?
Neskrývam sa, som sám sebou,
Som skutočný...

Občas je skutočne ťažké žiť realitu...
To je život...