"Zbohom, láska moja."

Zranil som ťa svojou pýchou,
ranami chladných dotykov, a bozkov.
Povedala si,
"Vidím, že sa trápiš, dovoľ mi pomôcť ti."
Moje lacné výhovorky.
Moje nekonečné "nie!"

Nikdy som si nevšimol,
že si nešťastná,
trápim sa preto,
že som si to dnes uvedomil.
Tak zbohom, láska moja,
zbohom, všetky nádejné sny.
Snažím sa na teba nemyslieť.
Moje posledné zbohom, patrí tebe.
Tak dlho, ako som ťa držal vo svojom svete,
tak teraz sa ti otáčam chrbtom.
Chcel som, aby si ma vzala domov,
no to zbohom, spálilo všetky mosty,
tak ako to láska robí.

Kráčal som s tebou,
v nevinných uliciach nášho sveta.
Moja pýcha,
odmieta všetky tvoje bozky,
všetku tvoju lásku,
ktorá pomáha nájsť znova svetlo.

Túžil som po tvojom živote.
Túžil som po všetkých tých veciach,
o ktorých si mi rozprávala.
Ukrytý v tvojom náručí,
začali rany miznúť.
Ukrytý pred svetom, som začínal zabúdať a veriť...

Bez teba,
Už nikdy sa nepozriem na oceán.
Už nikdy neuvidím východ ani západ slnka.
Nikdy sa nezobudím,
so záplavou tvojich vlasov na tvári.
Už nikdy nebudem dýchať,
ten tvoj sladký úsmev.
Nestanem sa silnejším,
v tomto svete.
Už nikdy nebudem,
už nie...nie bez teba.

Tak zbohom, láska moja.
Tak dlho ako som ti ubližoval,
tak dlho sa ti obraciam chrbtom.
Tak dlho, ako
sa na mňa dívaš so smútkom a túžbou v očiach.
Zbohom, láska moja.
Všetky nádejné sny.
Chcel som, aby si ma vzala domov...
Tak zbohom...

Nikdy som si nevšimol, že si nešťastná...
Dnes viem,
domov spolu nepôjdeme...