Stanovačka alebo...

Stanovačka alebo Tobiho nočná mora

Túto ff-ku som napísala pár dní pred Zrazom Otakov, som ju tam chcela vziať, ehm, ale zabudla som ju doma, takže si ju, no užite, ak môžete...

Ráno bolo krásne počasie, slniečko svietilo, vtáčiky spievali a tak sme si povedali, že by sme si mohli ísť niekde stanovať.
Keď sme sa konečne po pár hodinách balenia (ja ani nie, ja som bol zbalený za pár minút, ale Deidara-sama, kým si zbalil všetky svoje hračičky, Konan svoje papieriky a šminky, Kisame kým nakŕmil svoje rybičky, Zetsu kým popolieval svoje rastliny a kým si náš „veliteľ“ Pein vyčistil všetky piercingy, o ostatných radšej ani vravieť nebudem, lebo by mi to zabralo niekoľko hodín, hlavne náš Pán Uchiha, ten musí mať všetko tip-top, ako zo škatuľky, a pritom je to len stanovačka, no už radšej nič o nich) vybrali z domu, zistilo sa, že nemáme čo na opekanie.
A tak som sa ja podujal (lebo iným by to trvalo dlho, hlavne, ak by išiel žgrloš Kakuzo), že pôjdem do obchodu niečo nakúpiť a dobehnem ich.

Tak som išiel. To by človek neveril, koľko hlúpostí je v tom obchode. Škoda len, že moji spoločníci o tom vedia. Napísali mi taký dlhý zoznam, že kým som to nakúpil, bol už obed. Tak som rýchlo nahádzal do tašiek a šiel som za nimi, k jazeru, kde sme mali stanovať

Keď som tam konečne prišiel, mal som chuť ich nakopať. Boli tam už dlho, ale nič neurobili. Ani stany nepostavili, oheň nerozložili, ryby neulovili (no dobre, v Kisameho prípade to chápem, ale ostatní?). Tak som sa naštval. Hodil som im batohy k nohám so slovami: „Robte si čo chcete, idem si zaplávať!“

Vyzliekol som sa (nesmejte sa mi, ja sa nemôžem alebo čo?) a skočil som si šípku do jazera. Voda bola skvelá a príjemne chladila. Keď vtom sa mi zrazu niečo obtrelo okolo nohy.
„Kisame!“ Skríkol som.
„Čo je?“ Ozvalo sa z brehu.
He? To nie je on? Tak čo je to? Počkať, ako sa volá to jazero? Nie náhodou Loch Ness? Podľa čoho to nazvali?
Pár metrov pred sebou som zbadal veľký šupinatý chvost. „A sakra!“ Rýchlo som zaberal k brehu, ale ono ma to dobiehalo. A keď už ma to skoro malo, ozvalo sa blízko mňa.
„Tak si ju už objavil?“
Pozriem sa a uvidím smejúceho sa Kisameho. A stál na... Stál na hlave nejakej deväť metrovej potvory s veľkými zubami. „Čo-čo to dopekla je?“ Vykoktal som.
„Však je úžasná? Volá sa Nessie, je tu už pár storočí, a sama, dopočul som sa o nej, tak som ju rád prišiel pozrieť,“ povedal mi Kisame a poškrabkal ju za „uchom“.
Blázon! Neverím, že práve tento cvok je zabijak. Pokrútil som hlavou a radšej som vyliezol na breh, že sa pôjdem aspoň opáliť.

Zistil som, že konečne postavili jeden stan. Pre Konan, ten najmenší. Jeejda, kým spravia aj ostatné, pôjdeme aj preč. Prečo ja?
Pozrel som sa na nebo a zdalo sa mi, že sa nejako približujú mráčiky. Tak som si povedal, že keby začalo ešte pršať, tak môžem ísť rovno do Konohy a nechať sa tam zabiť. Tí by to mileradi uvítali. Hlavne keby vedeli, kto naozaj som. Hlupáci.
A ľahol som si na deku a zavrel oči. Ani nie o pár minút mi niečo presvišťalo ponad hlavu. Posadil som sa a pozeral, čo sa deje.
Pár metrov odo mňa horel les. A na druhej strane stál Itachi a Deidara a snažili sa zapáliť oheň.
Vyskočil som a bežal k nim. „Ste normálni? Čo to robíte? Máte zapáliť len to ohnisko, nie celý les!“ Kričal som na nich.
„Pohoda, Tobi, nič sa nedeje, veď si celý, nie?“ Zaškeril sa na mňa Uchiha a ja som mal sto chutí mu ten úškľabok vymazať navždy z tváre. Kretén.
Podišiel som k ohnisku a zapáli ho sám. Pre istotu a už som bol aj hladný. Ako som sa tak pozeral, videl som, že nikto sa nemá akosi do prípravy jedla. Tak som sa do toho pustil ja.
Nachystal som špekačky, ryby (Kisame mi síce stále chodil za zadkom a vyplakával mi, že prečo sme ich zabili, že ich chce pochovať, až som mu musel pohroziť, že mu zabijem Nessie, ak mi nedá pokoj a tak sa rýchlo vyparil, ukryť ju, hoci nechápem, ako by niečo takého veľkého schoval...) a zeleninku. Potom som sa vybral opiecť si svoju porciu.
Jaaj to bola pochúťka. Až na jeden okamih. Prišli nečakaní návštevníci. Tiež s batohmi a stanmi. A úmyslom stanovať pri jazere. Skoro som sa zadrhol, keď som uvidel, kto je to.
Konoháci! Mrkol som na parťákov, ale tí si to ešte nevšimli. Povzdychol som si. Tí by si ani nevšimli, keby im niečo mizlo spred nosa. To som si ale vybral organizáciu vrahov. A že vraj kvalita, pche!

Medzitým si už prišelci všimli nás a prichádzali nás pozdraviť. Hľadel som, kto všetko tam je. Hm, Naruto Uzumaki, Kakashi Hatake, Tsunade, Jiraiya, nejaká ružovláska, a ešte pár týpkov. To bol ale podes. Dúfal som, že by si išli zaplávať. Aspoň by sa Nessie nažrala a Kisame by bol spokojný a dal mi už pokoj.
A už boli pri nás.

„Nazdárek, aj vy tu stanujete, ako vidím,“ ozval sa Jiraiya. A potom mrkol na mňa. Niečo sa mi na ňom nezdalo.
Podišiel ku mne, ale tak, aby si ho nevšimli jeho priatelia. Naľakal som sa. Znervózňoval ma.
„Hej, ty,“ povedal mi, „nedáš si?“ Vytiahol fľašu. A ja hlupák so mu prikývol. Čo sa dialo po pár minútach som už nevedel.

Prebral som sa ráno. V cudzom stane a vedľa mňa ležala nejaká blondína s veľkým... No áno, potom som dostal poriadnu ranu, ktorá ma vyhodila zo stanu, až som pristál uprostred jazera, Nessie na hlave. Tá nebola veľmi vďačná za to prebudenie a skoro si ma dala na raňajky. Len len že som utiekol späť na breh.
Tam však už stála ona. „Čo si robil u mňa v stane?!!!“ Chytila ma pod krk a mlátila hlava nehlava.
„Ja? To ani neviem,“ vravel som jej a snažil som sa vyslobodiť, ale nedarilo sa mi to. A potom som si na niečo spomenul a povedal som jej, že však ma tam ona zavolala a či si nepamätá, čo sa dialo potom...
Načo sčervenala, potom zbledla, pustila ma a chytila sa za ústa. „Sme robili... To hádam nie...“ A ušla...
Ja som sa potom, chudáčik celý doudieraný, dotrepal do môjho stanu, že sa idem vyspať. Keď som tam však vošiel, našiel som tam Itachiho s ružovláskou.
„Ehm,“ vyšlo zo mňa.
Na čo sa milé dievča prebralo a ktovie prečo, zareagovalo ako tá žena pred chvíľou. Spustila strašný krik a vyhodila nás oboch von. A mňa pritom ani neviem za čo. Ale jej to nestačilo. Vybehla a zbila Uchihu. Pekne som sa pri tom smial. Konečne mu niekto dáva poriadne do tela. Fandil som je. Pokiaľ sa neobrátila na mňa s podobným úmyslom. To som zdrhal.
A tak som si povedal, či mi to už nestačilo. Či už nie som aj tak dosť psychicky na dne, že musím dennodenne znášať tých tupcov, poslúchať príkazy a pritom vedieť, že oni vlastne majú poslúchať mňa.
Či mi nestačia tie bitky a ponižovanie už toľké roky, čo sa ukrývam. A tak som sa naštval. Zbalil som sa a vybral som sa sám domov. Do nášho sídla. Kde som premýšľal, že na žiadnu stanovačku s nimi už nepôjdem, a že prvá vec, ktorú urobím, bude tá, že zničím Konohu. Hlavne za to, ako mi skazili víkend. A tej blondíne, že Hokage, ts, tej to vrátim aj s úrokmi.
Vravel som si a popri tom si robím woodo bábky, mám som už tri. Momentálne zúrivo zapichujem špendlíčky do blonďavej bábky s desivým úškrnom. „Však počkaj, ty budeš Nessiena večera,“ zasmejem sa a v očiach mi zasvietili ohníčky...
Nevedel som, čo bude ďalej. Čo som však v tej chvíli vedel naisto bolo, že na žiadnu stanovačku už v živote nepôjdem... Iba ak po smrti...