Naruto – Krôčik k Hokagemu 7 - Rokudaime ma problém

flashback: Tento deň však prebehol celkom rýchlo, pretože už nebolo komu dávať misie, chuninská skúška sa ani nie za niekoľko hodín začne. Tak sa išiel pripraviť. Obliekol si klasické oblečenie. Tmavomodré nohavice, tričko s dlhým rukávom a na to zelenú vestu, rukavice zo symbolom Konohy a samozrejme aj pásku na čelo. Bol už pripravený na Chuninskú skúšku.

Prechádzal cez Konohu pomalým tempom. Skoro nikto si neuvedomil že je to Hokage, chýbala mu totiž jeho výbava. Došiel k Akadémii, tam sa zanedlho mala začať prvá časť chuninských skúšok. Samozrejme ako skúšajúci tam bol ešte stále Morino Ibiki a Naruto mal len dozerať na opisovanie. Mysľou mu prebehli spomienky na jeho prvú skúšku, videl to až moc živo. Ako si to všetko vybavil bol už pred dverami miestnosti, vošiel dnu.
„Hej Ibiki, koľkých budeme dneska skúšať?“ Povedal zo svojím klasickým úsmevom.
„Čo ja viem, myslíš že ich veľa prejde? Asi zabúdaš na moje testy.“
„No ani nie. V časoch keď som tu bol ja som nevedel ani slovo a aj tak som prešiel.“ Podotkol a išiel si sadnúť na miesto.
„Inak nikomu nehovor že na nich dozerá Hokage.“
„Toho sa nemusíš báť pochybujem že by si ťa niekto spojil s Hokagem. Vôbec na to nevyzeráš. Ale mal by som jednu otázku.“ Dopovedal trochu sarkasticky.
„Akú?“
„Vieš len taká maličkosť. Keď sa Shikamaru nevráti do záverečnej skúšky tak ako chceš byť na dvoch miestach? Lebo na poslednú skúšku dozerá on a aj Hokage.“ Naruto sa trochu zarazil ale nedalo mu to.
„A čo takto Kage Bushin? To mi ide celkom dobre bude síce zložité ho tak dlho udržať, ale nevadí.“ Len tak tak že to dohovoril a už sa do miestnosti začali zbiehať Genini. Ibiki bol potom radšej ticho a čakalo sa len na to než všetci dôjdu. Nastal tam veľký zmätok. Je jasné že sa začali skúšaný rozprávať medzi sebou, ale pomaličky si začínali sadať na svoje miesta. Ako sa usadil posledný z nich, postavil sa pred nich skúšajúci.
„Som Morino Ibiki, pred sebou máte test na desať otázok, na papieri je ich len deväť. Nesmiete opisovať kto ktokoľvek bude prichytený pri opisovaní po tretí krát jeho test konči a z ním konči aj celý jeho tým. Môžete sa do toho pustiť.“ Test sa začal, zo začiatku nikto nemal problémy z odpoveďami. Časom to bolo však horšie, začínalo sa opisovať. Pomaly vyhodili štyri týmy. Zvyšok prišiel k poslednej otázke. Naruto sledoval čo sa bude diať.
„Takže teraz desiata otázka. Ty z vás ktorý ju nezodpovedajú správne nepostúpia a nebudú môcť už nikdy opakovať skúšku. Ty čo odídu sa môžu vrátiť a opakovať ju. Rozhodnutie je len na vás.“ Chudáci sa začali potiť, boli nervózny veď nikto nechce zostať Geninom naveky. Takto odišli asi tri týmy.
„Tak posledná otázka je.......“ chvíľka napätia.
„Že postupujete ďalej. Žiadna desiata otázka neexistuje inak by bola v teste.“ V tom sa pred ním objavila Anko.
„Pozerám že ti ich zostalo dosť, síce je pravda že tento rok bolo Geninov neúrekom. Pozerám že je tu aj Hokage. To ho nikto nespoznal?“ šepla mu.
„No tak to vidíš sama a už si ich zober.“
„Takže prejdime k ďalšiemu testu. Zoberte si svoje veci a nasledujte ma.“ Odišla cez dvere a za ňou aj dvadsať týmov.
„No, tak nakoniec to skončilo dobre.“ Ozval sa Naruto.
„Hej skončilo, ale aj tak som prekvapený že ťa nikto nespoznal. A inak mal by si ísť dozrieť na druhú časť skúšky.“
„Veď už idem. No ale nikto nebol ako ja že by v tom teste nenapísal ani jednu odpoveď.“ Usmial sa a zmizol v záblesku.
„To máš pravdu nikto taký nebol.“ Povedal si sám pre seba. Ale v tom už Naruto sedel v kancelárii pred obrazovkou. Sledoval kedy sa druhá etapa začne. Poobzeral sa po miestnosti a našiel aj tabuľku z rekordom.
„Hej, to je dosť ťažko prekonateľný rekord, za všetko môže Gara. Nevadí majú na to tri dni.....“ Hovoril si pre seba keď v tom ho ktosi vyrušil.
„Naruto...“ Pomaly sa otočil na svojej stoličke. Keď uvidel Hinatu ako k nemu beží z nahnevaným výrazom, sa zľakol až tak že spadol zo stoličky.
Ale čo to blbnem, veď je to Hinata a nie Sakura. Teda dúfam že si v tomto niesu podobné. Len mu to prebehlo mysľou a už bola pri ňom.
„Naruto nestalo sa ti nič..“ povedala s trošku výčitkami.
„Nie nie.. som v poriadku. A čo že si tu teraz došla.“
„Naruto toto mi robíš naschvál? Nože len si spomeň čo je dneska.“ zase sa na jej tvári objavil ten zlovestný výzor.
„Hej už viem..... hmmm..... nie neviem.. nespomeniem si.“
„To je zaujímavé, máš prísť predsa ku mne domov. Otec sa chce s tebou porozprávať. Veď si mi to sľúbil. Tak a teraz vstaň a poď.“
No moment vážne som jej niečo také sľúbil? Ja si nepamätám. Je toho na mňa príliš. Pri tom sa postavil a nasledoval Hinatu k nej domov. Po ceste sa spolu rozprávali.
„Tak zásnuby by sme už mali, ale kedy bude svadba?“ Spýtal sa a čakal na odpoveď tá však na seba nedala dlho čakať.
„Vieš vo svadbe by nebol problém. O kvety sa postará Ino o ozdoby Sakura. Môje družičky budú Hanabi, Sakura a Ino neviem síce koho budeš mať ty. Skôr šaty sú problém. Tak čo budúci týždeň, keď už si s tým žačal?“
To sa dalo čakať ženské.
„Dosť rýchlovka. No mne za družbu.... hmmm.... tak asi starý známi z akadémie Shikamaru, Choji a Kiba. Škoda len že tu nieje Jiraya, alebo Otec.“ Takto sa rozprávali celú cestu, až nakoniec Hinata usúdila že to povie aj otcovi. Už boli neďaleko sídla Hyuuga Klanu, keď za ním dobehol Hošito.
„Hokage sama, mám vás prinútiť sa vrátiť do kancelárie, na žiadosť starších.“
„Dobre kľud. Kage Bushin no jutsu.“ a v tom sa pri Narutovi objavil jeho klon
„Hošito a teraz choď aj z klonom.“ Potom spolu z Hinatou vošiel do sídla. Prešli cez zopár dverí až vstúpili do obývačky, kde sedel Hiashi.
„Vidím že ste dorazili Hokage sama. Myslel som že nebudete mať čas.“ Pozdravil zdvorilo.
„Teoreticky by som mal byť prítomný na skúškach ale to nevadí, inak oslovujte ma Naruto.“
„Dobre Naruto, takže prejdime k veci. Ako iste vieš zasnúbil si sa z mojou dcérou, ktorá je nástupcom hlavy nášho klanu. Chcem ťa požiadať len o zopár vecí a to: Chcem aby sa stala mojim nástupcom, aj keď ty máš klan Namikaze. Chcem, aby keď sa narodia deti a budú mať byakugan, aby sme ich mohli cvičiť a poslednú vec. To je to aby si mi dával pozor na dcéru.“ Naruto bol trošku zaskočený požiadavkami.
„Dobre v poriadku a to chceš vidieť deti len keď budú mať byakugan? Alebo sa prídeš pozrieť na vnúčatá aj bez toho?“
„Toho sa ty neboj. Stále to je moja krv.“ Potom dohodu zapili sake. Naruto už vstával a pomaličky odchádzal keď v tom ho zastavila Hinata.
„Otec, chcela som ti oznámiť že svadba bude budúci týždeň, tak dúfam že prídeš.“
„Pokiaľ mi Hokage nedá misiu....“
„Toho by som sa neobával.“ doplnil a spolu z Hinatou vyšli von.
„Teraz by si mala ísť za Sakurou a Ino sa z nimi dohodnúť na všetkom. Ja musím ešte na tú skúšku.“ Dokončil pobozkal sa z Hin...
„Aaa....... ešte by som bol zabudol vezmeš si zajtra na starosti môj tým. Lebo ja musím byť pri skúškach“
„To nemôžem, môžem ťa zastúpiť na skúškach ale nie na druhom tréningu. Tak to budeš musieť urobiť sám.“
„No ako chceš ja som sa len pýtal. Ale inak ďakujem.“ Opäť ju pobozkal.
To by ma zaujímalo prečo ma chce zastúpiť radšej na skúškach ako na cvičisku. Vybral sa opäť k monitorom, ktoré medzi tým sledoval zvyšok skúšajúcich. Dobehol tam akurát pred senseimi ktorý to tiež sledovali.
„Mimochodom..“ ozval sa
„Dajte mi vedieť, keď ukončí prvý. Budem u seba v kancelárii.“ To už sa schyľovalo k noci a tak nešiel do budovy Hokageho, ale priamo domov. Cestou si spomenul že by sa hodilo aj prepustiť klona. Došiel pred svoj byt. Vložil do dverí kľúč a odomkol si vošiel dnu. Vyzul sa prešiel cez chodbu a zastavil sa v kuchyni. Na stole ho totiž čakala večera, zapálené sviečky, sake atď.