...tak prečo?

Vždy keď sa vedľa teba zobúdzam,
Nemáš v tvári žiadny cit,
Neexistuje žiadne svetlo v tomto príbehu,
Každou sekundou mi chýbaš viac a viac,
Pocity, ktoré asi nikdy nepochopíš,
Že niečo vo mne skutočne je...

Každá tvoja nepatrná hláska ma budí
Z polospánku,
Nedokážem zaspať, pretože čakám kým sa na mňa pozrieš,
Dokázal by som sa potom nadýchnuť?
Prestať kričať do ticha, z ktorého bláznim?
Cez pocity, ktoré mi vnucuješ?
Cez priepasť, ktorú prehlbuješ?
Stále mi chýbaš viac a viac...

Len ak prestanem na teba myslieť...

Viem o tebe všetko,
Ten dôvod prečo ťa však milujem nepoznám,
Denne líham s myšlienkou, prečo?
Tak prečo, mi to neopätuješ?
chcel by som, vedieť prečo ťa milujem?

Vždy, keď si k tebe líham,
Nedívaš sa na mňa, len zatváraš oči pred realitou,
Predo mnou,
S každým krokom stranou, sa od teba vzďaľujem,
Mojich chýb je už príliš veľa aby sa stratili,
Môžeš ma prosím zastaviť?
Zastaviť ma, kým neprídem úplne o rozum?

Chcel by som vedieť, kedy znova budem môcť žiť?
Viem o tebe toho príliš veľa,
Cítim sa ako blázon,
Tak prečo neviem prečo ťa milujem?
Si úplne všetko čo som kedy mal,
Tak prečo to neviem?
Si všetko, čo som kedy potreboval,
Tak prečo to neviem?
Chcel by som vedieť, môžem znova žiť?
Tak prečo neviem, prečo ťa milujem?

Každý krok ktorý som spravil,
Každý nádych ktorý som spravil,
Každý pohľad, ktorý som ti venoval,
Každý úsmev, ktorý som ti venoval,
Každý pocit...
To všetko je stratené...niekde...
...nevšímaš si...a chýbaš mi viac a viac...

viem o tebe všetko,
a cítim sa preto ako blázon...
nemôžem prestať na teba myslieť,
tak prečo to neviem?
...prečo neviem, či ťa milujem?