Osamelá, pekná, plná žiaľu

„Sakura - chan, Sakura- chan!“ ozývalo sa Konohou už 3 roky. Už 3 roky na ňu zaľúbene hľadel, celý ten čas jej pomáhal. Dal by celý život za kúsok jej srdiečka. No ona mu ho nemohla dať. Ľúbila niekoho tisíce míľ vzdialeného. Celé srdce mu venovala už veľmi dávno. A tak chlapca odmietla, bol pod jej úroveň. Liezol jej totálne na nervy a pri tom netušila, že v hĺbke duše lásku k nemu väzní.

O 5 rokov:
Dievča, ktoré časom vyrástlo v ženu sedelo doma na kresle, obklopené ľútosťou voči samej sebe. V očiach slzy, samota jej zviera hrdlo a oči spaľoval žiaľ. Celým jej bytom sa vliekla prázdnota. Krásna, no opustená, tak o tom fakt nesnívala.

Už to tam naozaj nevydržala, musela na vzduch. Vyšla von a z očí sa jej pustil vodopád sĺz. Prechádzala sa mestom a všetci sa bavili, usmievali sa, boli šťastný. Nikto si nevšimol jej tvár. Nikto si nevšimol jej slzy, smútok či žiaľ. Keď prechádzala okolo ichiraku – ramen všimla si muža. Z toho chlapca, ktorý ju toľko obletoval vyrástol pekný muž. Vedľa sedela krásna kunoichi s čiernymi vlasmi. Na kolienkach jej sedel malý blonďavý chlapček a s obľubou papal ramen. Zjavne mu chutilo a v tvári mal krásny úsmev. Mal asi 4 roky a ťahal ocka za plášť (plášť hokageho). Ocko sa trochu pootočil a vtedy si to všimla. Chlapček má asi jedno ročnú sestričku, ktorú ocino držal v náručí a hľadel na ňu sladkým pohľadom. Bola to sympatická rodina.

Narutovi sa splnil sen, je šťastný a má všetko čo si len môže človek priať. Ešte viac zosmutnela Sakura a v očiach sa jej preblesla závisť. Mohla mať toto všetko, ale ona chcela viac. Chcela všetko najlepšie. Až teraz jej došlo koho ľúbila a čo bol len románik.

Mestom Konoha sa už dávno neozývalo : „Sakura – chan, Sakura – chan!“ a nikdy viac už ani nebude...