Čierny drak časť 29: Spojenci

Sakura stála namieste a pozorovala, ako sa jej ruka mení na ľad.
„Nie!“ Skríkla a udrela druhov rukou po Päťke. Tá musela uskočiť, inak by ju uder zasiahol.
Sakura pod svojim zranením padla a nemohla sa postaviť.
-Tá bolesť to je strašné....- Sakura sa pod kŕčmi bolesti zložila.

„Už si skončila? To je smola.... No čo už.“ Päťka prišla k Sakure a dupla jej na hrudník. Podrážkou jej drvila rebrá. Sakuriným telom prešla vlna boleti, nemala silu už na nič.
-To je všetko, na čo sa zmôžem? Keď niečo nespravím, tak ma zabije!- Sakura položila ruku na Päťkinu topánku.
Päťka sa zastala a pozrela na Sakuru svojimi chladnými očami.

„Myslíš, že ťa nezabijem len preto, že sa mi páčiš? Si na omyle dievča. Zabila som už mnoho ninjov aj nevinných ľudí, ale nie preto, že by sa mi to páčilo. Vždy som plnila len príkazy ako pes a nič iné už neviem.“ Päťka sa zasnívala a pozrela sa na vločku, ktorá sa znášala vo vzduchu.

„Mňa nikdy nikto nemiloval, nemám rodičov, ani nikoho, som sama ako každý z nás, avšak Ahashi-dono nám prisľúbil lepší život, keď pôjdeme za ním a ja mu verím. Neviem prečo, ale verím. A preto ťa musím zabiť.“ Sakurinu ruku striasla z nohy a zdvihla vysoko nohu.

„Prepáč, musím!“ V tom sa za jej chrbtom objavilo modré svetlo a zvuk, ako keď tisíc vtákov spieva naraz. Päťka sa otočila a tam stál Kakashi, ktorý práve vytvoril raikiri.
„Raikiri!“ Kakashi sa rozbehol na Päťku. Päťka uskočila tak, že Kakashi prešiel pod ňou.
„Ha, nič moc, ale tá technika vyzerá nebezpeč.....“ Na jej tvár dopadla ruka v rukavici. Päťka odletela na koniec miestnosti a dopadla na stenu. Z úst jej vytiekla krv a padla na zem kde nehybne ležala.
„To som asi prehnala.“ Pozrela sa na roztrhanú rukavicu Sakura. Kakashi sa postavil vedľa nej.

„Kakashi-sempai, vy ste zranený na bruchu.“ Kakashi mal ranu na bruchu, z ktorej ešte teraz vytekala krv. Sakura mu pomohla si sadnúť a začala ho liečiť.
Kakashi sa na ňu usmial. „Pekná práca Sakura, ako si sa doliečila počas toho, ako hovorila o sebe.“
Sakura sa začervenala, ale stále sa sústredila na zranenie svojho senseia.
„No nič extra to nebolo. A kde je Naruto?“
Kakashi sa zamyslel a pozrel do zeme. „Neviem, stratil som ho, ale mám pocit, že všetko dobre dopadne nemyslíš?“ Sakura sa nadýchla, ako by toto počula už tisíckrát. „Áno, dopadne to dobre.“

Shino sa zastavil pred vchodom do miestnosti a poriadne si ju prezrel. Dnu boli desiatky stromov, ktoré vyzerali ako cez leto. Každý strom bol vysoký aspoň päť metrov.
-Nikto...- Shino vošiel do lesíka a pomaly kráčal skrz. Na zemi bol mach, ktorý bol príjemný na chodenie. Shino bol ostražitý a pozeral sa okolo seba. Kráčal okolo mocného stromu, ktorého vetvy boli až na zemi. Shino sa dotkol vetiev a vtom sa obkrútili okolo jeho tela a natiahli ho ako na škripci.

„Koho to tu máme?“ Zo stromu sa začala formovať postava. Bola to Šestka. Svalnatý chlap vystúpil zo stromu s úsmevom cez celú tvár. „TY nie si Kakashi!“
„To teda nie som.“ Odvetil Shino.
„Tak ma nezaujímaš, ja chcem s ním bojovať. Kujiku hayashi!“ (Drvenie lesa) Konáre, ktoré doteraz držali Shina, sa začali naťahovať v opačných smeroch tak, že Shinovi trhalo telo na všetky strany. Shino zreval a jeho telo sa rozpadlo pod náporom.