Pomsta Priateľa - časť 1

Pred šestnástimi rokmi...

Sedel tam. Úplne sám. Nikto ho nemá rád. Prečo? Prečo práve on? Vyhŕkli mu slzy.
Ale nebol sám. Malý chlapec s čiernymi vlasmi ho pozoroval. Nakoniec nabral odvahu a podišiel k Narutovi.
„Ahoj, volám sa Lifaen, budeme kamaráti?" povedal neznámy chlapec.
Naruto prestal plakať. Pozrel na Lifaena s očami plnými nádeje.
„A.... a ty chceš?" dostal zo seba.
Lifaen sa zasmial a povedal: „Aj tak sa so mnou nikto nekamaráti. Bol by som sa veľmi rád kamarátil aj z mačkami."
Potom nastavil Narutovi ruku: „Tak poď Naruto."
Naruto mu ju podal a spýtal sa: „Tak kam pôjdeme?."
Lifaen sa usmial: „Tam, kam pôjdeme..."

Dnes

Bránou do Konohy vošiel za rána mladý muž. Mal žlté a krásne lesknúce sa vlasy.
Za opaskom mu visel dlhý meč. Mal na sebe pekné šaty a v ruke držal list.
Usmial sa a rozkríkol sa na celé mesto: „Som doma!"
Naruto Uzumaki sa rozbehol po Konohe až k palácu Hokage.
Keď tam dorazil, tak rýchlo bežal ku kancelárii Tsunade, aby nedorazil neskoro.
Zaklopal na dvere a vyčkal, kým sa ozvalo Tsunadine: „Ďalej."
Vošiel a uvidel prekvapenú tvár Tsunade, načo rýchlo povedal: „Ahoj bábi, ako sa máš?."
„Naruto," ozvalo sa od Tsunadinho kresla, "si to ty?"
Naruto prevrátil oči: „Áno, uhádli ste!"
Tsunade len pokrútila hlavou a zasmiala sa: „Ako dobre, že ťa vidím Naruto.
Dokončil si už tréning?"
Naruto prikývol a usadil sa v stoličke pri stole a náhle to z neho vyhŕklo: „Bábi, vycítil som to. Tak čo to potrebujete?" povedal Naruto a pozoroval udivenú Tsunade, ktorá nenašla slova.
„Potrebujem, aby si šiel na misiu so Sakurou a s jedným tvojim starým priateľom."
Tsunade sa pohodlne oprela v kresle a čakala na Narutovu reakciu.
„Bez problémov, Bábi, ale kto to..."
Náhle sa otvorili dvere.
Naruto sa obzrel a vykríkol: „Mal som vedieť, že to budeš ty, starý bráško!" a uškrnul sa.