Vnútri

.................

Studená podlaha padá k mojim nohám po ránu,
Temnota, ktorá upútava moje oči,
Cez okno do sveta v nahých korunách stromoch,
Kde sneh kľudne dopadá k zemi,
Svet spí a nevníma ma,
Čakám kým sa u mňa zastavíš,
Pretože tvoja kričiaca tvár ma neprestajne prenasleduje!

Myslím, že zmeniť sa nie je tak ľahké!
Myslím, že som nakoniec stratil cestu,
Myslím, že som absolútne stratil zmysel života,
Oslepnuté dni v mojom vnútri,
Absolútne stratený vo výkriku...
Zlomený vnútri

Tak ma tu nenechávaj!
Samého v tme, uprostred ničoho!
Ak mi veríš,
Nenechávaj ma umrieť vo večnosti času!

Večnosť a sila namiesto neba,
Moje slová a výraz tváre,
Znova ma objíma tvoja čierna ruka,
Padám svetu k nohám,
Kde svet spí a k zemi sa rútia kusy ľadu,
Z riek sa stáva horiaca hranica

Myslím, že zmeniť sa nie je tak ľahké!
Myslím, že som nakoniec stratil cestu
Myslím, že som absolútne stratil zmysel života
Oslepnuté dni v mojom vnútri,
Absolútne stratený vo výkriku...
Zlomený vnútri

Tak ma tu nenechávaj!
Samého v tme, uprostred ničoho!
Ak mi veríš,
Nezatváraj predo mnou oči!
Neotáčaj sa mi!
Nenechávaj ma umierať vo večnosti času!
...všetko čo mám je práve ten čas...

Zvonivý cink v mojom živote...
Dva kúsky absolútne zhorené do tla...
Už znova nič nevidím...
Už znova nič necítim...

Tak ma tu nenechávaj!
Uväzneného v čase,
Mŕtveho vo svete ľudí!
Oddeleného od reality,
Skrytého v bujarých svetoch života,
Tak ma tu nenechávaj!
Uprostred ničoho v tme...