Neji môj anjel strážny 1

Prvá časť: „Rozkoš“ tela

Neji Hyuuga sa vrátil domou, do Konohy, z náročnej a vyčerpávajúcej misie a prvé miesto na ktoré zamieril bola Narutova obľúbená reštaurácia Ichiraku Ramen. Neji bol hladný a nevedel o ničom lepšom ako o horúcom rámene v hladnom žalúdku, teda Naruto sa ho o tom snažil vždy presvedčiť a tak ho chcel skúsiť. Sadol si na stoličku, pozdravil pána Teuchiho a jeho dcéru Ayame a objednal si rámen. Obaja videli, že je unavený takže ho rýchlo pripravili a podali mu misku s horúcim rámenom. Neji nikdy netrpel potrebou konverzácie takže tak ako vždy mlčal. Ayame to však predsa len nedalo a skúsila nadviazať rozhovor.
„Neji vidím, že si sa vrátil z misie a si dosť unavený nechcel by si zájsť za Minami Satoru a dať si masáž, iste by ti spravila dobre?!“
Neji sa na ňu pozrel, no nič nepovedal. Ayame napäto čakala. Chvíľu jedol rámen a po chvíli odpovedal.
„Minami má iste dosť práce, nebudem ju rušiť!“
Ayame však jeho odpoveď neuspokojila a tak sa ho snažila presvedčiť aby predsa len išiel.
„Pozri Neji je sobota, takže teraz by nemala mať žiadneho zákazníka. Nerob zo seba hrdopýšku a choď na tú masáž, určite ti pomôže!“
Ayame zbadala, že sa Neji zamyslel, dúfala, že sa jej ho podarilo presvedčiť.
Premýšľal: Možno by som si predsa len tú masáž mohol dať. Minami robí skvelé masáže a po tom týždni, počas ktorého som musel spať pod širákom na zemi, by mi spravila masáž dobre. Je rozhodnuté, idem!
„Tak teda dobre“, povedal po chvíli, „idem!“
„Podáš mi prosím ťa telefón, chcel by som sa jej najprv ohlásiť než k nej vtrhnem.“
Ayame mu podala telefón a Neji zavolal Minami, tá to hneď zdvihla a povedala mu aby prišiel za pol hodiny. Poďakoval sa a zložil. Trochu ho to prekvapilo, pretože jej vždy chvíľu trvalo kým to zdvihla. Chvíľu nad tým premýšľal a potom to vypustil z hlavy. Ayame sa letmo usmiala, pretože sa jej konečne podarilo nájsť Nejimu partnerku, všimla si totiž, že žiadnu nemá a to sa predsa nesluší. A tak sa rozhodla, že mu nejakú nájde, no po mesiaci zistila, že to vôbec nieje také ľahké ako si myslela. Keď už strácala nádej spomenula si na Minami, mladú masérku, ktorá, ako zistila je tiež sama a tak sa rozhodla, že ich dá dokopy. Minami spĺňala všetky potrebné kritériá pre Nejiho partnerku. Teda aspoň Ayame si to myslela. To že sa jej to podarilo zistila až neskôr, no to predbieham.
Potom, čo Neji dojedol zaplatil a pomaly kráčal smerom k masážnemu salónu v ktorom pracovala Minami.
Minami bola sirota, jej rodičia zomreli pri boji s Kyuubym. Mala vtedy iba štyri. Mamina sestra Teshiko mala masážny salón a tak sa jej ujala a zaučila ju do remesla. Už od útleho detstva vykazovala zvláštne schopnosti, čo sa týka masáže. Svojimi masážami dokázala postaviť na nohy absolútne vyčerpaného človeka, ktorý sa po nich cítil ako znovuzrodení. Tak ako minca má dve strany, tak i jej život mal dve tváre. Jedna tvár jej života ju ukazovala ako váženú a uctievaná masérka so zvláštnymi schopnosťami, tá druhá tvár zase ako večnú samotárku, neschopnú nadviazať akýkoľvek hlbší vzťah. Minami je krásna a tak pred jej prahom často stávali húfy nádejných ženíchov, no pre ňu nič neznamenali a tak zostala sama. Ako sa po Konohe šepkalo jej krásne mladé telo mali mnohý, no jej srdca sa nedotkol nikto. Samozrejme nerobila to zadarmo.
Na počudovanie všetkých peniaze pre ňu nemali žiadnu cenu a tak všetko dávala tete. Tá bola spočiatku rada, no po čase začala mať pocit, že ju využíva a tak jej založila účet v Sukure-pa banke a z peňazí, ktoré jej Minami dávala si zobrala polovicu a tú druhú polovicu posielala na účet do banky. Je mladá a život má ešte len pred sebou, peniaze sa jej zídu do budúcnosti, hovorila si Teshiko.
Minami sa nikdy neusmievala. Pripomínala jednu z tých nádherných sôch z aleje Antico, ktoré vytesal sochár na základe bájí a povestí Gerka z juhovýchodnej Euri. V očiach mala smútok, ktorý priťahoval mužov ako magnet. No napriek tomu zostávala jej jedinou priateľkou samota a ryšaví kocúr menom Paddo.
Neji prišiel do masážneho salónu a našiel Minami pri príprave na masáž. Keď ho zbadala pozdravila, poslala ho osprchovať sa a ďalej pokračovala v prestieraní masážneho stola.
Pred masážou sa musel každý zákazní-k/-čka osprchovať. V prípade, že to odmietli boli vykázaný zo salónu. Osprchoval sa a okolo pása si omotal uterák, bol pripravený na masáž. Vošiel do izby a ľahol si na masážny stôl. Minami zatiaľ zapálila sviece s omamnou vôňou, ktoré upokojovali myseľ, potom si do dlane naliala trochu masážneho oleja a začala s masážou. Masírovala mu krk a ramená, potom prešla na chrbát a kríže. Neji cítil ako sa mu po tele začína rozlievať príjemné teplo. Začínal byť ospalí, jeho myseľ padal do osídiel spánku. Zaspal.
Keď sa zobudil bola už noc, chcel odísť, keď sa však postavil cítil sa svieži a plný sily. Prekvapilo ho to, nikdy by si totiž nepomyslel, že by mohla masáž niečo také dokázať. Rozhliadol sa po miestnosti, no Minami nikde nezbadal. V tom si všimol svetlo, vychádzajúce zo škáry pod dverami, na konci miestnosti. Prišiel k nim a otvoril ich. Bola to malá kuchyňa. Minami sedela pri stole a čosi jedla. Vstúpil dnu. Minami si ho síce všimla, no jedla bez slova ďalej.
„Čo som dlžný?“ spýtal sa Neji.
„S tým sa netráp, pripíšem to na účet Hyuuga. Môžeš ísť kľudne domov,“ odpovedala Minami.
A tak sa išiel Neji obliecť do šatne, potom vyšiel zo salónu a zamieril domov. Ako tak kráčal nocou pozeral sa na mesiac. Na chvíľu sa zastavil a porozhliadol sa, po hviezdami posiatom nebi. Striaslo ho. Aj keď sa končila jar a začínalo leto v noci bolo ešte stále dosť chladno. Vyhŕňal si golier, keď si uvedomil, že nemá svoj prívesok. Bol to posledný darček k narodeninám, ktorý mu daroval otec, preto si ho nesmierne vážil a nikto sa ho nesmel ani len dotknúť.
Dočerta, musel mi vypadnúť zo skrinky, keď som si vyberal šaty, pomyslel si Neji a vydal sa späť k masážnemu salónu.
Našťastie nezavrel dobre dvere takže sa otvorili. Vstúpil dnu a vošiel do pravej uličky, kde boli šatne a sprchy, pre mužov. Prívesok ležal na zemi, pred skrinkou v ktorej mal veci. Zdvihol ho, dal si na krk a vyšiel na chodbu. Už stál pred východom, keď v tom začul ako sa niekto sprchuje v ženskej šatni. Ostal stáť a nevedel sa rozhodnúť, či odísť alebo nazrieť do ženskej šatne a pokochať sa pohľadom na nahú, sprchujúcu sa ženu.
Jediná žena, ktorá sa mohla sprchovať bola Minami, pretože jej tetu videl odchádzať do susedného mesta. Neodolal a išiel sa pozrieť. Potichučky stlačil kľučku a na malú medzeru otvoril dvere. Mal pravdu bola to Minami. Neji medzerou pozoroval ako prúdy vody stekajú po jej nádhernom mladom tele. Jeho vzrušenie narastalo. Nevydržal to a vstúpil dnu, vyzliekol sa a vošiel k nej do sprchy, keď bola k nemu obrátená chrbtom.
Keď ju pohladil zľakla sa, no behom sekundy bol jej strach preč a okamžite sa k nemu pritúlila vo vášnivom bozku. Presunuli sa do jej spálne a vášnivo sa milovali. Po troch hodinách unavene klesli na lôžko a Neji po chvíli zaspal.
Zobudil sa na zvuk tečúcej vody, ktorý vychádzal z kúpeľne. Vstal z postele a vošiel dnu. Vo vani našiel Minami z podrezanými zápästiami. Z vane sa prelievala voda plná krvi. Minami ešte dýchala.
„Minami!“ zakričal Neji a vytiahol ju z vane, krvácajúce rany na zápästiach obviazal uterákmi. Potom utekal do spálne a zavolal záchranku. Vďaka byakuganu zasiahol niekoľko bodov, na Minaminom tele, ktoré spomalili prietok krvi a zabránil tak jej vykrvácaniu. Záchranka prišla o päť minút. Vďaka Nejiho zásahu Minami prežila. Neji išiel do nemocnice s ňou a v záchranke ju držal za ruku. Minami bola v bezvedomí.
Neji cítil zodpovednosť za to, čo sa Minami stalo. Keby som sa bol o ňu aspoň trochu zaujímal mohol som si všimnúť zmenu v jej chovaní a zabrániť tomu. Keby som sa zaujímal aspoň trochu o jej pocity mohol som tomu zabrániť. Keby........Keby.......Keby......., hovoril si v mysli Neji.
Po príchode do nemocnice putovali Minami rovno na operačný sál. Rany na zápästiach boli dosť hlboké a poškodili šľachy. Ako neskôr vysvetlil Nejimu doktor, aj keď sa šľachy zrastú ich poškodenie bolo natoľko vážne, že dva prsty, na každej ruke už nebude môcť nikdy používať. Zostanú nepohyblivé a bude s nimi môcť iba trochu hýbať. Na prácu masérky bude musieť zabudnúť. Nejiho bodlo pri srdci.
Minami bola pod sedatívami a tak len spala a spala. Neji pri jej posteli trávil denne hodiny. Stal sa precitliveným na všetko čo sa týkalo Minami, dokonca i Naruto si z neho prestal strieľať. V Nejiho tvári bolo vidieť trápenie a zúfalstvo, bolo to po prvý krát, čo ho vlastné pocity tak ničili. Hinata sa mu snažila byť oporou, no jeho stav bol rovnaký ako stav Minami. Stále vážny.
Po týždni sa uľavilo lekárom, Nejimu i Minaminej tete. Neji i Minaminina teta spali počas toho týždňa iba málo a tak sa mohli konečne v pokoji vyspať. Minamin stav sa zlepšil a lekári jej už nemuseli podávať sedatíva.
Fyzicky na tom bola dobre, no psychicky na tom bola veľmi zle. V nemocnici sa pokúsila obesiť a tak ju museli priviazať o posteľ. Neji ju chcel navštíviť, no ona ho odmietla a prikázala sestričke aby k nej nikoho nepustila. Rovnako dopadla aj jej teta, tiež ju odmietla. Neji sa však nechcel vzdať a tak po týždni odmietania odignoroval sestričku, vošiel do izby a na jej prekvapenie zamkol.
Tá okamžite zaalarmovala doktora. Ten rýchlo dobehol, búchal na dvere a snažil sa presvedčiť Nejiho aby otvoril. Nič nepomáhalo a tak čakali, čo sa bude diať. Spočiatku bolo v izbe ticho, potom začuli buchot, trieskanie, krik, nezrozumiteľnú hádku a na koniec plač, ktorý po chvíli utíchol. Ďalej už nepočuli nič, iba ticho. Celé to trvalo asi dve hodiny.
Doktor sa obával najhoršieho a tak zavolal políciu a tá vyrazila dvere. Vošli dnu a celú izbu našli zdemolovanú. Najviac ich však prekvapil pohľad na Nejiho sediaceho v kresle, držiac pritom v náručí spiacu Minami.
Na otázku: Čo sa v izbe odohralo? Dostali zvláštnu odpoveď.
„Pššššt! Ste tak hlučný, chcete snáď zobudiť Minami? Prosím nechajte nás osamote.“
Pripadalo im to divné, no na žiadosť doktora mu vyhoveli. Neji s Minami osameli.
Slnko pomaly zapadlo a vládu nad svetom prevzala noc. Neji vzal Minami a položil ju na posteľ. Prikryl ju, pohladil po vlasoch a pobozkal na čelo.
Chcel odísť, no vtom Minami v spánku zamrmlala: „Prosím neopúšťaj ma, zostaň so mnou môj anjel strážny.“
Nejiho to prekvapilo, no ešte väčšmi ho prekvapilo to akým menom ho oslovila. Zostal. Ľahol si k nej a ona sa schúlila v jeho náručí.
Skôr ako Neji zaspal prebehla mu hlavou myšlienka: Môj anjel strážny........hmm........hlúposť!.
V duchu sa nad tým pousmial a zaspal.