Sabaku no Gaara sa zamiloval-09 Sushi bar

Chalani sa bezradne pozerali na zdemolovanú kuchyňu.
„Neviem ako vy, ale ja sa idem najesť do reštiky.“
Ozval sa Gaara. Shikamaru a Kankuro na seba smutne zazreli. Vedeli, že musia upratať. Gaara sa usmial, pretože ako Kazakage a aj vďaka svojmu pieskovému štítu sa Temari nemusel obávať do takej miery ako jeho brat a manžel.
„Tak vám prajem príjemné upratovanie.“ Posmešne sa pozrel na tých dvoch a veselo popiskujúc opustil dom.
(V neďalekej reštaurácii)
„Ach, Temari, je super, že si ma sem vzala. Pri tvojom bratovi by som sa určite zbláznila!“
„To nestojí za reč Sandy, som rada, že mám po dlhej dobre konečne ženskú spoločnosť.“
Spoločne sa zasmiali a s chuťou sa pustili do suschi, ktoré im práve doniesli.
Gaara si vykračoval ulicami až zastal pred malým suschi barom. Chvíľku stál nerozhodne pred dverami, ale nakoniec sa rozhodol a vošiel. Sadol si za prázdny stôl v kúte a objednal si. Odrazu však dvihol hlavu. Čosi začul, naklonil sa na stoličke a skoro z nej zletel, keď zbadal svoju sestru a Sandy. Tie ho našťastie nezaregistrovali. Práve sa vzrušene bavili o chalanovi, ktorý vošiel len pár sekúnd po Gaarovi.
Temari sa naklonila k Sandy.
„Pozri na toho chalana, vidíš ho? Práve vošiel a smeruje k pultu.“
„Aha, už ho vidím.“ zajasala Sandy nad svojimi pozorovacími schopnosťami.
„No a čo s ním?“
Temari sa usmiala.
„Toto je prosím pekne syn majiteľa obchodnej siete sushi po celom svete. Mňa tu už pozná, ale ak sa ti podarí ho zbaliť, neboj nič záväzné, máme stravu zadara, hehehe!“ zaškerila sa šibalsky Temari.
Sandy pripravená na všetky druhy flirtu, sa na “nový objav“ pozrela s nadvyhnutým obočím. Chvíľu si ho premeriavala.
„Vravíš nič záväzné?“
„Nič záväzné!" prisvedčila Temari.
„V tom prípade, za jedlo bez platenia, spravím to.“ usmiala sa Sandy a zvodne si to namierila k vysokému a svalnatému blondiakovi. Neznášala takéto typy chalanov, ako ju aj Temari upozornila, vždy vraví len o sebe a je citový vydierač. No premohla sa a farba očí sa jej zmenila na tajomnú fialovú.
Pristúpila až k pultu a nahla sa k nemu, usmiala sa a privrela oči. Marko, už zvyknutý na prítomnosť dievčat, sa taktiež usmial a zahľadel sa jej do očí.
„Ahoj, smiem takej kočke ako si ty objednať nejaký drink?“
Sandy sa na poslednú chvíľku snažila zatváriť odmiatavo.
„Nie, objednám si sama.“
To Marka prekvapilo, nebol zvyknutý na odmietnutie, ale vďaka tomu po nej ešte viac zatúžil. Už to nebolo len získanie priazne dievčaťa, už to bol lov a on bol predátor. Usmial sa a začala sa pre Sandy tá najnudnejšia konverzácia, akú kedy zažila, ale vedela, že je nevyhnutná pri každom dobývaní a zvádzaní. So slovami, perami, očami prosto so všetkými ženskými zbraňami vedela dostať do osídel každého chlapa. Ale keďže bola skôr odmeraná samotárka, nevyužívala ich často. Marko ju nudil, preto ho prestala dosť skoro vnímať. Ponorila sa do vlastných myšlienkových pochodov. „.....no a tam som ho dostal... všetci ma tu milujú... som star... mám doma plno cien...,“ Sandy len s veľkými ťažkosťami zachytávala úryvky príbehu jeho sebaobdivovania.
Temari ju úprimne ľutovala. Ale napäto pozorovala priebeh ich akcie.
Sandy ani Temari netušili, že celé divadielko pri pulte pozoruje ešte ktosi a ten ktosi nie je práve dvakrát nadšený.