Minulosť je všetkým...
Budúcnosť? Čo ma tam čaká? Aký život? S kým? Kto bude žiť? Budem vôbec žiť ja?
Toľko otázok a žiadna odpoveď... Prečo? Prečo to tak musí byť? Prečo musí byť prítomnosť taká... Taká nemilosrdná v odpovediach? Prečo sa musíme trápiť tým, že nevieme, čo bude? Či sa vôbec to všetko oplatí...
Človek potrebuje minulosť, aby mal čo robiť v prítomnosti a mohol sa dosať do budúcnosti... Ale prečo to tak musí byť? Načo je nám minulosť? Prečo musíme na všetko spomínať? Vracať sa k spomienkam, dejom... Niekedy až veľmi bolestivým...
Že aby sme sa z minulosti poučili a vykročili s novými skúsenosťami... Nezdá sa mi to tak...Minulosť vie byť smutná, veselá. Krutá a láskavá zároveň. Keby sme si z nej mali brať všetko, čo sa len dá, zbláznili by sme sa...
A predsa. Predsa na nej ľudia tak lipnú. Nevedia sa jej zbaviť. Niekedy až priam chorobne sú na nej závislí... A potom robia unáhlené činy, ktoré spôsobujú bolesť iným...
Pretože oni sa z nej nepoučili. Len si vzali, čo oni považovali za vhodné a zvyšok ignorovali. Tak načo to vôbec je? Prečo sa nedá vymazať? Prečo musí minulosť spôsobovať občas toľko bolesti a neustále? A stále pre tie isté veci? Či to bolo pred tisíc rokmi, pred sto, alebo len včera...
A my na to len hľadíme a nič nerobíme... Hoci, niekedy sa vraj nájde nejaký odvážlivec, ktorý sa proti tomu postaví. Niekedy uspeje, niekedy nie...
Raz jeho život pokračuje a raz umrie. Či ako hrdina, alebo zatratený...
Je toto život, ktorý chcem žiť? Je to život, v ktorom by mali žiť moje deti? A deti mojich detí? Prečo v ňom vlastne žijem ja?
Som ja vari predurčený na to, aby som bol buď hrdina, alebo zatratenec? Alebo ani jeden z nich? Budem jeden z tých, na ktorých meno si ľudia o pár rokov už ani nespomenú? Nedokážem to, čo je mojím snom? Zlyhám a budem sa len utápať v beznádeji?
Rád by som vedel na toto všetko odpovede. Ale tie mi nik nedá, len čas. Ktorý, hoci sa mi to tak niekedy zdá, že plynie pomaly, ide rýchlo, sem tam až prirýchlo...
Chcem veriť, že splním moje dané sľuby. Že zachránim a ochránim tých, ktorých milujem a mám rád...
Že sa stanem tým, kým chcem byť...
Že ma nebudú považovať len za toho neznesiteľného a drzého chalana, ktorým niekedy som. Lebo takým ma síce vidia, ale len na povrchu. Vnútri som iný... A bolí ma to... Keď vidím, ako sa ku mne správajú... Ako keby som bol choroba...
Nevidia, že aj ja potrebujem lásku, priateľov, sny... Nie... Vidia len seba... A boja sa toho, čomu nerozumejú... Aké typické...
Ale sú aj výnimky. Vďaka ktorým verím, že to, v čo verím, je správne. A že to všetko dokážem...
Aspoň ja som tých ľudí našiel. Alebo našli oni mňa?
Ale viem, že sú iní, ďalší, ktorí také šťastie nemajú... Sú na všetko sami... A keďže viem, ako sa cítia, veľmi mi to vadí. Preto musím zmeniť to, ako to tu je... Aj pre nich, aj pre lepšiu budúcnosť...
Musím si veriť, veriť v seba samého. Ja viem, je to veľmi ťažké... Ale konečne všetko viem. Pravdu o svojom živote. Viem, prečo musia umierať tí, ktorých mám rád. Viem, prečo umriem aj ja, keď príde ten čas...
Pretože všetci chránime a milujeme. Rovnako ako aj ty. Ja to chápem, prečo si to urobil... A myslím si, že ja by som urobil to isté...
Myslím, že sa onedlho dozviem pár odpovedí na niektoré moje otázky. Len neviem, či budú také, aké by som rád počul...
Ale nebudem reptať. Nie, prijmem ich s chladnou hlavou a postavím sa im ako muž. Ako pravý syn svojich rodičov. Pretože ani vy ste neušli...
Rovnako ako aj títo všetci, ktorí sú tu napísaní... Kedysi som tomu nechápal, chcel som tam byť a to chcem aj teraz. Ale už z iného dôvodu. Vtedy som chcel byť slávny a naivne som si myslel, že byť tu mi to zabezpečí a ja si tú slávu budem užívať...
Ale dnes by som tam bol rád preto, lebo by to znamenalo, že som svoj sľub splnil. Že som umrel kvôli vašej ochrane. Vás všetkých. A to je môj sen. Chrániť vás pred minulosťou, prítomnosťou... A budúcnosťou...
Viem, asi to znie zvláštne. Ale ja to tak cítim. A budem sa toho držať až do svojej smrti...Nesklamem nikoho, kto do mňa vložil čo i len kúsok nádeje. Malú iskričku. Už len pre to nie...
Áno, budem taký dobrý ako ty, otec, alebo sa o to budem pokúšať. Ktovie, možno budem aj lepší...
Možno budem taký, ako bol Ero-sennin, ako bol Sandaime, Tsunade, Asuma-sensei, Kakashi-sensei... Možno ako mama... A možno lepší...
Verím si, áno. Časy, kedy som bol zakríknutý a zatrpknutý už pominuli a ja sa k tomu nemôžem vracať. Minulosť je pekná, spomienky ešte krajšie, ale človek sa v tom nesmie strácať, lebo nenájde cestu späť. Ako on...
Ale som tu ja a ja mu tú cestu ukážem... Podarí sa mi to. Musí!
Pre mňa, pre ňu, pre nich... Pre neho...
Zatiaľ zbohom otec, prídem neskôr. Možno. Možno sa po tomto stretnem tam s tebou...
****
Mladý muž vstal od náhrobku, pousmial sa, pohodil svojou blonďavou hlavou a zahľadel sa na východ, odkiaľ práve začalo vykúkať slnko.
„Áno, čas pochybností pominul. Teraz prichádza pravda. A nastala doba, kedy sa musia plniť sľuby...“ Vzal si do ruky klobúk a vracal sa domov. „Konoha, ja sa o teba postarám. Dattebayo!“
Viete, teraz, čo tu napíšem, vyznie možno hlúpo. Ale ja mu závidím. Je to síce len animovaná postavička, ale ja mu závidím jeho vieru v seba samého. V to, že dokáže, čo si zaumienil...
Ja v seba neverím. Neverím, že niečo dokážem, preto ho obdivujem. A je mi úplne jedno, že neexistuje.
Ja verím vo veľmi málo vecí, čo mi ľudia vyčítajú. Ale nemôžem za to, som už taká.
Ale chcem veriť, že Narutov koniec bude dobrý. Že si splní svoje sny...
Tak, ako verím, že sú teraz dve hodiny ráno a že by som mala spať a nie písať, čo ja ale neviem, takže asi tak...
Tak ako verím, že dnes je dnes a zajtra bude zajtra, tak tak verím v to, že sa to stane...
Vraví sa, že človek by mal aspoň v niečo veriť, keď už nie v seba. No a ja som rada, že to niečo mám.
Nebojte sa, nie je to len Naruto...
Ale on je medzi prvými... A naozaj mi je jedno, že je vymyslený... Keby mal človek veriť len v to, v čo sa musí, tak by to nebolo ono. Na čo by nám potom bola fantázia?
Viete, celkom vás obdivujem, ak ste tieto poznámky nepreskočili a čítali ste ich až do konca...
Ak mi sem prihodíte aj nejaký ten komentík, tak vám budem naozaj vďačná...
Arigatou...
Ja te chapu a vim, ze nema cenu presvedcovat te, at v sebe veris. Jestli budes verit sama sobe, to je jen na tobe, ale vez, ze ja v Tebe verim
a verim, ze napises jeste plno takovyhle nadhernych povidek 
(Ale jinak jsem na tom stejne jako ty, sama v sebe taky neverim...)
Ale ty mas naprostou pravdu, clovek potrebuje v neco verit, necim se motivovat a diky Narutovi jsem se vazne zmenila... Jo, zni to ted asi divne, jak muze cloveka ovlivnit kreslena postavicka, ale vsechny myslenky co se v tom serialu vyskytuji zmenili moje nazory a dali mi odhodlani...
(jsem v informatice a doufam, ze si stihnu precist jeste neco, nez nam zazvoni... 
)
Tohle jsi napsala naprosto nadherne a ten komentar to nedherne dokresil. Vis i ja vazne vazne verim v Naruta, az nezdrave, rikam si nekdy...
No, ted jsem trosku odskocila od tematu. Hlavni je, ze tahle povidka je nadherna a svym zbusobem taky tak hezky motivacni
Ted se pujdu vrhnout na dalsi tvoje povidky, ktere jsem jeste nestihla precist, protoze kvuli skole sotva stiham (nestiham) psat svoje povidky, natoz jeste cist ty ostatnich, ale ted cas mam a tak ho musim vyuzit a precist vsechno co mi uteklo!
Tak abych to nejak zakoncila... Tanhle pribeh byl kraaasnyyyy!!!!!!!!
Viete, táto poviedka mi prišla veľmi, eee, divná
Popravde, chcela som ju zmazať...
Ale keď vidím tie komentáre...
Ďakujem
Autori poviedok čítajte Pravidlá FF!!
Inak vaše poviedky skončia na našom externom blogu ^^
A takisto čítajte aj Důležitá sdělení pro spisovatele a čtenáře FanFiction!!!
Ak si nie ste istí písaním, nájdite si nejakú betu - Inzertní FF nástěnka.
----
Čiarka, taká maličkosť, ale dokáže úplne zmeniť význam vety.
Nezabúdajte na to.
Víš ... Píšeš, i když máš spát ... Tak si věř
Zkus si věřit ... Víš, já si někdy z těch "neexistujících postaviček" beru nějaký ... Ponaučení? No ... Naruto si jde za svými sny ... A trochu mě učí, jít si za nima taky ... Všimla sis toho, čemu všemu se nás snaží Kishimoto naučit ... Nechej se 
Víš, tohle byl moc krásnej monolog ... Já se snažim, nemyslet na minulost víc než na přítomnost a nejvíc, na budoucnost, ale pravdou je, že si z ní můžeme moc krásnýho odnýst ... Ale zase, pořád se hrabat v něčem, co nejde změnit ...
Moc nádherná povídka, zkrátka ...
Jsem moc ráda, že konečně mám čas číst "nový" FF a stydím se za to, že jsem tuhle krásu nečetla už dřív ...
Edítek: Nemusím ... Ale v podtatě musím, protože bych si neodpustila, že sem přišla o nějakou ze tvých skvělých jednorázovek ^^ Howgh xDD
ostrov, odpovídám: ‚Telefonní seznam. Je v něm tolik postav! Mohl bych
vymýšlet nekonečné množství příběhů.‘“
U. Eco
začnem trošku nezvyčajne, ale nie si sama, kto verí v Naruta. Takých ľudí je mnoho a patrím k nim aj ja. To, že veríš, že si Naruto splní svoje sny nie je nezvyčajné ani hlúpe, ani nič podobné. Čo je hlúpe je to, že keď sa ma niekto opýta Kto je tvoj idol? dostane odpoveď Naruto. Potom zvyčajne nasleduje otázka A to je kto? O ňom som ešte nepočul/a. alebo niečo podobné, a keď im poviem, že je to animovaná postavička a pomaly najlepší človek akého poznám, tak sa o sebe dozviem, že nie som normálna. Takže, veriť, že si Naruto splní sny, nie je ani najmenej divné.
No, nie som nijaká psychologička a neviem, ako sa ľuďom dodáva sebavedomie, ale viem, že TY patríš k ľuďom, ktorí by si mali veriť úplne najviac a odôvodnene. Neviem či to pomôže, ale tvoje poviedky patria k tým najlepším, aké som kedy čítala, je len málo ľudí, ktorí dokážu svojimi poviedkami prinútiť človeka zamyslieť sa; píšeš super komentáre, ktorými vieš človeka povzbudiť; máš zaujímavé a originálne názory a nápady. A ak v seba neveríš ty sama, tak ja(my) v teba veríme.
No, ale komentáre sú tu hlavne kvôli tomu, aby sem čitatelia písali svoje názory na poviedku, nie na vykecávanie sa, takže k veci: fakt super dielo
moc sa mi to páčilo, prečítala som to asi stokrát a stále sa mi to nezunovalo. Fakt ti závidím ten talent 
Povie mi niekto, čo je zlé na tom, že som naivná?
To, že verím, že v každom z nás je niečo dobré?
Alebo to, že verím na šťastné konce?
To, že verím v naozajstnú, pravú lásku?
Alebo čo?
TAK MI, SAKRA, NEBERTE SNY, VIERU A NÁDEJ! Ďakujem :)
Ja totiž realitu nevidím nie preto, že som slepá, ale preto, že ju nechcem vidieť.
Jo, a Zaki rulez
Higurashi no Naku Koro ni,
pravdepodobnenajlepšie anime, aké som kedy videlasory, ty obdivuješ Naruta, já obdivuju tebe!!!
Vím, že tohle ti asi nijak nepomůže - i když bych si to moc přála!!! 
- ale já ti věřím... věřím, že se jednoho krásného dne přestaneš podceňovat, že uvidíš, jak tě tu my všichni máme tak moc rádi a strašně nám vrtí hlavou nač ty nesmyslný fráze typu: "Ja v seba neverím." protože ty jsi naprosto úžasný človíček!!! 
Upřímně, já nechápu, proč si tak nevěříš!!! 
Vždyť už jsi pomohla, pomáháš a jistě pomůžeš tolika lidem!!! 
Nebýt tebe nikdy bych nedokončila ten seznam FF a tvé komenty... no bez nich jsou pak povídky takové neúplné!!! 
Umíš tak krásně psát, tvá trpělivost je úctyhodná (Jako i těch ostatních editorů!!! 
) a zkrátka jsi skvělá holka!!!!! 
Věř si, sory, protože s vírou dokážeš nemožné!!!!!!! 
Takže zase opakuju: Galaktický, famózní, grandiózní... překrásné, pravdivé dílko!!! 
Zase mám nad čím přemýšlet!!! 
Ďakujem za úžasnú poviedku!!!!! 
(Ta moje slovenčina je strašná, viď?!!! xDDD)
Teď k FF!!!
Sorynka, ty bys v sebe měla věřit! Každý tohle období zažívá, ale ty se z něj dostaneš, zlatko... Já to vím
Povídka je o nádherná a to, že bys jí sem nedala by byl špatný nápad
Možná je tak "trochu" depresivní, ale ty to umíš podat, takže...
Já ti už psala, co a jak... Ty moc dobře víš, že já mám tvoje povídky moc a moc ráda, a tohle není výjmka!
Důvěra v sebe sama jde získat z důvěry těch kteří ti věří. Neznám tě jinak než z tvých povídek. ale i to mi stačí abych mohl posoudit jaký si člověk (aspoň z části). Takhle procítěně dokáže napsat jen málokdo, klaním se
Quilibet fortunae suae faber
The Sealed Kunai - nejlepší dokončena Naruto FF
Tak já se nejdřív naštvu - Bflmpsvz!! Kterej bzík to hodnocení snížil na 4.5?!!! Ten asi vážně neumí číst!
...
Uf..dobrý..
Ták. Víš sori, možná můj koment nebude dlouhý ani nijak myšlenkově plodný. Jen ti řeknu, že mě takhle povídka donutila chvíli přemýšlet (a to je co říct, když jsem naprosto vyliteraturovaná....)
Určitě je spousta lidí, kteří ti věří. A já hrdě přiznám, že jsem jedna z nich.
“A clear conscience is usually the sign of a bad memory.”
Nemyslím že je dobré si neveriť a nechcem to nijako zľahčovať, ale stále je to lepšie ako veriť si príliš
V teba, Sorynka, ľudia veria. Je verím určite. V tvoj talent tvoju láskavosť, tvoju usilovnosť... A viem na 200%, že nie som jediná kto verí. Aj keď si veriť nikdy nebudeš, my to nahradíme, dattebayo!
A čo je ešte horšie? Keď neveríš v seba ani ty, ani nikto druhý. Naruto si to skúsil a dostal sa z toho a to je naozajstný dôvod prečo si zaslúži obdiv... Aj keď je len animovnaná postavička
A mala by som asi povedať aj niečo k poviedke... Nuž, keď sa budeš čudovať nad tým slovkom talent, tak táto poviedka ho dokazuje. Dá sa neveriť v to, že si milá, že si zlatá, že si šikovná, lebo to je len niečo čo ľudia hovoria. Ale neveriť v svoj talent je hlúposť, pretože táto poviedka je jasným dôkazom tvojho obrovského talentu. A keď máš dôkaz, nemôžeš neveriť.
sorynko... to bylo tak krásně napsaný... jen je mi líto, že jsem si to nemohla plně užít, protože mě někdo pořád otravoval...*zabijáckej pohled na bráchu a na mamku* já mu taky závidím... nevěřím si a asi se to nenaučím... ale tvoje povídky mi k tomu možná pomůžou...
Můj Valenth
hAnko píše, že jsi mi nedávno hrzila kosou. A čím máme hrozit my? Vzhledem k tomu že já s tou kosou začala, asi bych měla použít ji...
Ale neudělám to.
Protože... důvěra sama v sebe se nedá vynutit nějakými hranými výhružkami... já vím o čem mluvím, protože já jsem na tom podobně jako ty - taky si moc nevěřím, i když vím, že bych měla. I ty bys měla. Jenže... ze své zkušenosti prostě vím, že to není tak lehké...
Já taky závidím Narutovi. Protože on věří v sám sebe a svůj cíl. A každému ani nepřjde na mysl, že by to nedokázal... jasně, neexistuje, ale ta jeho síla... občas bych chtěla být jako on
Lidé by měli v něco věřit, když už ne v sebe... Lidé by měli věřit hlavně v sebe. A pak to půjde všechno líp. Nebo ne? Já ti nevím...
Píšeš, že nás obdivuješ, protože jsem to dočetli. Já ti píšu, že tě obdivuji, žes to napsala.
Jsi jedna z nejlepší povídkářek na konoze. Tomu věř. Moc tě neznám, ale myslím, že jsi i fajn človíček... tomu taky věř.
Věříš?
A i kdyby ne... já věřím. Ne. Já vím.
Btw - taky bych měla napsat něco k povídce xD - je krásná. Působí na mě tak zvláštně... takovým zvláštní, nádherným dojmem.... je prostě sorafayovská
jo, věřit sám v sebe je strašně těžký... ale mě třeba vůbec nepřijde divný nebo hloupý věřit v kreslenou postavičku- ty totiž nevěříš v kreslenou postavu jako takovou, ty věříš v ten příběh, v ten charakter- a to je strašně pěkný a obdivuhodný
Nemám k tomu co dodat, každá víra je dobrá i zlá a všechno má své dobré i špatné stránky; jde jen o to, která převáží. A u tebe a Tvých povídek je to jednoznačně ta dobrá.
--->TOTO<---
Nejnovější FA
DEVIANTART
HAnko má z časti pravdu, ale tiež chápem aj teba. Ani ja neverím v samú seba. Niekedy mi to vadí, ale ja sa nezmením. A inak bolo to krásne sorinka.
Co ta poznámka, ovečko?
Tys nedávno hrozila nettie kosou, čím tě máme zastavit my, abys přestala "trepať dve na tri?" 
~ Hello Kitty´s dead! Mashimaro rules the world!!!
~ Nejnovější FF: Orochimarův absolutní životopis - 04.08. 2014
~ Manga tým, při své práci sem tam hodí rým, hrdě čelí slovům kritickým, náš silný manga tým!
~ Hay a ShAnko *-*
~ luksusss avatar made by Drek´than ^^
~ Kapitola 577: Rozhodující bitva začíná dnes kachna! *Google translate*
~ "Vieš čo je pád? Nie keď si vtáčik zlomí krídelko. Nie je to ani vtedy, keď si zlomí nožičku. Je to vtedy, keď vidí pred sebou les plný príležitosti a vletí do tvrdého kmeňa." Laterie